Zamyslenie na 42. týždeň v roku 2015
BOJ TELA A DUCHA
U apoštola Pavla sa môžeme dočítať, že v nás prebieha zápas: „Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete“. Ten boj bol Božou prozreteľnosťou vštepený do našej prirodzenosti. Môžeme ho vôbec považovať za neprirodzený, keď patrí k ľudskej prirodzenosti po páde prvého človeka, a je pre všetkých bez výnimky spoločný? Ak je všetkým vrodený, patrilo by sa veriť, že je nám Božou vôľou daný pre naše blaho, a nie zlo. Je v nás ponechaný kvôli vzbudeniu horlivosti po vyššej dokonalosti.
Slovo “telo“ je tu potrebné chápať nie v zmysle človeka ako bytosti, ale v zmysle žiadosti tela, čiže zlých prianí. Podobne aj pod slovom “duch“ treba chápať nie hocakú osobnú bytosť, ale dobré a sväté žiadosti duše. Takto to definuje aj samotný apoštol, keď hovorí: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu“. Pretože aj jedny aj druhé želania sa nachádzajú v tom istom človeku, uskutočňuje sa v ňom nepretržitý bratovražedný boj. Žiadostivosť tela je náklonná predovšetkým k hriešnemu. Potešenie nachádza iba v tom, čo sa týka uspokojenia potrieb súčasného pozemského života. Naopak, duch sa snaží pridržiavať veci duchovných, a dokonca opomína aj tie najnevyhnutnejšie potreby tela. Telo sa potešuje nadbytkom a hocakými zábavami. Duchu je nemilé starať sa o veci potrebné pre existenciu. Telo si žiada nasycovať sa oddychom a napĺňať jedlom. No pre ducha sú bdenia a pôsty tak výživne, že dokonca nechce žiaden oddych ani dopustiť, a jedla len toľko, koľko je nutné pre život. Telo si žiada prekypovať hocakým bohatstvom. Duch však nepotrebuje ani to malé množstvo chleba pre každodennú potrebu. Telo si žiada byť rozmaznávané a obklopené davom tých, čo ho láskajú. Duchu je príjemnejší surový život, priestrannosť neprístupnej pustiny a nepríjemná prítomnosť smrteľných. Telo sa očarúva poctami, uznaním a ľudskými chválami. No pre ducha sú radostné prenasledovania, krivdy a urážky.
Niečo podobne tajomné, týkajúce sa nepriateľských národov Izraela je opísane v knihe Sudcov. Podotýkam, že tiež to bolo Božím zámerom: „Toto sú národy, ktoré Pán ponechal, aby nimi skúšal Izrael... len preto, aby Ho pokolenia Izraelčanov poznali a naučili sa bojovať“. Takýto boj Pán zariadil nie preto, že v Izraeli nechcel mier, alebo nemal starosť o jeho blaho, ale preto, že videl, ako veľmi je preň ten boj osožný. Tým, že bol takmer neustále vystavovaný útokom tých národov, nemohol nepociťovať ustavičnú potrebu Božej pomoci. Preto bol nútený prebývať v stálom a dúfajúcom obracaní sa na Boha v modlitbe. Nemajúc možnosť prestať bojovať, nemal čas oddať sa ľahostajnosti, bezstarostnosti a nedbanlivosti, alebo ochabnúť od lenivosti a nečinnosti. Lebo bezpečie, istota a šťastie často zvrhávajú, či zosadzujú toho, koho nedokázali premôcť nešťastia.
A kvôli čomu inému u eunuchov podľa tela nachádzame uspaté, bezstarostné duše, ak nie kvôli tomu, že v svojom zblúdení sa oslobodili od telesnej potreby, a myslia si, že sa viac nemusia namáhať v telesnej zdržanlivosti, ani v skrúšenosti srdca. Oslabení takouto bezstarostnosťou sa nestarajú o dosiahnutie skutočnej dokonalosti, alebo o očistenie srdca od duševných vášní.
U apoštola Pavla sa môžeme dočítať, že v nás prebieha zápas: „Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete“. Ten boj bol Božou prozreteľnosťou vštepený do našej prirodzenosti. Môžeme ho vôbec považovať za neprirodzený, keď patrí k ľudskej prirodzenosti po páde prvého človeka, a je pre všetkých bez výnimky spoločný? Ak je všetkým vrodený, patrilo by sa veriť, že je nám Božou vôľou daný pre naše blaho, a nie zlo. Je v nás ponechaný kvôli vzbudeniu horlivosti po vyššej dokonalosti.
Slovo “telo“ je tu potrebné chápať nie v zmysle človeka ako bytosti, ale v zmysle žiadosti tela, čiže zlých prianí. Podobne aj pod slovom “duch“ treba chápať nie hocakú osobnú bytosť, ale dobré a sväté žiadosti duše. Takto to definuje aj samotný apoštol, keď hovorí: „Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu“. Pretože aj jedny aj druhé želania sa nachádzajú v tom istom človeku, uskutočňuje sa v ňom nepretržitý bratovražedný boj. Žiadostivosť tela je náklonná predovšetkým k hriešnemu. Potešenie nachádza iba v tom, čo sa týka uspokojenia potrieb súčasného pozemského života. Naopak, duch sa snaží pridržiavať veci duchovných, a dokonca opomína aj tie najnevyhnutnejšie potreby tela. Telo sa potešuje nadbytkom a hocakými zábavami. Duchu je nemilé starať sa o veci potrebné pre existenciu. Telo si žiada nasycovať sa oddychom a napĺňať jedlom. No pre ducha sú bdenia a pôsty tak výživne, že dokonca nechce žiaden oddych ani dopustiť, a jedla len toľko, koľko je nutné pre život. Telo si žiada prekypovať hocakým bohatstvom. Duch však nepotrebuje ani to malé množstvo chleba pre každodennú potrebu. Telo si žiada byť rozmaznávané a obklopené davom tých, čo ho láskajú. Duchu je príjemnejší surový život, priestrannosť neprístupnej pustiny a nepríjemná prítomnosť smrteľných. Telo sa očarúva poctami, uznaním a ľudskými chválami. No pre ducha sú radostné prenasledovania, krivdy a urážky.
Niečo podobne tajomné, týkajúce sa nepriateľských národov Izraela je opísane v knihe Sudcov. Podotýkam, že tiež to bolo Božím zámerom: „Toto sú národy, ktoré Pán ponechal, aby nimi skúšal Izrael... len preto, aby Ho pokolenia Izraelčanov poznali a naučili sa bojovať“. Takýto boj Pán zariadil nie preto, že v Izraeli nechcel mier, alebo nemal starosť o jeho blaho, ale preto, že videl, ako veľmi je preň ten boj osožný. Tým, že bol takmer neustále vystavovaný útokom tých národov, nemohol nepociťovať ustavičnú potrebu Božej pomoci. Preto bol nútený prebývať v stálom a dúfajúcom obracaní sa na Boha v modlitbe. Nemajúc možnosť prestať bojovať, nemal čas oddať sa ľahostajnosti, bezstarostnosti a nedbanlivosti, alebo ochabnúť od lenivosti a nečinnosti. Lebo bezpečie, istota a šťastie často zvrhávajú, či zosadzujú toho, koho nedokázali premôcť nešťastia.
A kvôli čomu inému u eunuchov podľa tela nachádzame uspaté, bezstarostné duše, ak nie kvôli tomu, že v svojom zblúdení sa oslobodili od telesnej potreby, a myslia si, že sa viac nemusia namáhať v telesnej zdržanlivosti, ani v skrúšenosti srdca. Oslabení takouto bezstarostnosťou sa nestarajú o dosiahnutie skutočnej dokonalosti, alebo o očistenie srdca od duševných vášní.