Zamyslenie

Izaiáš 12.kapitola
V ten deň povieš: Ďakujem ti, Hospodin, lebo hoci si sa na mňa hneval, svoj hnev si odvrátil a potešil si ma. Veď Boh je moja spása, dôverujem mu a nezľaknem sa, lebo moja sila a pieseň je Hospodin, Hospodin sa mi stal spásou. S radosťou budete čerpať vodu z prameňov spásy. V ten deň poviete: Ďakujte Hospodinovi, vzývajte jeho meno, zvestujte jeho skutky medzi národmi, pripomínajte, že jeho meno je slávne. Ospevujte Hospodina, lebo veľkolepo konal, nech je to známe po celej zemi. Plesaj a jasaj obyvateľka Siona, lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela!

Zmena. Všade okolo nás sa dejú samé zmeny. Náš život je vlastne z takých udalostí posplietaný. Udalosti, ktoré pozitívne či negatívne ovplyvňujú našu náladu. A v poslednej dobe akoby bolo viac tých zlých správ a viac neistoty. Svet prechádza z krízy do krízy, stále nové zvyšovanie cien, neistota zamestnania, ale ťažkosti nám robí tiež mladá generácia, ktorá nerešpektuje autority, skupiny ťažko zvládnuteľných spoluobčanov nevraživosť medzi ľuďmi. No problémom je aj to zvláštne počasie, ktoré prežívame. Keď leto už nie je letom, ale akýmsi daždivým obdobím. A zima? Tá je bez snehu aký poznali naši starí rodičia.
Kedy už to všetko skončí? A čo ešte môžeme očakávať? Môžeme vôbec čakať nejaké zlepšenie? Máme sa vôbec ešte na čo tešiť? A ako sa ako kresťania zachovať? Kde máme hľadať oporu my?
Ani Pán Ježiš nehovorí veľmi optimisticky o tom, čo má prísť: Povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad a mor a miestami zemetrasenia. A všetko toto je len počiatok bolesti...
Čo nám teda zostáva? Skloniť hlavu pred Hospodinovým majestátom a v pokore vyznať: som nehodný, nemám právo tešiť sa zo života? To od nás Pán očakáva? Rezignovať, nejak dožiť? V žiadnom prípade, veď Pán Boh stvoril tento svet ako dobrý priestor pre život. Ako dobré miesto pre človeka, ktorého zahŕňa svojou opaterou. Ako sa teda postaviť voči nepriazni okolností a negatívnym zmenám v našom živote?
Prorok Izaiaš nám radí: Hľa, silný Boh môjho spasenia, v ktorého budem dúfať a nebudem sa strachovať, lebo mojou silou a mojou piesňou je Hospodin. Stal sa mi spasením. Budete čerpať vodu s radosťou, z prameňov spasenia.
Zvláštne na tom je, že takýto nádejný text povedal prorok dávno pred tým, než skutočný pokoj nastal. Slová o tom, čo príde o niekoľko storočí, opis budúcich nádejí. Medzi tým ešte mnoho bolestí a rán, prenasledovanie od Peržanov, Rimanov. Bolo nanajvýš divné v takých časoch utrpenia tešiť sa. Z čoho, veď zmenu nepocítia dlhé generácie. Napriek tomu Izaiaš vyzýva, aby sa nevzdávali, aby nezúfali ani vo chvíľach, ktoré sú ťažké. Veď s nami je Pán Sveta. To je naša nádej. On je naša nádej. Zlo v tomto svete nezmeníme. Nezastavíme globálne otepľovanie, ani neporiešime zanedbanú výchovu všetkých detí. Ale svoj život, svoje vnímanie sveta zmeniť môžeme. Od beznádeje môžeme pohliadnuť k nádeji. Nie všetko v našom živote je čierne, nie každá zmena prináša nepokoj. Naučme sa vidieť život ako dar. Ten najvzácnejší, ktorý sme dostali z Božej milosti. Skúsme rýchlo zabudnúť na to zlé, lebo to nám berie chuť do života. Nedajme sa hodiny a hodiny ubíjať niečím, čo sa nám nepodarilo. Veď každý z nás by veľmi rýchlo dokázal vymenovať veci, ktoré mu v živote priniesli bolesť a smútok. Ale predsa je aj toľko isto, ak nie viac vecí, ktoré nás potešili. Tie veci, udalosti sú podstatnejšie. Tie si pamätajme, o tých rozprávajme.
Skúsme sa viac tešiť a viac ďakovať. Náš život predsa nie je založený na negatívnych zmenách, ale na viere a dôvere v Božiu moc. Naša viera nás vedie k nádeji. Amen