Expertný seminár k britsko-francúzskej bilaterálnej spolupráci

Dňa 4. a 5. novembra 2014 sa v priestoroch Klubu MO SR v gescii Úradu pridelenca obrany Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií uskutočnilo odborné podujatie na tému britsko-francúzska vojenská bilaterálna spolupráca, a to za účasti hostí z Veľkej Británie, Slovenska, Belgicka, Maďarska, Českej republiky, Chorvátska a Slovinska. Aktivita úspešne nadviazala na sériu expertných seminárov, ktorá bola odštartovaná v minulom roku na základe rozhovorov štátneho tajomníka MO SR Miloša Koterca s britskými predstaviteľmi.
 
Expertný seminár bol po prvý krát organizovaný počas dvoch dní. Cieľom novej organizačnej koncepcie bolo v prvý deň všeobecné predstavenie problematiky a vyprovokovanie užitočnej debaty o spôsobe kognitívneho uchopenia témy vojenskej spolupráce a jej následnej realizácie v praxi. Druhý deň bol venovaný prezentáciám prípadových štúdií dvojstrannej a trojstrannej vojenskej spolupráce v podmienkach Veľkej Británie a Francúzska a krajín Beneluxu s potenciálnym presahom a inšpiráciou pre Slovensko a jeho partnerov v rámci V4. Seminár mal ambíciu už tradične podporiť bilaterálnu britsko-slovenskú väzbu a vo svetle angažovania sa Slovenska v projekte V4 BATTLEGROUP podnietiť strategickú debatu o aktuálnej téme.
 
Počas expertného seminára odzneli viaceré názory o spôsobe nazerania na vojenskú spoluprácu. Väčšina expertov sa však zhodla v tom, že akýkoľvek úspešný projekt vojenskej spolupráce by mal reflektovať strategickú víziu založenú na reálnych očakávaniach. Mal by rovnako prijať tézu, že spolupráca v sebe zahŕňa zmenu v konaní subjektov, prispôsobenie sa, nastavenie priorít, deľbu práce a neprináša automatické šetrenie zdrojov. Odzneli aj názory, že spolupráca je ovplyvňovaná kultúrnymi determinantmi, napr.  historickou pamäťou národa či rozdielnou hierarchizáciou hodnôt jednotlivých krajín. Na príklade strednej a východnej Európy bola demonštrovaná neochota niektorých krajín pristupovať zodpovedne k transformácii ozbrojených síl a armád. Účasť v NATO je v tomto zmysle častým argumentom označujúcim vrchol integračného a transformačného procesu, po ktorom však nastáva stagnácia či dokonca regres. Počas prvého dňa odzneli odporúčania, ktoré nabádali jednotlivé krajiny k lepšiemu definovaniu cieľov, určeniu strategickej vízie, stotožneniu sa so svojimi záväzkami, pokračovaniu v strategickej komunikácii a v neposlednom rade tiež osvojeniu si zmien súvisiacich s uvažovaním o vojenskej spolupráci v kognitívno-sociálnej rovine a nie iba ako o čisto štrukturálnej otázke. Diskutujúci sa v závere zhodli, že napriek obdobiu neistoty, finančných škrtov a relatívne pomalému napredovaniu v oblasti modernizácie, je ešte stále možné nájsť ostrovy pozitívnej deviácie vojenskej spolupráce, ktorá sa najlepšie materializuje v operáciách medzinárodného krízového manažmentu a rozličných regionálnych platformách vojenskej spolupráce ako napr. V4, NORDEFCO či BENELUX.
 
Druhý deň bol venovaný projektu britsko-francúzskej bilaterálnej spolupráce, ktorej mantinely v novodobej histórii stanovili tzv. dohody z Lancaster House z roku 2010. Zmluva v zmysle kognitívneho uchopenia témy presne definovala jednotlivé atribúty spolupráce: dôvod spolupráce, ciele spolupráce a prostriedky na dosiahnutie cieľov spolupráce. V prípade Veľkej Británie a Francúzka bola dôvodom pre spoluprácu spoločná potreba oboch krajín racionalizovať výdavky na obranu a čeliť rovnako definovaným hrozbám. Cieľovým stavom takto definovanej spolupráce mali byť spoločné akvizície, koordinovaný výskum, posilnenie obranného priemyslu, udržanie vojenských kapacít s odstrašujúcim efektom a spoločná podpora záväzkov v rámci NATO, EÚ SZBP a OSN. Ako prostriedky na dosiahnutie cieľov boli definované pravidelné konzultácie na politickej a vojenskej úrovni, spoločná vojenská doktrína a cvičenia a v neposlednom rade tiež spoločné programy. Napriek výzvam v súvislosti s budúcnosťou britsko-francúzskej vojenskej bilaterálna spolupráce, ako napr. akvizície, financovanie či politický cyklus, je spolupráca vnímaná ako účinná, efektívna a udržateľná do budúcna, najmä vďaka jej zmluvnému ukotveniu. Počas druhého dňa odznela aj prezentácia o vojenskej spolupráci Belgicka, Holandska a Luxemburska. Podobne ako v prípade Veľkej Británie a Francúzska, aj BENELUX zápasí s problémom vzrastajúcej požiadavky na operačné angažovanie a klesajúceho obranného rozpočtu. Základným princípom vojenskej spolupráce však ostávajú štyri oblasti: logistika a údržba, spoločný výcvik, akvizície a nasadenie.