Zamyslenie na 6. týždeň v roku 2016
Tu a teraz
Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba. Vodí ma na zelené pastviny, privádza ma k tichým vodám. Obnovuje mi život, vodí ma správnymi cestami pre svoje meno. Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká. Áno, dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. Vracať sa budem do Hospodinovho domu, pokiaľ budem žiť. Žalm 23
Ako by sa stalo dnes, mám pred očami môj príbeh z minulej soboty. Vtedy, podarilo sa mi na lyžiach vyjsť do Lomnického sedla. Zložil som sa tam na mieste, aby som si oddýchol. Asi päťdesiat metrov od mňa som uvidel kamzíka ako pomedzi skaly a sneh požieral vyčnievajúce byliny. V tom, ako som ho chvíľu pozoroval, uvedomil som si ten zázrak. Aj vo výške viac ako dvetisíc metrov nad morom, uprostred zimy sa príroda stará o prežitie obyčajného zvieraťa.
Ďalej sa mi ukázal v mysli iný, Boží zázrak. O čo viac Stvoriteľ Boh, od počiatku vekov opatruje človeka. Napriek tomu, že ten nedbá a neustále sa vzďaľuje od Neho viac a viac. On Boh ostáva verný, neopúšťa. Človek nedbá, chladom množiacej sa neprávosti uteká od Božej priazne. Dokedy? Až ho jeho vina zmorí úplne?
Dobrý Pán nás nezanechá ani uprostred celého toho chaosu, ktorý sme si tu na zemi vyrobili. Pozná cestu von. Cestu späť k dobru. Vydajme sa ňou a náš život bude bohatý na všetko čo prospieva, čo nás udrží pri zdraví a sile. On sám nám to veľmi praje. Amen.
Hospodin je môj pastier, nič mi nechýba. Vodí ma na zelené pastviny, privádza ma k tichým vodám. Obnovuje mi život, vodí ma správnymi cestami pre svoje meno. Hoc by som šiel temným údolím, nebudem sa báť zlého. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou. Prestieraš mi stôl pred mojimi protivníkmi, hlavu mi natieraš olejom, môj kalich preteká. Áno, dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. Vracať sa budem do Hospodinovho domu, pokiaľ budem žiť. Žalm 23
Ako by sa stalo dnes, mám pred očami môj príbeh z minulej soboty. Vtedy, podarilo sa mi na lyžiach vyjsť do Lomnického sedla. Zložil som sa tam na mieste, aby som si oddýchol. Asi päťdesiat metrov od mňa som uvidel kamzíka ako pomedzi skaly a sneh požieral vyčnievajúce byliny. V tom, ako som ho chvíľu pozoroval, uvedomil som si ten zázrak. Aj vo výške viac ako dvetisíc metrov nad morom, uprostred zimy sa príroda stará o prežitie obyčajného zvieraťa.
Ďalej sa mi ukázal v mysli iný, Boží zázrak. O čo viac Stvoriteľ Boh, od počiatku vekov opatruje človeka. Napriek tomu, že ten nedbá a neustále sa vzďaľuje od Neho viac a viac. On Boh ostáva verný, neopúšťa. Človek nedbá, chladom množiacej sa neprávosti uteká od Božej priazne. Dokedy? Až ho jeho vina zmorí úplne?
Dobrý Pán nás nezanechá ani uprostred celého toho chaosu, ktorý sme si tu na zemi vyrobili. Pozná cestu von. Cestu späť k dobru. Vydajme sa ňou a náš život bude bohatý na všetko čo prospieva, čo nás udrží pri zdraví a sile. On sám nám to veľmi praje. Amen.