Zamyslenie na 44. týždeň v roku 2014
Opraviť pokazené!
„Syn môj, nezabudni na moju náuku a tvoje srdce nech dodržiava moje príkazy, lebo ti predĺžia dni a roky života a pridajú ti pokoj. Milosrdenstvo a vernosť nech ťa neopustia. Priviaž si ich na krk, napíš si ich na tabuľu srdca a získaš si tak priazeň a dobrú povesť v očiach Boha a ľudí. Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum. Na všetkých svojich cestách ho poznávaj a on sám ti urovná chodníky. Nerob sa múdrym vo svojich očiach, ale maj bázeň pred Hospodinom a odvráť sa od zla. Uzdraví sa tvoje telo a vzpružia sa tvoje kosti. Ucti si Hospodina zo svojho majetku a z prvotín každej úrody; potom sa tvoje sýpky naplnia obilím a tvojimi lismi bude pretekať mušt. Syn môj, neodvrhuj Hospodinovu výchovu a nezarmucuj sa pre jeho karhanie, lebo Hospodin karhá toho, koho miluje, ako otec syna, ktorého má rád.“ (Príslovia 3:1-12)
Ako malý chlapec som mal jedno obľúbené autíčko na zotrvačník. Hrával som sa s ním takmer stále a všade. Ako všetko čo používame sa časom pokazí, aj môjmu autíčku sa to stalo. Ulomili sa mu zadné kolieska. Bol som z toho veľmi sklamaný a plakal som. Naši ma nevedeli upokojiť. Keď otec to už nevedel vydržať, tak prišiel za mnou a povedal mi: „Daj sem to auto, nech ti ho opravím!“ Ja som ani len počuť nechcel o tom, aby som dal auto z ruky preč. Nerozumel som, čo chce s mojím autom otec urobiť, ako ho vie opraviť? Začal som plakať ešte viac a mama mu povedala, aby ma teraz radšej nechal tak. Ani neviem ako som v ten večer nakoniec uplakaný zaspal s mojím pokazeným autíčkom pod vankúšom. Keď som zaspal, otec vybral spod vankúša môj motorík a ešte v ten večer ho opravil.
Ráno, hneď ako som vstal, prišiel ku mne a dal mi ho. Ja ešte pred tým ako som zistil, že je pojazdné, nahnevane mu povedal prečo mi ho vzal? Keď ho však voľne pustil mojim smerom, úsmev prišiel do mojej tváre. Potešený som vzal autíčko do ruky, objal otca a poďakoval sa mu. Potom som vyskúšal natiahnuť a pustiť, ako pred tým. V tom mi otec povedal, že mu je ľúto, ale zotrvačník sa mu opraviť už nepodarilo. Zosmutnel som a čoskoro aj vyhŕkol opäť slzy. Otec ma pohladil a utešil slovami, veď to nevadí, tak som plač prekonal. Nakoniec som sa uspokojil aj s autíčkom bez zotrvačníka, veď dôležité bolo, že opäť jazdilo.
V našom živote sú omnoho dôležitejšie veci ako autíčka, ktoré sa nám podarí pokaziť. Byť nespravodlivý – smilniť, cudzoložiť, kradnúť, klamať, opíjať sa, rúhať sa a podobne. Alebo čo i len ohovárať či posmievať sa. To je horšie ako ulomiť kolieska, alebo poškodiť pružinu zotrvačníka na hračke. Zlé je, že ak sa nám toto stane, o oprave našich zlých skutkoch nechceme ani len počuť.
Ešte, že náš Nebeský Otec Boh, nás v tomto nešťastí nenechá. Zaiste by sme to nezvládli, spod viny nikdy nijako ani nevymanili. Vďaka Bohu, že je a koná v našich životoch! V čase, o ktorom ani nevieme prichádza, berie naše pokazené hriešne duše a opravuje ich. Neskôr vracia obnovenú očistenú myseľ i radostné srdce.
Všetko však do pôvodného stavu dokiaľ fyzicky žijeme sa už nedostane. Ponaučenie vo forme rôznej pokuty, poníženia, zmrzačenia, postihnutia už zostane, ako pokazený zotrvačník na našej duši. Pán nás i v tomto upokojí, podporí Duchom ísť ďalej. A naučí, že dôležité je žiť a ísť dopredu.
Jazdiť s Bohom po ceste života ďalej sa vždy dá! Lebo zmysel smeru k cieľu Jeho večného domova je jasný.