Zjavenie Krista Pána mudrcom

„Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, prišli do Jeruzalema mudrci z východu. Pýtali sa: Kde je ten narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť. I vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli a klaňali sa mu. Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.“ (Mt 2; 1-2, 11)

Nedávno sme si pripomínali narodenie Ježiša Krista. Mnohí v dieťatku narodenom v maštaľke videli iba človeka. Aj v dnešnej dobe oslavy Vianoc zvádzajú ľudí k tomu, aby podcenili Ježišovu moc. Veď keď vidíme obrázky či betlehemy a v nich bezbranné dieťatko- Ježiša, môže to v nás vyvolávať mylné predstavy, že Ježiš bol iba človek, taký ako my. Ako potom také dieťatko môže byť mojim Spasiteľom, ako mi môže pomôcť v živote? Zmyslom môjho života má byť takéto nemluvňa?
Ale Ježiš Kristus bol a je naozaj Boh a neprestal ním byť ani vtedy, keď prišiel v ľudskom tele na túto zem ako človek, aby bol celkom blízko ľudu, ktorému vládne.
Ak sa pýtame, čo pre nás konkrétne znamená príchod tohto kráľa, mali by sme si uvedomiť, že práve na Jeho spravodlivosti je založená istota, bezpečnosť a pokoj nás všetkých. Akokoľvek dobre sa vidíme vo vlastných očiach, čokoľvek dobré si o sebe myslíme, je pravda, že pre svoje hriechy sme v Božích očiach úbohí hriešnici, ktorí si nezaslúžia nič dobré, ale práve naopak- zaslúžime si odsúdenie a trest.
Práve pre túto Božiu spravodlivosť, ktorou vládne mesiášsky kráľ, Ježiš Kristus, si môžeme byť istí, že sme síce biedni a chudobní, no predsa milovaní a prijímaní. Nezabúdajme na svoju hriešnosť, s bázňou očakávajme súd, no pamätajme aj na to, že Boh je láska. Prichádzajúci Kráľ národov má súcit s nami slabými a biednymi a preto sa rozhodol zachrániť môj- tvoj život. Je preto hodný toho, aby sme Ho prijali za svojho Kráľa a Pána svojho života a k Nemu sa aj podľa toho správali.
Ježiš Kristus je Kráľ- či to chceme, či nechceme. On má právomoc hovoriť nám do života a vládnuť i celému svetu. Jeho vláda nezáleží na nás. On je suverénny, všemohúci Boh, ktorý si zaslúži našu chválu a vďaku a to pochopili aj mudrci, ktorí dlho putovali, aby sa mohli pokloniť Kráľovi kráľov.
Raz pred Ježišom pokľakne každý z nás. Bude to vtedy, keď nás príde súdiť, ale my máme to privilégium sa pred Ním skloniť už teraz ako pred svojim osobným Pánom. On je toho hodný, aby sme Mu každodenne dobrorečili, ďakovali a oslavovali Ho. On jediný je hodný toho, aby sme sedávali pri Jeho nohách a z vďačnosti Mu prinášali to najlepšie čo máme.
Mudrci priniesli Ježišovi vzácne dary. Hodnota ich darov bola vyjadrením ich vzťahu k Ježišovi a zároveň to boli čisto prakticky využiteľné veci.
Čo má pre nás najväčšiu hodnotu? Čo z toho, čo máme, si môže Pán použiť? Naša inteligencia, duchovné bohatstvo, talent, čas, priateľstvá, zábava, záľuby, náš majetok či celkom niečo iné? Nebojme sa ochotne, s radosťou a s dôverou dať Pánovi Ježišovi to, čo si najviac ceníme, aby to mohol použiť v diele spásy tohto sveta. On má právo na celý náš život. Ak sme Mu už odovzdali svoje srdce, neostaňme v tomto bode, ale dávajme Bohu to najlepšie, čo môžete dať. Dávajte Mu každodenne svoju lásku. Veď On nás prv miloval a dal svoju lásku najavo nielen tým, že prišiel na túto zem, ale hlavne svojou smrťou, lebo naša krv Mu bola vzácnejšia ako jeho vlastná. Ježiš nechápal svoju vládu ako výsadu, ale predovšetkým ako službu. Sme Mu dlžníkmi a svoj dlh nemôžeme nikdy splatiť. On to vie, no vie aj to, že sme stvorení k chvále a oslave Boha. My Mu môžeme dobrorečiť a oslavovať Ho vo svojich modlitbách, ale aj svojou službou blížnemu a vlastným svedectvom.
Lebo Jemu patrí dobrorečenie, sláva, múdrosť, vďaka, česť, moc a sila na veky vekov. Amen