Zamyslenie na 48. týždeň v roku 2016
BDEJTE!
Mk 13, 33-37: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas. Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnikovi naložil, aby bdel, tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva, a či ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!
Často počujeme o haváriách na diaľniciach. Častá príčina: spánok. Monotónna jazda unavuje, vyčerpáva a uspáva. Tak prichádza k tomu, že telo je v činnosti, noha tlačí na plyn, no vedomie je mimo. Ste úplne zraniteľný. Preto rada odborníkov je jednoznačná: Za každú cenu sa udržať v bdelosti a v pozornosti. Ak ste predsa unavení a driemete, prerušiť jazdu, vyjsť von, zacvičiť si. Keď ani to nepomôže, jazdu úplne prerušiť a pospať si a tak znova získať pozornosť a bdelosť.
Bdelosť, ako varovanie pred nešťastím, zaznieva aj z vyššie uvedeného textu. Radí nám ju najlepší odborník všetkých čias, pretože až príliš dobre pozná nešťastia ľudí, ktorí si ju nezachovali, nepestovali a podceňovali nepriateľa.
Bdelosť sa stratila, človek prestal byť opatrný. Najprv to zaviňujú vychovávatelia, potom on sám... A človek len popúšťa a popúšťa z dobra a tým sa zabára čím ďalej, tým hlbšie... Až je na dne... Príde ku katastrofe, k havárii...
Mnohých, kedysi úprimných ľudí, dnes však v istom zmysle skazených, nemožno obviniť z neúprimnosti. Úprimnosť pri nich iste bola a možno aj je. Lenže chýbala opatrnosť. Keď aj my dnes pozeráme na takéhoto človeka, možno si povieme: Takýmto nikdy nechcem byť! To si možno kedysi hovorili aj oni. Kde sa stala chyba, keď nechceli, a sú? Zabudli, že diabol často používa z fyziky známu jednoduchú zákonitosť, ktorú nazývame naklonená rovina. Väčšina vecí v prírode či v živote sa nedeje skokom. Skokom sa nestanem zvrhlíkom, mafiánom či notorickým alkoholikom. Jednak by to môj organizmus nezniesol a na druhej strane: mám predsa svoje zásady... Skok by som zbadal. Skokom sa nestanem extrémistom, klamárom či zlodejom. Lenže to, čo sa nestane skokom za krátky okamih, sa stane postupne za dlhší čas pod vplyvom rôznych okolností.
Naklonená rovina je ako cesta po diaľnici. Je to príjemné, nenápadné, pohodlné. Ľahko nám unikne, že vlastne klesáme. Všimneme si to, až keď je neskoro. Pán Boh zaplať aj za to! Niektorí si to však nevšimnú, alebo nepriznajú vôbec. A tak sa strácajú zásady, stráca sa bdelosť, špiní sa svedomie, stráca sa viera…
Preto nech nás Pán povzbudí a posilní v bdelosti a v opatrnosti. Aby sme vedeli okamžite zaznamenať klesanie v našom živote a vedeli sa čím skôr spamätať.
Mk 13, 33-37: „Majte sa na pozore, bdejte, lebo neviete, kedy príde čas. Ako človek, vzdialený na cestách, keď opúšťal dom a svojim sluhom dal moc, každému určil jeho prácu a vrátnikovi naložil, aby bdel, tak aj vy bdejte; lebo neviete, kedy príde pán domu, či večer, či o polnoci, či keď kohút spieva, a či ráno. Aby vás nenašiel spať, keď príde nečakane. A čo vám hovorím, hovorím všetkým: Bdejte!
Často počujeme o haváriách na diaľniciach. Častá príčina: spánok. Monotónna jazda unavuje, vyčerpáva a uspáva. Tak prichádza k tomu, že telo je v činnosti, noha tlačí na plyn, no vedomie je mimo. Ste úplne zraniteľný. Preto rada odborníkov je jednoznačná: Za každú cenu sa udržať v bdelosti a v pozornosti. Ak ste predsa unavení a driemete, prerušiť jazdu, vyjsť von, zacvičiť si. Keď ani to nepomôže, jazdu úplne prerušiť a pospať si a tak znova získať pozornosť a bdelosť.
Bdelosť, ako varovanie pred nešťastím, zaznieva aj z vyššie uvedeného textu. Radí nám ju najlepší odborník všetkých čias, pretože až príliš dobre pozná nešťastia ľudí, ktorí si ju nezachovali, nepestovali a podceňovali nepriateľa.
Bdelosť sa stratila, človek prestal byť opatrný. Najprv to zaviňujú vychovávatelia, potom on sám... A človek len popúšťa a popúšťa z dobra a tým sa zabára čím ďalej, tým hlbšie... Až je na dne... Príde ku katastrofe, k havárii...
Mnohých, kedysi úprimných ľudí, dnes však v istom zmysle skazených, nemožno obviniť z neúprimnosti. Úprimnosť pri nich iste bola a možno aj je. Lenže chýbala opatrnosť. Keď aj my dnes pozeráme na takéhoto človeka, možno si povieme: Takýmto nikdy nechcem byť! To si možno kedysi hovorili aj oni. Kde sa stala chyba, keď nechceli, a sú? Zabudli, že diabol často používa z fyziky známu jednoduchú zákonitosť, ktorú nazývame naklonená rovina. Väčšina vecí v prírode či v živote sa nedeje skokom. Skokom sa nestanem zvrhlíkom, mafiánom či notorickým alkoholikom. Jednak by to môj organizmus nezniesol a na druhej strane: mám predsa svoje zásady... Skok by som zbadal. Skokom sa nestanem extrémistom, klamárom či zlodejom. Lenže to, čo sa nestane skokom za krátky okamih, sa stane postupne za dlhší čas pod vplyvom rôznych okolností.
Naklonená rovina je ako cesta po diaľnici. Je to príjemné, nenápadné, pohodlné. Ľahko nám unikne, že vlastne klesáme. Všimneme si to, až keď je neskoro. Pán Boh zaplať aj za to! Niektorí si to však nevšimnú, alebo nepriznajú vôbec. A tak sa strácajú zásady, stráca sa bdelosť, špiní sa svedomie, stráca sa viera…
Preto nech nás Pán povzbudí a posilní v bdelosti a v opatrnosti. Aby sme vedeli okamžite zaznamenať klesanie v našom živote a vedeli sa čím skôr spamätať.