Biskupi slúžili na Štedrý deň omše vo väzniciach v Ilave a v Nitre

Tohtoročné Vianočné sviatky v prostredí slovenských väzníc  strávili a slávili aj biskupi Mons. František Rábek, ordinár OS a OZ SR a Mons. Dominik Tóth, emeritný trnavský pomocný biskup. Ordinár Rábek celebroval vianočnú sv. omšu 24. decembra 2011 v najobávanejšej slovenskej väznici - v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Ilave spolu s miestnym väzenským kaplánom kpt. PaedDr. Jozefom Jáňom. Pred  bohoslužbou navštívil obvinených na celách, obdaroval ich vianočnou čokoládou a poprial im pokojné prežitie sviatkov v zložitom rozpoložení. Podobne biskup Tóth, ako bývalý predseda komisie Konferencie biskupov Slovenska pre pastoráciu vo väzniciach už opakovane opäť vstúpil do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre ženy v Nitre - Chrenovej, aby s miestnym väzenským kaplánom kpt. Mgr. Petrom Hasarom a zástupcom väzenského vikára por. Mgr. Andrejom Streicherom celebroval vianočnú bohoslužbu pre odsúdené ženy. „Aj vo väzení môžete prežiť krásne Vianoce“, povzbudil Mons. Tóth odsúdené ženy. Upriamil ich pozornosť na Vianočnú udalosť spred 2000 rokov, kedy aj Božie dieťa prišlo na svet v nehostinnej maštali v materiálnej chudobe, kde Svätú rodinu nik nechcel prijať. Pre Ježiša tak ani dnes nie je nemožné byť prítomným aj v nehostinnom prostredí väznice, lebo tak ako z lásky prišiel k človeku, tak Ho Božia láska uschopňuje byť aj medzi vami, nech už ste urobili čokoľvek zlé“, povedal odsúdeným ženám biskup Tóth a pokračoval: „Lebo Božia láska vám dáva opäť šancu, ak budete ale sami chcieť začať nový život, zvlášť v kruhu svojich blízkych“. Na bohoslužbe sa zúčastnilo 160 odsúdených žien. So spevom im pomohli rehoľné sestry z Misijnej kongregácie Ducha Svätého, ktoré tak obohatili celú liturgiu a spolu s myšlienkami otca biskupa Dominika, ktoré zazneli v jeho kázni tak mohli odsúdené prežiť o niečo príjemnejšie sviatočný Štedrý deň aj vo väzení. Rozcitlivená atmosféra Vianočných sviatkov u mnohých odsúdených žien vyvolala slzy ľútosti, ktoré sa im kotúľali po tvárach. Stali sa symbolom nádeje, že láska z novonarodeného Božieho dieťaťa prenikla ich duše a spôsobí ich vnútornú premenu s vonkajšími následkami v ich ďalšom živote.