Zavítaj k nám adventný hosť a premôž každú pochybnosť. Daj nech Ťa celým srdcom hľadáme, vo všetkom Ti dôverujeme a naveky s Tebou zotrváme.

Keď Ján v žalári počul o skutkoch Kristových, poslal k Nemu svojich učeníkov, aby sa Ho spýtali: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať? Ježiš im odpovedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počúvate a čo vidíte: slepí vidia , chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Blahoslavený kto by sa nepohoršil na mne. (Mt 11,2-5)

Advent je vzácnou dobou očakávania Pána Ježiša Krista. Pripomína Jeho prvý príchod a poukazuje na Jeho druhý príchod na sklonku vekov. Pán Ježiš k nám tiež prichádza aj duchovne vo svojom slove, upevňuje nás vo viere a usmerňuje našu nádej. Jednoducho povedané, advent sa nachádza tam, kde sa zvestuje Kristus. Prvý krát prišiel osobne ako človek z panny narodený, teraz prichádza v Duchu Svätom do nášho sveta, aby konal zachraňujúce dielo spásy. Zvestovateľom adventu bol prorok Ján Krstiteľ. V Matúšovom evanjeliu ho vidíme ako muža vo väzení, ktorý má pochybnosti a preto posiela k Ježišovi svojich učeníkov, aby sa Ho spýtali: „Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať?“
Ján verne konal zverené poslanie, čím spôsobil v izraelskom národe veľký pohyb. Medzi ľuďmi sa rýchlo šírila zvesť o tom, že medzi nimi povstal prorok nebojácneho, mocného ducha, ktorého prirovnávali k samotnému Eliášovi. Jeho kázanie oslovovalo všetky skupiny ľudí. Vyzýval bohatých i chudobných, farizejov, colníkov i vojakov rovnako: „Pokánie čiňte, lebo sa priblížilo kráľovstvo nebeské.“ Preto ho tetrarcha Herodes zavrel do žalára. Ján totiž tetrarchu pokarhal pre manželku jeho brata, Herodiadu, ktorú si vzal k sebe a pre všetko zlé, čo popáchal.
Ale aj do tmavej cely pevnosti, v ktorej bol Ján uväznený, prenikli jasné lúče slnka o Ježišovom pôsobení, o Jeho zvláštnom učení a o Jeho mocných skutkoch. Zvesť o Božom kráľovstve sa uväznením nepohodlného proroka neskončila. Znie ešte mocnejšie a vo väčšom okruhu. To Jána neprekvapuje. Ale na strane druhej, aj Ján patril medzi tých, ktorí si činnosť Mesiáša predstavovali inak. Predstavy o Mesiášovi sa im neszhodovali s cestou Ježišovho poníženia. Izraelský národ si Božiu prítomnosť predstavoval inak. Veď ani len jeho samého, väzňa pre vieru a horlivosť za Božie veci, nevyslobodil z väzenia. Aj Ján zapochyboval a preto posiela k Ježišovi poslov so životne dôležitou otázkou: Či si Ty ten, čo má prísť, a či iného čakať?
Pochybnosť je veľká sila v ľudskom živote. Často sme nútení bojovať s ňou a ju premáhať. V tomto boji je osvedčenou pomocou viera. Pravá a čista viera premáha a víťazí nad každou pochybnosťou. Aká je pravá a čistá viera?! Pravá viera, to nie je poznanie rozličných dogmatických poučiek, ale to je život s Bohom v súlade s Kristovým evanjeliom. Viera nie je niečo, čo je nám dané raz navždy. Aj ona je sprevádzaná mnohými slabosťami a pochybnosťami. A naopak, museli by sme zapochybovať o takej viere, ktorá sa nezakolíše, alebo neotrasie. Podobne ako Abrahám, Mojžiš, Dávid i Luther, ani veľký muž adventu Ján sa neubránil pochybnostiam. Táto pochybnosť neodvracia Jána od Ježiša, ani nevzbudzuje v jeho srdci rezignáciu, ale učí ho hľadať skutočnú pravdu o tom, kto Ježiš je.
Pochybnosť nám nesmie zabrániť kráčať cestou k Ježišovi. Práve naopak, pochybnosť má v nás vystupňovať túžbu celým srdcom Ho hľadať a správne Ho pochopiť. Advent dáva k tomu príležitosť aj nám. Využime túto dobu janovským spôsobom na upevnenie viery v Ježiša Krista. Potom pochopíme, že hľadanie Krista je hľadaním života, jeho ceny a jeho zmyslu.
Odpoveď, ktorú dostal Ján od Ježiša cez učeníkov nebola jednoznačná a nezodpovedala Jánovým predstavám. Pán Ježiš neodpovedá priamo na Jánovu otázku: „Či si Ty ten, čo má prísť,..“. Ale v slovách: „slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí čujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium“, dáva Ježiš odpoveď na to, že to, čo bolo zasľúbené, čo Boh cez tisícročia pripravoval, to sa teraz deje, toho svedkom je tento svet, ktorý prechádza hlbokou premenou. Priama odpoveď by možno nebola splnila tú úlohu tak dokonale. Ale viditeľný div Božej lásky na slepých, chromých, malomocných, hluchých, mŕtvych a chudobných dokazuje, že sám Boh koná uprostred diania tohto sveta a to nemožno prehliadnuť.
Ján si vo väzení spomenul. Veď aj za ním prichádzali ľudia a pýtali sa „Čo robiť?“ A aj jeho poslucháči boli jeho odpoveďou sklamaní. Mnohí si vtedy povedali: zbytočná bola naša námaha. Keby si bohatým prikázal rozdať svoj majetok chudobným, keby si colníkov prehovoril, aby zanechali svoje zamestnanie a živili sa poctivou prácou a keby si vojakom prikázal roztaviť meče a ukuť z nich pluhy, to by nás uspokojilo. Ty však bohatých necháš bývať vo vilách, colníci iba nemajú vyberať viac a vojaci majú pristať na svojom žolde. Ján nepoznal celé Kristovo vykupiteľské dielo. My už vieme aj o jeho utrpení, o jeho golgotskej obeti aj o jeho slávnom vzkriesení. Presvedčili sme sa, že prišiel hľadať a spasiť to, čo by inak zahynulo. Prišiel ako dobrý pastier, aby jeho nasledovníci mali bohatý život.
Vrchol Ježišovej odpovede Jánovi Krstiteľovi bol v slovách: „Blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne.“ Napriek Jánovej ľudskej slabosti, napriek pochybnostiam, ktoré ho tlačili v ťažkých pomeroch opustenosti v žalári, vydáva mu Pán Ježiš to najkrajšie svedectvo. Ján premohol pochybnosť a nestal sa mužom, ktorý by bol ako trstina, ktorú vietor sem tam kolíše, ani človekom oblečeným do mäkkého rúcha, ale verným svedkom Ježišovým, ktorý mu pripravoval cestu. Podobne ako Jánovi, aj nám dáva Pán Ježiš silu a milosť, aby sme Mu pripravovali cestu do našich sŕdc.
Prosme Pána, aby Duchom Svätým posilnil aj v tomto adventnom čase vieru každého z nás, aby sa raz mohol priznať i k nášmu životu, k našej ochotnej a vernej službe.