Zamyslenie na 51.týždeň v roku 2014

Text: J 1,6-8.19-28



    Pri Jordáne stojí podivný muž. Ľuďom hovorí zvláštne reči. Všetkých privádza do pomykova. Čo je to za zvláštneho človeka?

    Podobne stojí dnes aj cirkev uprostred nepochopiteľného zhonu vo svete. Za dverami cirkvi sa všetci niekam náhlia. Každý sleduje svoje ciele. Naraz do tohto sveta zaznie hlas. Zaznie slovo evanjelia. Ľudia sa pýtajú: Kto si? Čo to hovoríš?

    Tak ako sa udivení pýtali toho zvláštneho muža – Jána Krstiteľa, tak sa pýtajú dnes aj nás kresťanov. Ako kresťania, ako spoločenstvo cirkvi máme čo ponúknuť dnešným ľuďom. Môžeme ponúknuť to, čo hľadajú. Len to má inú podobu. Po čom dnes mnohí túžia? Zabezpečiť sa. Mať sa dobre. Byť spokojní. Šťastní. Dnes my, na niekdajšom mieste Jána Krstiteľa môžeme vyznať, že chceme dať iným svedectvo o nádeji. O svetle – teda o Kristovi – aby aj prostredníctvom nás mu iní uverili. Dokázali sa na neho spoľahnúť. Našou úlohou je poukázať na Božieho Syna Ježiša Krista.

    Je tu však aj veľké pokušenie: Obrátiť pozornosť na seba. Toto môže dnešnej cirkvi hroziť. Chceme sa iným predstaviť v čo najlepšom svetle. Ukázať sa, že vieme dať odpoveď na všetky otázky. Že všetko dokážeme, hravo zvládneme. Alebo sa chceme ukázať ako tí, ktorí sú pevne zakotvení v biblickom učení, nepodliehame nejakým módnym trendom doby. Že u nás je možné nájsť dobré, milé, priam rodinné ovzdušie. Hocičo môžeme dať ako pútač nevšednej zaujímavosti cirkvi.

    Na toto pokušenie Ján odpovedal: „Ja nie som Mesiáš“. „Nemám patent na rozum. Neovládam všetko najlepšie. Nemôžem vám tvrdiť, že mám najlepších poradcov. Neovládam recept na všetky problémy, bolesti, nedostatky. Nerobím všetko najlepšie ja sám. To, čo  vy odo mňa očakávate, ja nezvládnem. Ja vás nezachránim pre večnosť. Ja vás nepozdvihnem.  Ja so prišiel vydať svedectvo: „Ja som hlas volajúceho na púšti: Vyrovnajte Pánovu cestu...ale medzi vami stojí ten, ktorého vy nepoznáte“. „Ja som nič. Som len obyčajným hlasom, ktorý v okamihu zanikne v okolitom priestore. Len vám chcem ukázať na dôležitého. Na toho, ktorý vám je neznámy.“

    Môžeme sa ohradiť: „Nám je Kristus neznámy? Naozaj ho nepoznáme?“ Rovnako sa mohli proti tomu postaviť Jánovi poslucháči. Predsa na bohoslužbách mnohokrát počuli sväté Písma o Mesiášovi. Možnože aj sami čítali proroctvá v bohoslužobnom hromaždení. Od detstva boli vychovávaní k poznaniu, že raz príde Spasiteľ. Premôže všetkých nepriateľov a zasadne na trón predchodcu, kráľa Dávida. Počuli, ale nepočúvali. Nechceli prijať, že Mesiáš bude trpieť, bude voči nemu páchané násilie. Nechceli akceptovať, že bude presadzovať právo a spravodlivosť láskou. Nechceli akceptovať, že Mesiáš prišiel v Ježišovi z Nazareta, ktorý sa ujímal opustených, opovrhovaných, vykričaných hriešnikov, cudzincov.

    My Krista poznáme! Narodil sa v Betleheme. Prišli sa mu pokloniť mudrci z Východu. Zomrel na kríži. Vstal z mŕtvych. Toto sú fakty. Avšak poznanie Krista znamená viac: prijímať ho v tom, čím je. Nezdeformovaného, neskresleného. Nepozná Krista ten, kto si ho pretvára podľa vlastnej túžby či obrazu. Pre niekoho je len malým, milým dieťatkom, ktoré nič nedokáže. Iný si ho prispôsobuje podľa obrazu humanistu s veľkým srdcom, ktorý sa - ako chudák - stal objektom závisti. Zase ďalší si ho prispôsobuje podľa svojich povahových vlastností. Toto, a ešte mnohé iné spôsobuje to, o čom Ján povedal: „medzi vami stojí ten, ktorého vy nepoznáte“.

   Poznať Krista znamená aj: mať s ním vzťah, spoločenstvo, dôverovať mu. „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše“ /Mt 11,28-29/, adresuje Pán Ježiš výzvu všetkým nám. Len v jeho blízkosti nájdeme a dosiahneme to, čo je skutočne pre nás dôležité a potrebné.

    Práve čas adventu nám to chce pripomenúť. Vzdajme sa nepodstatných vecí, zhonu a upachtenosti. Buďme pre iných hlasom, podobným Jánovi Krstiteľovi, a využime príležitosti na opätovné poznávanie Krista. Amen.