Zamyslenie na 44. týždeň v roku 2015
List ap. Pavla Efezským 5, 25b – 27: „Kristus miloval cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil, očistiac ju kúpeľom vody skrze slovo, a postavil si cirkev slávnu, bez po škvrny, bez vrásky a bez čohokoľvek podobného, ale aby bola svätá a bez úhony.“
V týchto dňoch si pripomíname reformáciu. Dni, ktoré zmenili vo svojej podstate pohľad človeka na Pána Boha. Do popredia sa dostáva Božie slovo, Biblia v rodnej reči, milosť Božia, ktorá sa k nám prihovára v obeti Pána Ježiša Krista. On je Ten. Svätý Boží, Jediný, za nás a za naše hriechy na dreve kríža obetovaný. Nepotrebujeme už žiadne iné obete na oltároch. Svet potrebuje nás ako služobníkov Kristových. Obetujme Mu svoj čas. Kristus miloval cirkev o očistil ju kúpeľom vody skrze slovo, aby bola bez poškvrny a bez úhony.
Božím Duchom vedený augustínsky mních Martin Luther zreformoval cirkev. Ľudské nemôže byť nad Božím. A Božie musia poznať všetci a rozumieť mu v rodnej reči.
Lutherova bájka
O vlkovi a baránkovi /nenávisť/
Vlk a baránok došli k potoku, aby sa napili. Vlk pil hore a baránok dolu. odrazu vlk dobehol k baránkovi a zreval naň.“ Prečo mi mútiš vodu?“ Baránok ticho odvetil: „Ako ti ja môžem mútiť vodu, keď pijem nižšie, skôr ty mne môžeš vodu zamútiť.“ Vlk však zavrčal: „Čo? Ešte mi aj zlorečíš? Rovnako ako pred šiestimi mesiacmi tvoj otec, keď si bol s ním. „ Baránok sa vyhováral: „Ja som predsa vtedy nebol ešte ani na svete. No vlk na to: „Ty si mi spásol a skynožil lúku aj role. „Baránok zas: „Ako by to bolo možné, keď ešte ani zuby nemám...“ „Ej! – zreval vlk. „Čo by si sa ako vyhováral, dnes neostanem bez jedla. „ Vtom sa na nevinného baránka vrhol a zožral ho.
Ponaučenie: Toto je beh mnohých vo svete. Kto chce ticho a skromne žiť, ten musí nevunne trpieť. Násilie a nenávisť idú často pred právom
V týchto dňoch si pripomíname reformáciu. Dni, ktoré zmenili vo svojej podstate pohľad človeka na Pána Boha. Do popredia sa dostáva Božie slovo, Biblia v rodnej reči, milosť Božia, ktorá sa k nám prihovára v obeti Pána Ježiša Krista. On je Ten. Svätý Boží, Jediný, za nás a za naše hriechy na dreve kríža obetovaný. Nepotrebujeme už žiadne iné obete na oltároch. Svet potrebuje nás ako služobníkov Kristových. Obetujme Mu svoj čas. Kristus miloval cirkev o očistil ju kúpeľom vody skrze slovo, aby bola bez poškvrny a bez úhony.
Božím Duchom vedený augustínsky mních Martin Luther zreformoval cirkev. Ľudské nemôže byť nad Božím. A Božie musia poznať všetci a rozumieť mu v rodnej reči.
Lutherova bájka
O vlkovi a baránkovi /nenávisť/
Vlk a baránok došli k potoku, aby sa napili. Vlk pil hore a baránok dolu. odrazu vlk dobehol k baránkovi a zreval naň.“ Prečo mi mútiš vodu?“ Baránok ticho odvetil: „Ako ti ja môžem mútiť vodu, keď pijem nižšie, skôr ty mne môžeš vodu zamútiť.“ Vlk však zavrčal: „Čo? Ešte mi aj zlorečíš? Rovnako ako pred šiestimi mesiacmi tvoj otec, keď si bol s ním. „ Baránok sa vyhováral: „Ja som predsa vtedy nebol ešte ani na svete. No vlk na to: „Ty si mi spásol a skynožil lúku aj role. „Baránok zas: „Ako by to bolo možné, keď ešte ani zuby nemám...“ „Ej! – zreval vlk. „Čo by si sa ako vyhováral, dnes neostanem bez jedla. „ Vtom sa na nevinného baránka vrhol a zožral ho.
Ponaučenie: Toto je beh mnohých vo svete. Kto chce ticho a skromne žiť, ten musí nevunne trpieť. Násilie a nenávisť idú často pred právom
Lutherova modlitba
Hľa, Hospodine, cirkev hnije,
kol tela ovíja sa had
i vlci draví, mnohé zmije
zožierajú telo, polnoc bije
pastieri zlí, nepasú stád.
A vraha krutá ruka všade
rozsieva svoju smrtnú sieť,
ach, koľké duše hynú v hlade
po Slove prahnúc žíznia v smäde,
tmy obkľúčili celý svet.
Čo činiť, Hospodine, Bože,
keď duša v žiali zovretá?
Vzkries, pomôž v tejto smrti hrôze,
v ohnivom zjav sa, Pane, voze,
by prišla Tvoja odveta.
Daj sily k boju, Tvojho Ducha
podopri svojím ramenom,
do Slova pravdy obleč rúcha,
by vstala mnohá duša hluchá,
zasiahni pravdy plameňom.
Môj život v Tvojej ruke, Pane,
tak idem smele s šelmou v boj,
len Tvoja vôľa nech sa stane,
hoc pôjdem v súžení a hane,
ó, Pane, všetky rany zhoj.
J. Potúček