Spomienka na generála Milana Rastislava Štefánika
- Autor: MO SR - Michaela Farkašová
- Foto: autor
- Dátum: 09.05.2010
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Pred 91 rokmi, 4. mája 1919, sa z Talianska do vlasti vracal francúzsky generál a slovenský rodák Milan Rastislav Štefánik. Jeho lietadlo sa zrútilo v tesnej blízkosti letiska v Ivanke pri Dunaji. Tragickú nehodu nikto neprežil, spolu so Štefánikom zahynuli aj členovia posádky - traja talianski letci. Všetky obete havárie pochovali 11. mája 1919 nad Štefánikovou rodnou obcou Košariská, na vrchole kopca Bradlo.
Pietna spomienka pri príležitosti tejto tragickej udalosti sa konala 8. mája 2010 na mohyle Štefánika na Bradle. Pamiatku tohto výnimočného človeka si uctil predseda parlamentu Pavol Paška, predseda vlády Robert Fico, podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, minister obrany Jaroslav Baška, ďalší členovia vlády a parlamentu, generalita OS SR na čele s náčelníkom generálneho štábu generálom Ľubomírom Bulíkom, predstavitelia samosprávy a ďalší hostia. Na podujatí sa zúčastnila aj široká verejnosť.
„Štefánik bol významnou postavou celých európskych dejín. Vždy stál na strane skutočných hodnôt demokracie,“ povedal v slávnostnom príhovore premiér R. Fico.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika. V Prahe študoval matematiku a astronómiu, bol promovaný za doktora filozofie. Po štúdiách odišiel do Paríža a tu pracoval v observatóriu v Meudone. Stal sa novátorom v spôsoboch výskumu Slnka. Pozorovania robil v Tichomorí, na Mont Blancu, v Španielsku, Turkmenistane a v Brazílii. Za vedecké práce dostal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Janssenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy získal od Francúzskej vlády Rád rytiera Čestnej légie.
Od roku 1912 bol Štefánik držiteľom francúzskeho občianstva. V roku 1915 sa dobrovoľne prihlásil do armády a absolvoval letecký výcvik. Veľmi rýchlo stúpal po kariérnom rebríčku francúzskej armády a v roku 1918 bol menovaný do hodnosti brigádneho generála. Významné úspechy dosiahol pri práci s československými légiami v Rusku, na Sibíri, vo Francúzsku, Rumunsku a Taliansku. Vynikal mimoriadnou inteligenciou a pozoruhodné boli najmä jeho diplomatické schopnosti. Už v tej dobe prejavil veľkú prezieravosť a predpovedal približovanie sa národov v Európe. S predstaviteľmi francúzskeho štátu zoznámil aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, a takto ich uviedol do najvyššej politiky. Svojím konaním, vplyvom a schopnosťami zohral významnú a nenahraditeľnú úlohu pri konštituovaní prvej Česko-slovenskej republiky. Zahynul 4. mája 1919 pri leteckej nehode ako 39 ročný.
Tvorcom Štefánikovej mohyly na temene kopca Bradlo je architekt Dušan Jurkovič. Základný kameň mohyly bol položený 4. mája 1924 pri príležitosti 5. výročia tragickej Štefánikovej smrti. So stavbou mohyly sa začalo dňa 11. júla 1927. Práce trvali 280 pracovných dní. Mohyla bola slávnostne odhalená 23. septembra 1928. Pietne miesto je zhotovené z kvádrov z bieleho travertínu. Pôdorys stavby tvorí obdĺžnik s orientáciou od západu na východ, zodpovedajúci prvotnému uloženiu štyroch hrobov, tvoriacich kríž. Z každého rohu mohyly sa do výšky 12 metrov týčia mohutné kamenné obelisky. Mohyla sa vypína na kopci vo výške 543 metrov nad morom, je viditeľná z ďalekého okolia a ponúka krásny výhľad na okolitý kraj.
Pietna spomienka pri príležitosti tejto tragickej udalosti sa konala 8. mája 2010 na mohyle Štefánika na Bradle. Pamiatku tohto výnimočného človeka si uctil predseda parlamentu Pavol Paška, predseda vlády Robert Fico, podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák, minister obrany Jaroslav Baška, ďalší členovia vlády a parlamentu, generalita OS SR na čele s náčelníkom generálneho štábu generálom Ľubomírom Bulíkom, predstavitelia samosprávy a ďalší hostia. Na podujatí sa zúčastnila aj široká verejnosť.
„Štefánik bol významnou postavou celých európskych dejín. Vždy stál na strane skutočných hodnôt demokracie,“ povedal v slávnostnom príhovore premiér R. Fico.
Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šieste dieťa miestneho evanjelického farára Pavla Štefánika. V Prahe študoval matematiku a astronómiu, bol promovaný za doktora filozofie. Po štúdiách odišiel do Paríža a tu pracoval v observatóriu v Meudone. Stal sa novátorom v spôsoboch výskumu Slnka. Pozorovania robil v Tichomorí, na Mont Blancu, v Španielsku, Turkmenistane a v Brazílii. Za vedecké práce dostal cenu Francúzskej astronomickej spoločnosti, Janssenovu a Wildeho cenu Francúzskej akadémie vied. Za vedecké a diplomatické úspechy získal od Francúzskej vlády Rád rytiera Čestnej légie.
Od roku 1912 bol Štefánik držiteľom francúzskeho občianstva. V roku 1915 sa dobrovoľne prihlásil do armády a absolvoval letecký výcvik. Veľmi rýchlo stúpal po kariérnom rebríčku francúzskej armády a v roku 1918 bol menovaný do hodnosti brigádneho generála. Významné úspechy dosiahol pri práci s československými légiami v Rusku, na Sibíri, vo Francúzsku, Rumunsku a Taliansku. Vynikal mimoriadnou inteligenciou a pozoruhodné boli najmä jeho diplomatické schopnosti. Už v tej dobe prejavil veľkú prezieravosť a predpovedal približovanie sa národov v Európe. S predstaviteľmi francúzskeho štátu zoznámil aj T. G. Masaryka a Eduarda Beneša, a takto ich uviedol do najvyššej politiky. Svojím konaním, vplyvom a schopnosťami zohral významnú a nenahraditeľnú úlohu pri konštituovaní prvej Česko-slovenskej republiky. Zahynul 4. mája 1919 pri leteckej nehode ako 39 ročný.
Tvorcom Štefánikovej mohyly na temene kopca Bradlo je architekt Dušan Jurkovič. Základný kameň mohyly bol položený 4. mája 1924 pri príležitosti 5. výročia tragickej Štefánikovej smrti. So stavbou mohyly sa začalo dňa 11. júla 1927. Práce trvali 280 pracovných dní. Mohyla bola slávnostne odhalená 23. septembra 1928. Pietne miesto je zhotovené z kvádrov z bieleho travertínu. Pôdorys stavby tvorí obdĺžnik s orientáciou od západu na východ, zodpovedajúci prvotnému uloženiu štyroch hrobov, tvoriacich kríž. Z každého rohu mohyly sa do výšky 12 metrov týčia mohutné kamenné obelisky. Mohyla sa vypína na kopci vo výške 543 metrov nad morom, je viditeľná z ďalekého okolia a ponúka krásny výhľad na okolitý kraj.
