Príhovor Benedikta XVI. vojenským ordinárom

V. medzinárodné stretnutie vojenských ordinárovz príležitosti XX. výročia apoštolskej konštitúcie „Spirituali militum curae“

Dňa 26. októbra 2006 prijal  Svätý Otec Benedikt XVI. v  Konzistoriálnej sále apoštolského paláca vojenských ordinárov zídených na pozvanie Kongregácie pre biskupov. V mene prítomných ho pozdravil kardinál Giovanni Battista re, prefekt Kongregácie pre biskupov:

Svätý Otče! Vojenskí ordinári zo srdca ďakujú Vašej Svätosti za toto, tak vytúžené stretnutie. Na dvadsiate výročie vyhlásenia apoštolskej konštitúcie „Spirituali militum curae“, ktorá dala vojenským ordinariátom hodnosť partikulárnej cirkvi, sa vojenskí ordinári zhromaždili tu v srdci kresťanstva, aby uvažovali o duchovnej službe mužom a aj ženám – to je jedna z novostí posledných rokov – slúžiacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch. V týchto posledných dvadsiatich rokoch bolo veľa novôt a zmien aj medzi tými, čo sa venujú obrane  mieru, spravodlivosti,  slobody, alebo slúžia v humanitárnych misiách. Úvahy počas týchto dní v Ríme budú celkom iste užitočné pre plodnejší apoštolát vo svete ozbrojených síl a ozbrojených zborov, ktorý je vo všeobecnosti bohatý na ľudské a kresťanské hodnoty, s osobami prejavujúcimi etickú vnímavosť a úprimnú túžbu po duchovnosti. Mysle a srdcia prítomných sú pripravené počúvať slová Vašej Svätosti, a úprimne prosia o apoštolské požehnanie.

Príhovor Svätého Otca Benedikta XVI. vojenským ordinárom

Páni kardináli, ctihodní bratia v biskupskej a kňazskej službe!

Mám radosť z toho, že Vás môžem stretnúť pri príležitosti piateho medzinárodného zhromaždenia vojenských ordinárov a adresujem každému z Vás môj pozdrav. Zvlášť pozdravujem kardinála Giovanniho Battistu Re a ďakujem mu za jeho srdečné slová.
Pred dvadsiatimi rokmi, presne 21. apríla 1986 milovaný pápež Ján Pavol II. promulgoval apoštolskú konštitúciu Spirituali militum curae, ktorou sa aktualizovalo kánonické usporiadanie duchovnej služby vojakov  vo svetle II. vatikánskeho koncilu berúc do úvahy zmeny týkajúce sa ozbrojených síl a ozbrojených zborov, a ich poslanie na národnej i medzinárodnej úrovni. V skutku, za posledné desaťročia sa svetová scéna hlboko zmenila. Preto pápežský dokument, hoci si zachováva plnú aktuálnosť, pretože pastoračné zameranie Cirkvi sa nemení, musí byť stále lepšie prispôsobený prítomnej chvíli. Práve o toto ste sa veľmi vhodne snažili týmto zhromaždením organizovaným Kongregáciou pre biskupov.
Zvlášť je potrebné znovu čítať úvod apoštolskej konštitúcie: obsahuje motívy prečo Magistérium intervenovalo  a vyjadruje pastoračného ducha,  ktorý oživuje, inšpiruje a orientuje všetky normatívne usmernenia. Základné hodnoty, ktoré Dokument predkladá pozornosti sú dve: hodnota osoby a hodnota mieru. Celá štrukturálna revízia, ktorá pripodobňuje vojenské ordinariáty diecéze, vojenského ordinára k diecéznemu biskupovi, vojenského kaplána farárovi, je podriadená kritériu služby osobám vojakov, ktorí „ potrebujú konkrétnu a špecifickú formu pastoračnej služby“ (úvod). Súčasne sa však potvrdzuje, že osoby, na ktoré sa vojenský ordinariát obracia, neprestávajú byť veriacimi partikulárnej cirkvi v ktorej bývajú, alebo ku ktorej obradu patria (por. IV). To si vyžaduje spoločenstvo, a koordinovanie medzi vojenským ordinárom a partikulárnymi cirkvami. (por. II, 4). Toto všetko robí evidentným prioritné hľadisko starostlivosti o veriacich v Krista, ktorým je umožňovať im v plnosti žiť krstné povolanie a cirkevnú príslušnosť. Nachádzame sa v tej istej perspektíve, na ktorú sa zameral sám Boží sluha Ján Pavol II. z príležitosti tretieho zhromaždenia vojenských ordinárov v roku 1994 (por. Insegnamenti, XVII, 1 /1994/, str. 656- 657). Dať na prvé miesto osoby, znamená privilegovať kresťanskú formáciu vojaka, doprevádzajúc jeho a jeho rodinných príslušníkov v procese kresťanskej iniciácie, na ceste povolania, dozrievania vo viere a pri  jej dosvedčovaní životom, a súčasne napomáhať formy bratstva a spoločenstva ako aj liturgickej modlitby, ibaže to má byť prispôsobené prostrediu a podmienkam vojenského života.
Druhé hľadisko, ktoré by som chcel zdôrazniť, je základná  dôležitosť hodnoty mieru. S týmto zámerom Spirituali militum curae výslovne cituje v úvode koncilovú konštitúciu Gaudium et spes, pripomínajúc, že „tí, čo slúžia vlasti pri vojsku sa majú pokladať za služobníkov bezpečnosti a slobody národov“, pretože „ak plnia správne túto svoju úlohu, naozaj prispievajú k upevneniu mieru“ (Gaudium et spes, 79). Ak teda Koncil nazýva služobníkmi mieru vojakov, o koľko viac nimi budú pastieri, ktorým sú vojaci zverení! Preto povzbudzujem všetkých vás, aby ste sa pričiňovali o to, že by kapláni ordinariátu boli autentickými expertmi a učiteľmi toho, čo Cirkev učí a praktizuje v zameraní na budovanie mieru vo svete. Apoštolská konštitúcia pápeža Jána Pavla II. predstavuje významnú etapu tohto učenia a jeho príspevok k tejto téme sa dá zhrnúť do vyjadrenia, ktoré ste si správne vybrali  a postavili za tému Vášho zhromaždenia: „Ministerium pacis inter arma – Služba mieru medzi zbraňami“. Môj predchodca to vyjadroval ako „nové  hlásanie Evanjelia vo svete vojakov, ktorého prvými hlásateľmi majú byť kresťanskí vojaci a ich spoločenstvá“ (Príhovor na III. zhromaždení vojenských ordinárov, 4: Insegnamenti, cit., str. 657).
Cirkev je svojou prirodzenosťou misijná, a jej prvou úlohou je evanjelizácia smerujúca k ohlasovaniu a dosvedčovaniu Krista, a k napomáhaniu jeho Evanjelia pokoja  a lásky v každom prostredí a v každej kultúre. Aj vo vojenskom svete je Cirkev pozvaná byť „soľou“, „svetlom“ a „kvasom“, aby som použil obrazy, na ktoré odkazuje sám Ježiš, aby boli mentality a štruktúry stále plnšie orientované na budovanie mieru, čiže toho „poriadku, ktorý naplánoval a chcel sám Boh“ (Posolstvo na Svetový deň mieru, 1.január 2006, 3), v ktorom sa môžu osoby a ľudia integrálne rozvíjať a zakusovať uznanie vlastných základných práv (tamtiež, 4).
Učenie Cirkvi na tému mieru predstavuje podstatný aspekt jej sociálneho učenia a, vychádzajúc z najstarších koreňov, sa intenzívne rozvíjalo v poslednom storočí, vyvrcholiac v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes, v encyklikách blahoslaveného Jána XXIII. a Božích služobníkov Pavla VI. a Jána Pavla II., ako aj v ich prejavoch v OSN a v posolstvách ku Svetovým dňom mieru. Táto naliehavá výzva k mieru vplývala na západnú kultúru napomáhajúc ideál, že ozbrojené sily majú byť „na výlučnú službu obrany a bezpečnosti a majú slúžiť slobode národov“ (por. Ján Pavol II., príhovor na III. zhromaždení vojenských ordinárov, 4: Insegnamenti, cit., str. 657). Žiaľ, často iné záujmy – ekonomické a politické – podnecované medzinárodnými napätiami, spôsobujú, že táto konštruktívna tendencia naráža na prekážky a spomalenia, ako vidno aj z ťažkostí, na ktoré naráža proces odzbrojovania. Z vnútra vojenského prostredia Cirkev pokračuje v poskytovaní vlastnej služby pre formovanie svedomí, istá, že Božie slovo, odhodlane zasievané a odvážne sprevádzané službou lásky a pravdy, prinesie vo svojom čase úrodu.
Drahí a ctihodní bratia, aby mohli vojenskí ordinári poskytovať osobám primeranú pastoračnú starostlivosť, a aby spĺňali evanjelizačné poslanie, potrebujú motivovaných a formovaných kňazov a diakonov, ako aj laikov aktívne a zodpovedne spolupracujúcich s pastiermi.  Spájam sa preto s Vami v modlitbe k Pánovi žatvy, aby poslal robotníkov na túto žatvu, na ktorej Vy už pracujete s obdivuhodnou horlivosťou. Jasné príklady vojenských kaplánov, ako blahoslavený don Secondo Pollo, ktorí s hrdinskou oddanosťou slúžili Bohu a bratom, nech povzbudzujú mladých, aby vložili celý svoj život do  služby Božiemu kráľovstvu, Kráľovstvu lásky, spravodlivosti a pokoja. Nech nad Vašou službou vždy bdie Panna Mária a nech Vás sprevádza moje požehnanie, ktoré udeľujem Vám i Vašim príslušným cirkevným spoločenstvám.