Zamyslenie na 43. týždeň v roku 2015
POUČENIE DUCHOVNÉHO OTCA
Cítite sa byť dotknutá, pretože Vám nepíšem. Ale prečo by som Vám mal písať, keď sa nesnažíte konať ani podľa jedinej rady, ktorú som Vám dal? Nielenže sa nesnažíte, ale nevykladáte ani to najmenšie úsilie aby ste sa o to pokúsili. Koľko krát som Vám hovoril, aby ste nikoho nepoučovali? Nestaráte sa o svoje ale leziete do cudzieho a nielenže iných poučujete ale ich aj obviňujete a to povýšeneckým tónom. Aký je výsledok? Sama ste zmätená, rozpačitá, sužujete sa a trápite a iných tiež privádzate do takéhoto stavu. Toto sú plody Vášho konania.
Nie jeden krát Vám bolo povedané, aby ste sa raz a navždy uznali za padlú bytosť, ktorá je často pôvodcom bársakých hriechov, a aby ste sa túlili k Pánovi, ako mýtnik, ktorý seba odhalil v celej svojej škaredosti hriešneho, padlého človeka a nemohúcnosti svojpomocne uzdraviť svoju malomocnú dušu, a zvolali ako on: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“.
Prorok Dávid nariekal a z celého srdca volal: Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojej milosti! Vyveď moju dušu z väzenia, z hlbín k Tebe volám, Pane. Dávid sám seba nazýval blchou v Izraeli, psom, červom, úbožiakom majúc pritom Svätého Ducha, ale my nemáme nič okrem pádov a považujeme sa pritom za veľkých, schopných učiť a obviňovať iných. Ó, ako sa nám za to diabol posmieva!
Ak sa cítite, ako píšete vo svojich listoch, absolútne bezmocnou, ako telom, tak aj dušou, prečo sa nepokoríte, neponížite pred Pánom? Čo Vás je do druhých ľudí, prečo potrebujete, aby o Vás rozmýšľali iba v dobrom, aký úžitok budete mať z toho, keď Vás aj celý svet bude chváliť, ale Pán povie: nepoznám vás... Prečo aj Vy sama vo všetkom chcete seba vidieť dobrou zo svetského pohľadu? Z duchovného pohľadu je dobrý iba ten, kto sa úprimne z celej duše považuje za najúbohejšieho zo všetkých. Toto je učenie Evanjelia a všetkých svätých otcov.
Považujte sa za hodnú pekla a proste Pána, aby Vás nevyplatil podľa zásluh, ale aby sa nad Vami zmiloval nie pre nejaké Vaše zásluhy, zdanlivé cnosti, ale pre Svoju milosť. Čo hovorí samotný náš Pán Ježiš Kristus: „Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme“. Znamená to, že aj keby sme vyplnili všetky prikázania stále sa máme považovať za služobníkov povinných plniť vôľu svojho Pána. No získať osobitú milosť Pána, či dosiahnuť Božie kráľovstvo je vecou milosrdenstva a Božej blahosklonnosti k nám a v žiadnom prípade nie plácou za našu prácu a úsilie. My sme však nevykonali ani jedno z prikázaní a ak aj áno, tak sme ho otrávili pýchou či ľudským lahodením si. Prečo sa preto považujeme za veľkých? Prečo pred Pánom neodhalíme svoje jazvy a neprosíme Ho o zmilovanie ale vždy sa pred Ním aj ľuďmi chceme javiť dobrými?
Pokorte a ponížte sa. Považujte sa za hodnú pekla. Skrúšeným srdcom proste Pána o milosť tak, ako mýtnik, smilnica, lotor na kríži, márnotratný syn, a Pán sa nad Vami zmiluje a ešte tu na tejto zemi to v srdci pocítite a upokojíte sa. Nech sa tak stane!
Cítite sa byť dotknutá, pretože Vám nepíšem. Ale prečo by som Vám mal písať, keď sa nesnažíte konať ani podľa jedinej rady, ktorú som Vám dal? Nielenže sa nesnažíte, ale nevykladáte ani to najmenšie úsilie aby ste sa o to pokúsili. Koľko krát som Vám hovoril, aby ste nikoho nepoučovali? Nestaráte sa o svoje ale leziete do cudzieho a nielenže iných poučujete ale ich aj obviňujete a to povýšeneckým tónom. Aký je výsledok? Sama ste zmätená, rozpačitá, sužujete sa a trápite a iných tiež privádzate do takéhoto stavu. Toto sú plody Vášho konania.
Nie jeden krát Vám bolo povedané, aby ste sa raz a navždy uznali za padlú bytosť, ktorá je často pôvodcom bársakých hriechov, a aby ste sa túlili k Pánovi, ako mýtnik, ktorý seba odhalil v celej svojej škaredosti hriešneho, padlého človeka a nemohúcnosti svojpomocne uzdraviť svoju malomocnú dušu, a zvolali ako on: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu!“.
Prorok Dávid nariekal a z celého srdca volal: Zmiluj sa nado mnou, Bože, podľa svojej milosti! Vyveď moju dušu z väzenia, z hlbín k Tebe volám, Pane. Dávid sám seba nazýval blchou v Izraeli, psom, červom, úbožiakom majúc pritom Svätého Ducha, ale my nemáme nič okrem pádov a považujeme sa pritom za veľkých, schopných učiť a obviňovať iných. Ó, ako sa nám za to diabol posmieva!
Ak sa cítite, ako píšete vo svojich listoch, absolútne bezmocnou, ako telom, tak aj dušou, prečo sa nepokoríte, neponížite pred Pánom? Čo Vás je do druhých ľudí, prečo potrebujete, aby o Vás rozmýšľali iba v dobrom, aký úžitok budete mať z toho, keď Vás aj celý svet bude chváliť, ale Pán povie: nepoznám vás... Prečo aj Vy sama vo všetkom chcete seba vidieť dobrou zo svetského pohľadu? Z duchovného pohľadu je dobrý iba ten, kto sa úprimne z celej duše považuje za najúbohejšieho zo všetkých. Toto je učenie Evanjelia a všetkých svätých otcov.
Považujte sa za hodnú pekla a proste Pána, aby Vás nevyplatil podľa zásluh, ale aby sa nad Vami zmiloval nie pre nejaké Vaše zásluhy, zdanlivé cnosti, ale pre Svoju milosť. Čo hovorí samotný náš Pán Ježiš Kristus: „Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme“. Znamená to, že aj keby sme vyplnili všetky prikázania stále sa máme považovať za služobníkov povinných plniť vôľu svojho Pána. No získať osobitú milosť Pána, či dosiahnuť Božie kráľovstvo je vecou milosrdenstva a Božej blahosklonnosti k nám a v žiadnom prípade nie plácou za našu prácu a úsilie. My sme však nevykonali ani jedno z prikázaní a ak aj áno, tak sme ho otrávili pýchou či ľudským lahodením si. Prečo sa preto považujeme za veľkých? Prečo pred Pánom neodhalíme svoje jazvy a neprosíme Ho o zmilovanie ale vždy sa pred Ním aj ľuďmi chceme javiť dobrými?
Pokorte a ponížte sa. Považujte sa za hodnú pekla. Skrúšeným srdcom proste Pána o milosť tak, ako mýtnik, smilnica, lotor na kríži, márnotratný syn, a Pán sa nad Vami zmiluje a ešte tu na tejto zemi to v srdci pocítite a upokojíte sa. Nech sa tak stane!