Židovský sviatok Pesach
- Autor: Jana Mielcarek
- Foto: web
- Dátum: 29.03.2010
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
V predvečer 15. dňa mesiaca nisan židovského kalendára Židia na celom svete slávia sviatok Pesach ako pripomienku vyslobodenia/vyvedenia židov z egyptského otroctva (trvalo 430 rokov) – 1300 p. n. l. Tento rok pripadol začiatok sviatku Pesach na pondelok večer 29. marca. V Druhej knihe Mojžišovej (Exodus) v kap.13 je napísané: Potom povedal Mojžiš ľudu: Pamätajte na tento deň, v ktorý ste vyšli z Egypta, z domu otroctva, lebo Hospodin nás vyviedol odtiaľ silnou rukou; preto sa nesmie jesť kvasené.... Sedem dní budeš jesť nekvasené chleby a v siedmy deň bude sviatok Hospodinov.
Pesach sa pripomína aj v Dekalógu, v 1. prikázaní a v kiduši v predvečer Šabatu:
„Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva“
Názov hovorí o Božom príkaze obetovať baránka a potrieť krvou veraje dverí židovských obydlí. Boh prešiel (po hebrejsky pasach) ponad židovské obydlia a ušetril životy ich prvorodených, keď vykonával poslednú z desiatich egyptských rán.
Ďalšie názvy sviatku sú: chag ha-aviv – sviatok jari, chag ha-macot – sviatok macesov a chag ha-cherut – sviatok slobody.
Pesach je jeden z troch pútnických sviatkov, trvá sedem dní v Izraeli, v diaspóre osem.
Sviatok Pesach charakterizuje:
• zákaz jesť chamec – kvasené
• prvé dva dni a posledné dva dni (v diaspóre) zákaz práce ako počas Šabatu
• pesachový seder (v diaspóre prvý a druhý večer), ktorý je v kresťanskom povedomí známy ako „posledná večera“
Seder
Pesach je rodinným sviatkom; základom je biblický príkaz učit deti o význame vyslobodenia Židov z egyptského zajatia (2M 13:8). Dramaturgia je postavená na udržaní zvedavosti a pozornosti detí.
Ústredným bodom je čítanie príbehu o vyvedení Židov z Egypta (Hagada šel Pesach – Pesachová hagada). Slávnostná večera s ustáleným poriadkom (seder) je spojená s rôznymi obradmi a symbolmi – štyri otázky najmladšieho člena rodiny, ktorými sa pýta na rozdiel medzi pesachovou a inou nocou (ma ništana), jedenie horkých bylín (maror), namáčaním horkých bylín do slanej vody, jedením macesu (nekvasený chlieb), pitie štyroch pohárov vína (jeden pohár pre proroka Eliáša), atď.
Pesach sa pripomína aj v Dekalógu, v 1. prikázaní a v kiduši v predvečer Šabatu:
„Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva“
Názov hovorí o Božom príkaze obetovať baránka a potrieť krvou veraje dverí židovských obydlí. Boh prešiel (po hebrejsky pasach) ponad židovské obydlia a ušetril životy ich prvorodených, keď vykonával poslednú z desiatich egyptských rán.
Ďalšie názvy sviatku sú: chag ha-aviv – sviatok jari, chag ha-macot – sviatok macesov a chag ha-cherut – sviatok slobody.
Pesach je jeden z troch pútnických sviatkov, trvá sedem dní v Izraeli, v diaspóre osem.
Sviatok Pesach charakterizuje:
• zákaz jesť chamec – kvasené
• prvé dva dni a posledné dva dni (v diaspóre) zákaz práce ako počas Šabatu
• pesachový seder (v diaspóre prvý a druhý večer), ktorý je v kresťanskom povedomí známy ako „posledná večera“
Seder
Pesach je rodinným sviatkom; základom je biblický príkaz učit deti o význame vyslobodenia Židov z egyptského zajatia (2M 13:8). Dramaturgia je postavená na udržaní zvedavosti a pozornosti detí.
Ústredným bodom je čítanie príbehu o vyvedení Židov z Egypta (Hagada šel Pesach – Pesachová hagada). Slávnostná večera s ustáleným poriadkom (seder) je spojená s rôznymi obradmi a symbolmi – štyri otázky najmladšieho člena rodiny, ktorými sa pýta na rozdiel medzi pesachovou a inou nocou (ma ništana), jedenie horkých bylín (maror), namáčaním horkých bylín do slanej vody, jedením macesu (nekvasený chlieb), pitie štyroch pohárov vína (jeden pohár pre proroka Eliáša), atď.