Zamyslenie na 41. týždeň v roku 2014
Kultúra Kráľovstva verzus kultúra svetskej spoločnosti.
„Preto nebuďte nerozumní, ale pochopte, čo je Pánova vôľa. A neopíjajte sa vínom, lebo v ňom je rozpustilosť, ale buďte naplňovaní Duchom“.
(Ap. Pavla Ef. 5;17-18)
Žijeme v spoločnosti, ktorej pravidlá a zákonné normy sa často upravujú a menia. Jednoducho žijúci človek sa už pomaly ani nevyzná v sústavných zmenách, ktoré zákonodarcovia robia. Otázka znie: Sú to zmeny k lepšej, alebo horšej kvalite života? Vždy záleží na uhle pohľadu. Niekedy sa zdá, že sme nastúpili trend: „Čím horšie, tým lepšie“.
Čo sa však isto iste nemení je Božie Slovo, lebo Boh sa nemení. Ono je normou, akousi mierkou pre zmeranie hodnoty života človeka. Ak sa človek rozhodne a aj chce celým srdcom, dušou aj mysľou nasledovať svojho Pána Ježiša Krista, potom Božie Slovo berie vážne a môže si kedykoľvek zmerať svoju duchovnú životnú úroveň. Pavol, apoštol Pána Ježiša, si uvedomoval potrebu varovať veriacich ľudí v Efeze, že nie všetko čo smieme je aj pre nás užitočné. Platí to predovšetkým veriacim ľuďom, ktorí sa hlásia ku kresťanskej viere.
Naša spoločnosť toleruje alkoholovú kultúru a javí sa to tak, že droga závislosti, ktorá ničila a naďalej ničí ľudí po celom svete, sa aj v našej krajine môže pohodlne a v bezpečí tešiť nadmernej priazni a popularite celého zákonodarného systému. Sociálne dopady však na jednotlivcov a rodiny v spoločnosti pripomínajú skôr krajinu katastrof, ako bezpečného prostredia. Napriek kultúre svetskej spoločnosti, apoštol Pavol zdôrazňuje kultúru Božieho Kráľovstva. Ak je Ježiš Pánom môjho života, tak sa rád poddám pravde Božieho Slova a uverím, že ma pravda privedie ku slobode aj nad kultúrou alkoholovej tolerancie. Toto je milosť, ktorá sa nám ľuďom dostala skrze Ježiša - Krista. Bol plný milosti, ale predovšetkým pravdy. Aj keď to máme pod kontrolou, ako to niekedy hovoríme, skutočnosť je taká, že z desiatich ľudí minimálne dvaja až traja ľudia majú vrodenú predispozíciu k závislosti, pretože naši predkovia mali alkoholovú závislosť. Poznáme výrok, že alkohol je metlou ľudstva. Evangeline Buthová, dcéra zakladateľa klubu abstinentov (Armáda spásy) ho nazvala: „Tekutý diabol“. Aký príznačný názov pre všetky tie tragédie, ktoré diabolský alkohol už spôsobil.
V akej kultúre som sa rozhodol žiť? V kultúre Ducha Svätého a Jeho plnosti na každý deň, alebo v kultúre svetskej spoločnosti? Duch Svätý dáva Božiemu životu v nás svätosť – odstupovanie od všetkých neprávosti, ktoré sú hriechmi. Nič nečisté neobstojí pred svätým Bohom. Preto s pomocou Ducha Svätého môže Boží človek kráčať v hriechom znečistenom svete, medzi hriešnikmi ako ten, kto sa nemusí špiniť spolu s nimi, ale sa oddeľuje – posväcuje pre požehnaný život s Bohom, podľa Jeho slova. Takto sa stávam činiteľom slova a nielen poslucháčom. Ľuďom môžeme odovzdávať len to, čo máme. Ak máme v srdci svätosť – odovzdávame čistotu. Ak máme v srdci prevrátenosť - odovzdávame hriešnosť. Aj jedno aj druhé sa rozpozná.
Čo sa však isto iste nemení je Božie Slovo, lebo Boh sa nemení. Ono je normou, akousi mierkou pre zmeranie hodnoty života človeka. Ak sa človek rozhodne a aj chce celým srdcom, dušou aj mysľou nasledovať svojho Pána Ježiša Krista, potom Božie Slovo berie vážne a môže si kedykoľvek zmerať svoju duchovnú životnú úroveň. Pavol, apoštol Pána Ježiša, si uvedomoval potrebu varovať veriacich ľudí v Efeze, že nie všetko čo smieme je aj pre nás užitočné. Platí to predovšetkým veriacim ľuďom, ktorí sa hlásia ku kresťanskej viere.
Naša spoločnosť toleruje alkoholovú kultúru a javí sa to tak, že droga závislosti, ktorá ničila a naďalej ničí ľudí po celom svete, sa aj v našej krajine môže pohodlne a v bezpečí tešiť nadmernej priazni a popularite celého zákonodarného systému. Sociálne dopady však na jednotlivcov a rodiny v spoločnosti pripomínajú skôr krajinu katastrof, ako bezpečného prostredia. Napriek kultúre svetskej spoločnosti, apoštol Pavol zdôrazňuje kultúru Božieho Kráľovstva. Ak je Ježiš Pánom môjho života, tak sa rád poddám pravde Božieho Slova a uverím, že ma pravda privedie ku slobode aj nad kultúrou alkoholovej tolerancie. Toto je milosť, ktorá sa nám ľuďom dostala skrze Ježiša - Krista. Bol plný milosti, ale predovšetkým pravdy. Aj keď to máme pod kontrolou, ako to niekedy hovoríme, skutočnosť je taká, že z desiatich ľudí minimálne dvaja až traja ľudia majú vrodenú predispozíciu k závislosti, pretože naši predkovia mali alkoholovú závislosť. Poznáme výrok, že alkohol je metlou ľudstva. Evangeline Buthová, dcéra zakladateľa klubu abstinentov (Armáda spásy) ho nazvala: „Tekutý diabol“. Aký príznačný názov pre všetky tie tragédie, ktoré diabolský alkohol už spôsobil.
V akej kultúre som sa rozhodol žiť? V kultúre Ducha Svätého a Jeho plnosti na každý deň, alebo v kultúre svetskej spoločnosti? Duch Svätý dáva Božiemu životu v nás svätosť – odstupovanie od všetkých neprávosti, ktoré sú hriechmi. Nič nečisté neobstojí pred svätým Bohom. Preto s pomocou Ducha Svätého môže Boží človek kráčať v hriechom znečistenom svete, medzi hriešnikmi ako ten, kto sa nemusí špiniť spolu s nimi, ale sa oddeľuje – posväcuje pre požehnaný život s Bohom, podľa Jeho slova. Takto sa stávam činiteľom slova a nielen poslucháčom. Ľuďom môžeme odovzdávať len to, čo máme. Ak máme v srdci svätosť – odovzdávame čistotu. Ak máme v srdci prevrátenosť - odovzdávame hriešnosť. Aj jedno aj druhé sa rozpozná.