Zo života v misii

V operácii MKM „Predsunutá prítomnosť“ v Lotyšsku má zastúpenie aj Ekumenická pastoračná služba v OSSR. Prítomnosť duchovného v operácii medzinárodného krízového manažmentu má zmysel vtedy, keď svoj čas trávi najmä medzi vojakmi. Je pre nich nielen duchovná a morálna autorita, ale aj priateľ a „parťák“. Pôsobenie v zahraničnej operácii poskytuje rôzne možnosti misijnej práce.
Ponuka duchovnej služby v misii spočíva najmä v duchovno – pastoračnej službe, ku ktorej patrí kázanie a vykladanie Písma, pastorálne rozhovory, podpora pri výcviku a duchovné sprevádzanie vojakov počas doby nasadenia.
Každé ráno sa v kaplnke vojenského campu Adaži začínalo stíšením a modlitbami. V nedeľu sa pravidelne konali bohoslužby. Medzi účastníkmi boli aj príslušníci českého kontingentu, či príslušníci vojenskej polície zo Slovinska. Okrem týchto tradičných podujatí náboženského charakteru boli organizované aj charitatívne športové turnaje, či kultúrno – duchovné aktivity s misijným zameraním o ktoré bol značný záujem.
Od polovice leta začali intenzívne výcviky a príprava na záverečné certifikačné cvičenie. Času bolo pomenej, jediná možnosť duchovnej služby bola na výcviku v poli, medzi cvičiacimi jednotkami. Aj táto služba je súčasťou práce vojenského kaplána. Duchovná podpora v poli bola okrem našich príslušníkov poskytnutá aj českým vojakom.
Po úspešnom zvládnutí certifikácie sa rozbehli charitatívne akcie. V spolupráci s českým kontingentom bol zorganizovaný česko – slovenský deň, výťažok z neho putoval do detskej nemocnice v Rige. V spolupráci s kanadskými príslušníkmi vojenskej polície sa slovenský kaplán zúčastnil charitatívnej akcie v škole pre zrakovo postihnuté deti v Rige. Okrem toho bol zorganizovaný charitatívny volejbalový turnaj na pomoc a liečbu pre jedného malého bojovníka na Slovensku a humanitárna zbierka pre núdznych.
Jedným z podujatí, ktoré sa stretlo s najväčším ohlasom, bola návšteva Hory krížov v Litve. Toto podujatie bolo zorganizované na sviatok Cyrila a Metoda. Naši vojaci vyrobili kríž so slovenským znakom. Pri jeho osádzaní mal duchovný kontingentu príhovor o histórii, prenasledovaní veriacich a víťazstve kríža. Centrom bolo slovo o prázdnom kríži, na ktorom už Ježiša nenájdeme, rovnako tak Ho nenájdeme ani v hrobe. Kríž aj hrob ostali prázdne, čo je nespochybniteľný symbol víťazstva. Po návrate z Litvy čakalo všetkých občerstvenie, ktoré pripravili slovenské vojačky. V krátkom príhovore ešte zaznelo posolstvo o príchode Konštantína a Metoda, boji viery a prekonávaní prekážok, v ktorom bolo zdôraznené okrem iného aj to, že žiadny národ dovtedy nemal Slovo Božie vo vlastnom jazyku. Naši predkovia ho mali. To je dôvod na zdravé sebavedomie a zároveň záväzok k pokore. Pred nikým sa neskláňať, nad nikoho sa nepovyšovať, otvárať oči duchovne slepým a prihovárať sa im rečou, ktorej budú rozumieť. Toto sú zároveň výzvy, pred ktorými stojí aj naša duchovná služba v OSSR.