Zrekonštruovaná veža na Dukle je aj požehnaná
- Autor: Lucia Martonová
- Foto: Lucia Martonová
- Dátum: 29.06.2023
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Prestrihnutím pásky a duchovným požehnaním bola 26. júna 2023 slávnostné otvorená zrekonštruovaná vyhliadková veža na Dukle. Na otvorení bol prítomný súčasný minister obrany Martin Sklenár, ale aj bývalý minister obrany a dnes poslanec NR SR Jaroslav Naď, za prítomnosti riaditeľa Vojenského historického ústavu plk. Miloslava Čaploviča. Ten sa v úvode hneď všetkým poďakoval za podporu, či už práce ústavu ale aj podporu rekonštrukcie tejto stavby, keď povedal: „Teším ma, že naša história bude od dnes prezentovaná tak, aby zaujala aj mladých. V zrekonštruovanej veži pribudnú interaktívne stoly a množstvo historického materiálu je spracovaného pútavo - formou videa“.
Minister obrany Sklenár sa poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali akoukoľvek formou na prácach a obnove tejto stavby. Rekonštrukciou sa investovalo aj do informovanosti a rozširovaní vzdelanosti, história tak bude prezentovaná zaujímavo a príťažlivo, preto verí, že priláka veľa spokojných návštevníkov.
Zrekonštruovaná veža bola požehnaná aj Božím slovom a modlitbou. Toto požehnanie vykonal generálny duchovný OS a OZ SR, vojenský biskup, plk. Viktor Sabo. Ten sa prítomným pozvaným hosťom prihovoril týmito slovami:
„Dietrich Bonhoeffer bol nemecký evanjelický teológ, etik, filozof a bojovník proti nacizmu, ktorý zahynul tesne pred ukončením II. svetovej vojny v koncentračnom tábore Flossenbürg. Vieme, že o svojej službe povedal: „Vojaci a lekári sú vo vojne a my teológovia máme ostať v zákulisí?“ Tesne pred tým, ako šiel na popravu, vyjadril túto myšlienku: „Je to pre mňa koniec ale je to začiatok niečoho nového“. Toto sa udialo 9.4.1945. (Deň a mesiac nám udáva číslo 94, alebo opačne 49). Symbolika spočíva v tom, že táto veža, ktorá má 49 metrov dnes oslavuje 49 rokov (postavená bola v roku 1974). Dovoľte mi preto aby som prečítal slová zo 49. Žalmu: „Ale Boh vykúpi mi dušu, z moci podsvetia, ma iste vezme.“ Mnohí ľudia ale aj vojaci, ktorí tu dnes nestoja tak ako my, ale v okolí položili svoje životy na oltár slobody, mnohí z krížom na čele, možno ešte s posledným výdychom, alebo keď už ich duša bola v nebesiach, spoliehali sa na Pán Boha tak ako aj my dnes. Ja rád rozprávam v príbehoch, a preto chcem povedať, nenechajme si vyďobať túto históriu. Je chvályhodné, že tu dnes sme a že túto históriu, tradície podporuje aj Ministerstvo obrany. Dnes sa aj naplnili slová, iný žne, iný rozsieva, a je to veľmi dobré. V jednom príbehu sa rozprávajú dve zrnká, jedno zrnko hovorí, ja chcem ísť do zeme, chcem zapustiť korene, chcem aby zo mňa bola pekná bylina, krásny kvet, aby som bola k úžitku. To druhé zrnko hovorí, ja neviem či by som sa takto chcelo zahrabať do zeme, zašpiniť, a potom keď sa mi budú predierať korienky, či sa náhodou neurazím o kameň, neviem, či vôbec chcem byť bylinou. Ja radšej zostanem takto ležať. Po chvíli prišla sliepka a to zrno vyzobala.
Vážený pán riaditeľ Vojenského historického ústavu, urobil si veľký diel, veľký kus práce a nedovolil si, aby naša história tu na Dukle bola vyzobaná. Nech sem prichádzajú mladí ľudia, nech sa učia, čo je skutočná história, ktorá sa často prekrúca. Vyprosujem tomuto miestu nech ho Pán Boh požehná!“
Minister obrany Sklenár sa poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali akoukoľvek formou na prácach a obnove tejto stavby. Rekonštrukciou sa investovalo aj do informovanosti a rozširovaní vzdelanosti, história tak bude prezentovaná zaujímavo a príťažlivo, preto verí, že priláka veľa spokojných návštevníkov.
Zrekonštruovaná veža bola požehnaná aj Božím slovom a modlitbou. Toto požehnanie vykonal generálny duchovný OS a OZ SR, vojenský biskup, plk. Viktor Sabo. Ten sa prítomným pozvaným hosťom prihovoril týmito slovami:
„Dietrich Bonhoeffer bol nemecký evanjelický teológ, etik, filozof a bojovník proti nacizmu, ktorý zahynul tesne pred ukončením II. svetovej vojny v koncentračnom tábore Flossenbürg. Vieme, že o svojej službe povedal: „Vojaci a lekári sú vo vojne a my teológovia máme ostať v zákulisí?“ Tesne pred tým, ako šiel na popravu, vyjadril túto myšlienku: „Je to pre mňa koniec ale je to začiatok niečoho nového“. Toto sa udialo 9.4.1945. (Deň a mesiac nám udáva číslo 94, alebo opačne 49). Symbolika spočíva v tom, že táto veža, ktorá má 49 metrov dnes oslavuje 49 rokov (postavená bola v roku 1974). Dovoľte mi preto aby som prečítal slová zo 49. Žalmu: „Ale Boh vykúpi mi dušu, z moci podsvetia, ma iste vezme.“ Mnohí ľudia ale aj vojaci, ktorí tu dnes nestoja tak ako my, ale v okolí položili svoje životy na oltár slobody, mnohí z krížom na čele, možno ešte s posledným výdychom, alebo keď už ich duša bola v nebesiach, spoliehali sa na Pán Boha tak ako aj my dnes. Ja rád rozprávam v príbehoch, a preto chcem povedať, nenechajme si vyďobať túto históriu. Je chvályhodné, že tu dnes sme a že túto históriu, tradície podporuje aj Ministerstvo obrany. Dnes sa aj naplnili slová, iný žne, iný rozsieva, a je to veľmi dobré. V jednom príbehu sa rozprávajú dve zrnká, jedno zrnko hovorí, ja chcem ísť do zeme, chcem zapustiť korene, chcem aby zo mňa bola pekná bylina, krásny kvet, aby som bola k úžitku. To druhé zrnko hovorí, ja neviem či by som sa takto chcelo zahrabať do zeme, zašpiniť, a potom keď sa mi budú predierať korienky, či sa náhodou neurazím o kameň, neviem, či vôbec chcem byť bylinou. Ja radšej zostanem takto ležať. Po chvíli prišla sliepka a to zrno vyzobala.
Vážený pán riaditeľ Vojenského historického ústavu, urobil si veľký diel, veľký kus práce a nedovolil si, aby naša história tu na Dukle bola vyzobaná. Nech sem prichádzajú mladí ľudia, nech sa učia, čo je skutočná história, ktorá sa často prekrúca. Vyprosujem tomuto miestu nech ho Pán Boh požehná!“
