Zamyslenie na 38. týždeň v roku 2014
Boží spolupracovníci
1Kor 3, 4- 11: „Veď keď jeden tvrdí: Ja som Pavlov! a druhý zase: Ja Apollov!, nie ste azda telesní ľudia? Veď ktože je Apollo? A kto je Pavol? Služobníci, skrze ktorých ste uverili, a to každý tak, ako mu dal Pán. Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast. A tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast. No ten, čo sadí, a ten, čo polieva, patria k sebe, ale každý dostane odmenu podľa vlastnej práce. My sme totiž Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa a Božia stavba. Podľa Božej milosti, ktorá mi bola daná, ako múdry staviteľ položil som základ a iný ďalej na ňom stavia; ale každý nech si dá pozor, ako na ňom stavia. Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus.“
Apoštol Pavel zasieval semeno Božieho slova a evanjelia do ľudských sŕdc. Apollo polieval, čiže pomáhal veriacim zosilnieť vo viere. Pavel založil cirkevný zbor v Korinte a Apollo staval na tomto základe. Nanešťastie sa však veriaci v Korinte rozštiepili na skupiny, ktoré podporovali rôznych učiteľov. Pavel chcel, aby pochopili, že učitelia sú iba ich vodcovia, ktorí ich vedú k Bohu.
Napriek jeho dobrej vôli a úsiliu, sa našli takí, ktorí hovorili: „Ja som Pavlov.“ Vystatovali a chválili sa človekom, ktorý im zvestoval evanjelium. Príliš priľnuli k nemu, príliš si všímali jeho osobu, charakter, prácu. Iní sa chválili Apollom či Petrom. Pavel musel teda veriacich v Korinte usmerniť a namieriť ich pohľad na Toho, ktorý jediný si v skutočnosti zaslúži všetku pozornosť, chválu i vďaku. Chcel, aby ich duchovný zrak bol neustále uprený na Ježiša. Lebo ani Pavel ani Apollo predsa za nás ukrižovaný nebol. Jedine Ježiš Kristus zomrel za nás, jedine On je Spasiteľ.
Ak odložíme svoju túžbu byť oslavovanými za svoje činy, stanú sa z nás užitoční členovia Božieho tímu. V porovnaní s neoceniteľným uznaním a chválou od Boha je svetská chvála bezcenná. Pavel sa riadil slovami žalmu: „Nie nám, ó Hospodine, nie nám, ale menu svojmu daj česť pre svoju milosť a vernosť.“ Podobne zmýšľal aj Ján Krstiteľ, ktorý povedal: „On musí rásť, a ja sa umenšovať.“
Základom cirkvi je Ježiš Kristus. Ktokoľvek na tomto základe stavia- učitelia, kazatelia, rodičia, či iní, ktorí majú za cirkev zodpovednosť- nesmú stavať na inom základe a musia stavať z kvalitných materiálov, ktoré spĺňajú Božie normy. Pavel píše korintským kresťanom celkom otvorene nepríjemnú pravdu, že nie sú sústredení na Pána Ježiša tak, ako by mali byť, a že nestavajú tak, ako by mali stavať.
Ako by apoštol hodnotil z tohto hľadiska dnešnú cirkev? Ako by hodnotil každého jedného z nás?
Budova je tak pevná, aké pevné má základy. Naše životy majú byť postavené na Ježišovi Kristovi. On je naším základom, kvôli Nemu žijeme. Buduješ svoj život na jedinom skutočnom a trvalom základe, alebo staviaš na inom základe, napríklad na bohatstve, bezpečí či úspechu? Pre čo a pre koho žiješ? V súdny deň to raz Kristus spravodlivo zhodnotí, ako a na čom sme stavali.
Ďakujeme Ti, Pane, za Tvoju milosť a spásu, za vieru i za cirkev, ktorej členmi smieme byť. Ďakujeme aj za príklad Pavla, ktorý odolal pokušeniu tešiť sa z toho, že je stredom pozornosti. Pomôž nám, aby sme sa vedeli sústrediť viac na Teba a nerozptyľovali sa trieštením či delením na rôzne skupiny. Pomôž nám, prosíme, nestavať seba do stredobodu, nedovoliť druhým, aby nás stavali do stredobodu, nestavať druhých ľudí do stredobodu, ale celým srdcom, celou dušou, celou silou a celou mysľou sa sústrediť na Teba a nasledovať len Teba, Pane Ježiši. Amen.