Zo slov vojenského duchovného EPS Mariana Bodollu, na tohtoročnej pietnej spomienke na obete Dukly
,,Je čas narodiť sa a čas zo¬mrieť, čas sadiť a čas vy¬tŕhať za¬sadené,
čas za¬bíjať a čas liečiť, čas rúcať a čas stavať,
čas plakať a čas smiať sa,čas žialiť a čas tan¬covať,
čas roz¬hadzovať kamene a čas zbierať kamene,
čas ob¬jímať a čas zanechať ob¬jímanie, čas hľadať a čas strácať,
čas uschovávať a čas od¬hadzovať, čas tr¬hať a čas zošívať,
čas mlčať a čas hovoriť, čas milovať a čas nenávidieť,
čas voj¬ny a čas mieru.“ Kaz 3,2-8
Dnes je tiež čas, aby sme sa zastavili, spomínali, obdivovali nebojácnosť, hľadali vzory v nasadení. Na týchto miestach a podobných akciách je vždy ťažké prehovoriť. Slovami sa totiž utrpenie a bolesť dajú ťažko vystihnúť, no ešte ťažšie sa opisuje obdiv k odhodlaniu a nasadeniu vojakov. Mnohí tu položili svoje mladé životy. Ešte väčší obdiv vzbudzuje fakt, že prišli bojovať už nielen za svoju slobodu a slobodu svojej vlasti, ale prišli na pomoc susednému národu.
Ako dieťa si spomínam na filmy, v ktorých sa téma druhej svetovej vojny objavovala pravidelne. Tých dôvodov bolo niekoľko. Od poukázania na to, že pokoj stál cenu veľkých obetí, až po varovanie, aby sme raz mysleli na to, ako to môže skončiť, keď človek vidí a začne presadzovať len svoje a skupinové záujmy. Hoci sa tej produkcii neskôr vyčítalo čierno-biele videnie sveta, predsa len dobro víťazilo a zvíťazilo nad zlom.
A potom prišla zmena. Aj do našej spoločnosti a našich myslí sa preniesla postmoderna a s ňou aj nové videnie sveta. Sveta, v ktorom nejestvuje absolútna pravda a všetko sa dá spochybniť, všetko sa dá zavrhnúť. Je preto naozaj dobré, ak sa začalo mladým pripomínať, že pokoj, ktorý vládne v Európe už skoro 70 rokov nie je samozrejmosťou. Je veľmi krehký a kedykoľvek by sa napätie mohlo zvrhnúť v násilie, ktoré by sa potom ako oheň šírilo po celom kontinente. Ten terajší mier bol vydobytý žiaľ za cenu obrovských strát na životoch. Chceli by sme sa aj my duchovní dnes pokloniť pamiatke tých, ktorí nemysleli na len seba, ale obetovali svoje životy v prospech pokoja a mieru. Zároveň sa chceme pomodliť aj za nás, súčasníkov, aby sme pamätali na to, čo budeme okolo seba rozsievať na to malom kúsku Zeme, kde sa pohybujeme. Aby to, čo budeme rozsievať, nebola nervozita, napätie, ale pokoj, ktorý je predpokladom dobrého ľudského spolužitia.
Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji. Amen.
Ako dieťa si spomínam na filmy, v ktorých sa téma druhej svetovej vojny objavovala pravidelne. Tých dôvodov bolo niekoľko. Od poukázania na to, že pokoj stál cenu veľkých obetí, až po varovanie, aby sme raz mysleli na to, ako to môže skončiť, keď človek vidí a začne presadzovať len svoje a skupinové záujmy. Hoci sa tej produkcii neskôr vyčítalo čierno-biele videnie sveta, predsa len dobro víťazilo a zvíťazilo nad zlom.
A potom prišla zmena. Aj do našej spoločnosti a našich myslí sa preniesla postmoderna a s ňou aj nové videnie sveta. Sveta, v ktorom nejestvuje absolútna pravda a všetko sa dá spochybniť, všetko sa dá zavrhnúť. Je preto naozaj dobré, ak sa začalo mladým pripomínať, že pokoj, ktorý vládne v Európe už skoro 70 rokov nie je samozrejmosťou. Je veľmi krehký a kedykoľvek by sa napätie mohlo zvrhnúť v násilie, ktoré by sa potom ako oheň šírilo po celom kontinente. Ten terajší mier bol vydobytý žiaľ za cenu obrovských strát na životoch. Chceli by sme sa aj my duchovní dnes pokloniť pamiatke tých, ktorí nemysleli na len seba, ale obetovali svoje životy v prospech pokoja a mieru. Zároveň sa chceme pomodliť aj za nás, súčasníkov, aby sme pamätali na to, čo budeme okolo seba rozsievať na to malom kúsku Zeme, kde sa pohybujeme. Aby to, čo budeme rozsievať, nebola nervozita, napätie, ale pokoj, ktorý je predpokladom dobrého ľudského spolužitia.
Odpočinutie večné daj im, Pane, a svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji. Amen.