Zomrel najstarší generál

V Portlande v americkom štáte Oregon zomrel 4. októbra 2009 vo veku nedožitých 102 rokov najstarší slovenský generál: brigádny generál vo výslužbe Koloman Skalina. Rodák z Tisovca (pôvodným menom Koloman Schreiber sa narodil ako druhé z desiatich detí) nastúpil na základnú vojenskú službu 1. novembra 1929 k jazdeckému pluku 1. v Terezíne. Službu ukončil v marci 1931 ako frekventant Školy dôstojníkov jazdectva v zálohe v Pardubiciach. O rok neskôr bol povýšený do hodnosti podporučíka v zálohe. Od roku 1935 aktívne slúžil v armáde v spomínanom jazdeckom pluku 1. až do začiatku roku 1938. V čase mobilizácie čs. armády na jeseň 1938, bol povýšený do hodnosti poručíka a až do 1. marca 1939 velil jazdeckej eskadróne pluku v Terezíne a vo Velvaroch.
Keďže v rámci Viedenskej arbitráže jeho miesto bydliska Jelšava pripadla Maďarsku, rozhodol sa odísť do zahraničia. Prvý pokus v apríli 1939 bol neúspešný, lebo v Krakove ho zatkla poľská polícia a vrátila na Slovensko. V júli 1939 sa mu podarilo nasadnúť na loď, ktorá ho po Dunaji dopravila až do Čierneho mora. Odtiaľ sa dostal na Blízky východ. V Jeruzaleme sa prihlásil do zahraničnej čs. armády. Dostal sa do francúzskeho Agde. Najskôr pôsobil v pešom pluku 2, neskôr v rámci 1. čs. divízie vo Francúzsku velil motocyklovej eskadróne prieskumného oddielu. Po porážke Francúzska bol v júni 1940 evakuovaný do Veľkej Británie. Bol zaradený do radov pešieho práporu 2 1. čs. zmiešanej brigády. Absolvoval niekoľko kurzov a školení (záškodnícky, tankový) a prešiel do tankového práporu ako zbrojný dôstojník.

Už ako kapitán bol spoločne so stovkou ďalších dôstojníkov v lete 1944 presunutý do Sovietskeho zväzu k 1. čs. armádnemu zboru. Pôsobil v tankovej brigáde, štábnej rote zboru a napokon k 3. čs. samostatnej brigáde. S ňou absolvoval ťažké boje v rámci Karpatsko-duklianskej operácie. 21. januára 1945 bol v bojoch pri Nižnom Komárniku ranený (v dôsledku toho oslepol na pravé oko). V polovici apríla 1945 bol vyslaný ako československý zástupca do medzinárodného vojenského strážneho oddielu UNRRA. Vtedy bol už povýšený na majora. Po ukončení druhej svetovej vojny pôsobil v pešom pluku 26 v Lučenci. Najskôr ako veliteľ jeho pešieho práporu, neskôr zástupca veliteľa pluku ( útvar bol redislokovaný do Jelšavy). V roku 1947 sa zúčastnil vojenských operácií proti sotni Burlak Ukrajinskej povstaleckej armády, prevzal velenie pešieho pluku 26 ( už ako podplukovník). Neskôr velil pešiemu práporu 79 v Banskej Bystrici i pešiemu pluku 7 v Nitre. Koncom februára 1950 z rodinných dôvodov odišiel do zálohy. Roky pracoval v stavebnom priemysle (kameňolomy). Po obsadení Československa Sovietskou armádou v auguste 1968 emigroval do USA. Pracoval tam do svojho odchodu na dôchodok ako účtovník.

Rehabilitovaný bol, až po roku 1990. V roku 2002 bol povýšený do hodnosti plukovníka vo výslužbe a 31. augusta 2006 bol na základe rozkazu prezidenta Slovenskej republiky vymenovaný do hodnosti brigádneho generála vo výslužbe. Je držiteľom mnohých československých, sovietskych a poľských vojenských vyznamenaní a medailí. Brigádny generál v.v. Koloman Skalina bol 6. októbra pochovaný na cintoríne v americkom Portlande.