Zamyslenie na 50.týždeň v roku 2014
Text: Mk 13,24-37
„Kedy sa uvidíme?“ Bežná otázka v rozhovoroch, no asi málo používaná pri modlitbe s Pánom Ježišom Kristom. Asi málokto sa modlí: Pane Ježiši, príď už na túto zem druhýkrát. Ako sudca. Prví kresťania intenzívne očakávali Kristov druhý príchod na zem. Prvý príchod bol, keď sa Ježiš narodil. Sľúbil, že sa na zem ešte raz vráti, aby vykonal súd nad všetkým. Prví kresťania sa na ten okamih tešili. Krista, v ktorého verili, ktorému slúžili, túžili vidieť. Stretnúť sa s ním. Jeho druhý príchod bude znamenať napravenie všetkého zla. Odstránenie všetkého, čoho sa bojíme. „Zotrie im z očí každú slzu a smrť už viac nebude, ani smútok, ani nárek, ani bolesť už nebude, lebo čo bolo skôr, sa pominulo.“ /Zj 21,4/ Tak volali, prosili kresťania v modlitbe: „Maranatha“ Príď, Pane Ježiši.
Časom sa však táto myšlienka, túžba z Kristovho príchodu stala strašiakom. Možno preto, že je opísaná, ako nejaká prírodná katastrofa. Alebo preto, že Kristus príde, bude súdiť a potrestá. Pre mnohých je táto myšlienka desivá. Unikajú spravodlivosti pre dobré známosti, idú za svojím cieľom „cez mŕtvoly“, neberú ohľad na nikoho. Samozrejme, vytratila sa aj túžba po Kristovi. Náboženstvo má byť - tak ako v čase minulého režimu – len súkromnou záležitosťou jednotlivca. Nemá zasahovať do vonkajšieho diania. Tak radostná túžba po Kristovi bola vytlačená strachom z Krista. Tým sa ochudobňujeme o radosť, že sa stretneme s najvzácnejším hosťom. Zvolanie „Maranatha“ sa vlastne zmenilo sa prosbu: „Prosím, neprichádzaj.“
Už som naznačil, prečo ľudia netúžia po Kristovom príchode. Vykresľuje to podobenstvo o pánovi domu. Hovorí o správcovi, ktorý dostal za úlohu postarať sa o dom svojho pána. Pán odišiel a nikto nevedel, kedy sa vráti. Rozumný služobník bude usilovne pracovať, o všetko sa starať, bude plánovať, a keď príde pán, pochváli ho aj napriek tomu, že nie všetko stihol dokončiť. Takýto služobník sa nebojí nečakaného návratu svojho pána, lebo si plní úlohy, ktoré mu pred odchodom dal.
Pán z podobenstva určil prácu každému. Pánom je Boh. V spomenutých sluhoch môžeme vidieť seba. Každý jeden máme určené poslanie. Ja neviem povedať, aké poslanie máte. To by ste mali vedieť, resp. prísť na to sami. Možno: Byť dobrým dieťaťom. Postarať sa o svojich rodičov, byť im na pomoci, keď to budú potrebovať, robiť radosť. Byť dobrým a láskavým manželským partnerom. Mať pre druhého dobré a povzbudivé slovo. Dať mu pocítiť, že ju ho úprimne rád. Byť dobrým otcom. Aj keď mám po návrate z práce domov všetkého po krk, nájsť si čas. Pohrať, ísť na prechádzku, prečítať rozprávku pred spaním, spolu sa pomodliť. Hlavným poslaním však je byť dobrým, láskavým a obetavým spolublížnym. Všímať si, ako môžem komu pomôcť. Či už slovom alebo praktickým činom. Uvedomujem si, že je to ťažké, priam nedosiahnuteľné. No Kristus zasľubuje: „moja moc sa v slabosti dokonáva“. On nám chce pomôcť v zverenej úlohe obstáť. S jeho pomocou budeme dobrými a vernými služobníkmi, z ktorých bude mať Pán pri návrate radosť.
Čo by na našu prosbu: „Pane, neprichádzaj, bojím sa!“, povedal Ježiš? „Mňa sa nemusíš báť. Boj sa skôr seba. V tebe je temnota, vo mne je svetlo. V tebe je neistota a tápanie, vo mne správna cesta pre život. V tebe je zlyhanie a pád, vo mne vzkriesenie. V tebe je prázdnota, no vo mne prameň živej vody.“ Kristus je pre teba všetko, čo hľadáš. A pokiaľ sa predsa len bojíš, tak si spomeň: On ťa miluje viac, než ty seba. Túži po tebe viac, ako ty po ňom. Aj v týchto dňoch môžeš spoznať jeho láskavú tvár. Potom sa v tebe objaví aj túžba stretnúť sa s ním. Amen.
Napísané s použitím myšlienok A. Scarana.