Zamyslenie na 7. týždeň v roku 2014
Exodus 20,16: Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu.
Jedna babka povedala
Nikto z nás nemá rád, keď nás niekto ohovára, očierňuje našu osobu, alebo jednoducho hovorí o nás bez nás. Sme na takéto reči citliví a vyvolávajú v nás hnev. Možno niekedy neoprávnený, ale predsa. Veď čo koho do nášho života, slov, jednania. No málokedy v tejto oblasti nastavíme zrkadlo pravdy sebe a našim rečiam, a myslíme si, že je to v poriadku, ak "odovzdáme informáciu" o našom nadriadenom, kolegovi a iných, veď sme to niekde začuli a chceme sa podeliť s ostatnými. To dnešné, horeuvedené prikázanie, je dosť jednoznačné. Ak ľudí ohovárame, tak ich okrádame o ich dobré meno a spoločenskú prestíž. Toto prikázanie však nie je určené pre súdnu sieň, ale sú tu obsiahnuté všetky druhy ohovárania, klebiet, všetky márne reči a táraniny, všetky klamstvá a úmyselné preháňanie alebo skresľovanie pravdy. Môžeme vydávať krivé svedectvo tým, že budem načúvať neláskavým správam, ktoré kolujú, ale aj tým, keď ich budeme šíriť ďalej, tým, že budeme vymýšľať vtipy na cudzí účet, ale tiež vytváraním falošného dojmu o niekom inom, niekedy svojím mlčaním a pod. Písmo Sväté hovorí, že "ak sa niekto neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo" (Jakub 3,2). A možno si ani neuvedomujeme, že svojimi klamstvami potupujeme tiež Pána Boha, lebo On je Bohom pravdy a nenávidí lož (Jn 14,6).
Nech je nám v reči príkladom aj nasledovný jednoduchý príbeh:
K Sokratovi pribehol zadychčaný priateľ a lapajúc dych začal rozprávať:
"Počuj, Sokrates, musím ti niečo dôležité povedať...tvoj priateľ...."
"Počkaj," prerušil ho mudrc, "preosial si to, čo mi chceš povedať, cez tri sitá?"
"Cez tri sitá?" čudoval sa posol správy.
"Áno, cez tri sitá. Prvé sito je pravda. Si si istý, že všetko, čo mi chceš povedať, je v súlade s pravdou?"
"No neviem, povedal mi to...."
"Áno, áno, ale iste si to preosial cez druhé sito, a tým je dobro. Ak to, čo mi chceš povedať, nie je pravda, je to určite dobré."
"Naopak!"
"Tak teda," prerušil ho filozof, "použi ešte tretie sito a porozmýšľaj, či to, čo mi chceš povedať, je nevyhnutne nutné."
"Nutné? Asi nie."
"Tak potom," usmial sa Sokrates, "ak to, čo mi chceš povedať, nie je pravda, ani dobré, ani nevyhnutne nutné, neobťažuj tým ani seba, ani mňa." (Wójtowicz Kazimierz: O kázni a dáždnikoch. 1. vydanie. Bratislava: Lúč, 1992, ISBN 80-7114-067-8, str. 40.)
Nachádzajme aj my potešenie v pravde, láske a dobrote, nech sa ony šíria i našimi perami a sami zakúsime obnovu našich vzťahov a požehnanie v našom živote.
Jedna babka povedala
Nikto z nás nemá rád, keď nás niekto ohovára, očierňuje našu osobu, alebo jednoducho hovorí o nás bez nás. Sme na takéto reči citliví a vyvolávajú v nás hnev. Možno niekedy neoprávnený, ale predsa. Veď čo koho do nášho života, slov, jednania. No málokedy v tejto oblasti nastavíme zrkadlo pravdy sebe a našim rečiam, a myslíme si, že je to v poriadku, ak "odovzdáme informáciu" o našom nadriadenom, kolegovi a iných, veď sme to niekde začuli a chceme sa podeliť s ostatnými. To dnešné, horeuvedené prikázanie, je dosť jednoznačné. Ak ľudí ohovárame, tak ich okrádame o ich dobré meno a spoločenskú prestíž. Toto prikázanie však nie je určené pre súdnu sieň, ale sú tu obsiahnuté všetky druhy ohovárania, klebiet, všetky márne reči a táraniny, všetky klamstvá a úmyselné preháňanie alebo skresľovanie pravdy. Môžeme vydávať krivé svedectvo tým, že budem načúvať neláskavým správam, ktoré kolujú, ale aj tým, keď ich budeme šíriť ďalej, tým, že budeme vymýšľať vtipy na cudzí účet, ale tiež vytváraním falošného dojmu o niekom inom, niekedy svojím mlčaním a pod. Písmo Sväté hovorí, že "ak sa niekto neprehrešuje slovom, je dokonalý muž, schopný udržať na uzde aj celé telo" (Jakub 3,2). A možno si ani neuvedomujeme, že svojimi klamstvami potupujeme tiež Pána Boha, lebo On je Bohom pravdy a nenávidí lož (Jn 14,6).
Nech je nám v reči príkladom aj nasledovný jednoduchý príbeh:
K Sokratovi pribehol zadychčaný priateľ a lapajúc dych začal rozprávať:
"Počuj, Sokrates, musím ti niečo dôležité povedať...tvoj priateľ...."
"Počkaj," prerušil ho mudrc, "preosial si to, čo mi chceš povedať, cez tri sitá?"
"Cez tri sitá?" čudoval sa posol správy.
"Áno, cez tri sitá. Prvé sito je pravda. Si si istý, že všetko, čo mi chceš povedať, je v súlade s pravdou?"
"No neviem, povedal mi to...."
"Áno, áno, ale iste si to preosial cez druhé sito, a tým je dobro. Ak to, čo mi chceš povedať, nie je pravda, je to určite dobré."
"Naopak!"
"Tak teda," prerušil ho filozof, "použi ešte tretie sito a porozmýšľaj, či to, čo mi chceš povedať, je nevyhnutne nutné."
"Nutné? Asi nie."
"Tak potom," usmial sa Sokrates, "ak to, čo mi chceš povedať, nie je pravda, ani dobré, ani nevyhnutne nutné, neobťažuj tým ani seba, ani mňa." (Wójtowicz Kazimierz: O kázni a dáždnikoch. 1. vydanie. Bratislava: Lúč, 1992, ISBN 80-7114-067-8, str. 40.)
Nachádzajme aj my potešenie v pravde, láske a dobrote, nech sa ony šíria i našimi perami a sami zakúsime obnovu našich vzťahov a požehnanie v našom živote.