Zamyslenie na 45. týždeň v roku 2015
Žalm 103,: „Dobroreč, duša moja, Hospodinovi a nezabúdaj na žiadne Jeho dobrodenia!
Dobrorečne a ďakujte!
Má byť človek vôbec za čo Pánu Bohu vďačný? Máme Mu vôbec za čo ďakovať? Za starosti a trpkosti? Za smrť blízkeho a chorobu? Za život s ktorým som nespokojný? Kto za to môže? On Všemohúci alebo tí, ostatní, alebo ja sám, bezmocný?... I takto sa niekedy my ľudia pýtame. Samozrejme, že vždy záleží od uhla pohľadu. Mám byť Pánu Bohu vďační za život, keď som sa narodil rodičom? Je potrebné Pánu ďakovať za jedlo, keď som si naň zarobil svojou prácou a kúpil som si ho v obchode? Mám za svoje zdravie poďakovať svojmu osobnému lekárovi alebo Bohu? Mám sa cítiť ako bezúhonný občan, keď môj priestupok nikto nevidel?
Keď sa s ním stretneme, keď ho spoznáme pod rúškom slepých dejov, máme s Bohom príležitosť nadviazať vzťah. V pravde objavujeme vtedy, Otca všetkých, Darcu všetkých dobrých darov, Toho ktorý uzdravuje aj zo smrti a beznádeje a ktorý odpúšťa až po dno našich zlyhaní... A keď na križovatkách svojho života stojíme a spätne sa pozrieme späť vidíme tam veľa nevyužitých príležitostí, ktoré nám Pán Boh poslal do cesty. /To my sme stále odbočovali z ciest spasenia./ Zrazu nás naplní pokora. Nemôžeme sa zrazu sťažovať, lebo je jasné, že v tom nie sme sami. Niekto nám pomáha a má nás rád. Pýtame sa prečo? No preto lebo niekto nás tak miloval, že obetoval svojho Syna za nás na dreve kríža. Pán Boh išiel až na smrť aby sme my v Ježišovi vstali opäť z prachu a skrze Jeho milosť získali večný život a spasenie. Potom už človeku pri tomto spoznaní nie je ťažké Pánu Bohu ďakovať za toľko dobrého. Pretože vnútro sa naplní hlbokou, vďačnosťou a pokorou tak ako to vyznal aj žalmista. Pane ukáž nám svoje milosrdenstvo. Dobrorečí naša duša Tebe, darcovi dobrých darov.
Keď sa s ním stretneme, keď ho spoznáme pod rúškom slepých dejov, máme s Bohom príležitosť nadviazať vzťah. V pravde objavujeme vtedy, Otca všetkých, Darcu všetkých dobrých darov, Toho ktorý uzdravuje aj zo smrti a beznádeje a ktorý odpúšťa až po dno našich zlyhaní... A keď na križovatkách svojho života stojíme a spätne sa pozrieme späť vidíme tam veľa nevyužitých príležitostí, ktoré nám Pán Boh poslal do cesty. /To my sme stále odbočovali z ciest spasenia./ Zrazu nás naplní pokora. Nemôžeme sa zrazu sťažovať, lebo je jasné, že v tom nie sme sami. Niekto nám pomáha a má nás rád. Pýtame sa prečo? No preto lebo niekto nás tak miloval, že obetoval svojho Syna za nás na dreve kríža. Pán Boh išiel až na smrť aby sme my v Ježišovi vstali opäť z prachu a skrze Jeho milosť získali večný život a spasenie. Potom už človeku pri tomto spoznaní nie je ťažké Pánu Bohu ďakovať za toľko dobrého. Pretože vnútro sa naplní hlbokou, vďačnosťou a pokorou tak ako to vyznal aj žalmista. Pane ukáž nám svoje milosrdenstvo. Dobrorečí naša duša Tebe, darcovi dobrých darov.