Bohoslovci zo Spiša vo väzení

2.-4. februára prežili dvaja diakoni a siedmi bohoslovci z Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule v spoločnosti mladistvých odsúdených. V rámci pastoračných aktivít kňazského seminára navštívili Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch. Počas týchto dní mali možnosť stretnúť sa a rozprávať s odsúdenými. Stretnutia boli sprevádzané živou diskusiou a záujmom z oboch strán. V priestoroch ústavu celebroval svätú omšu miestny väzenský kaplán npor. Mgr. Peter Halkoci. V homílii sa väzňom prihovoril diakon dp. František Bebko. Program pokračoval scénkou, ktorú pre väzňov pripravili bohoslovci. Krátke predstavenie vychádzalo z podobenstva o márnotratnom synovi a bolo inscenované do životnej situácie mladého človeka, ktorý sa ocitol za mrežami. Na tvárach mladých delikventov boli pozorovateľné známky uvažovania. Po scénke nasledovala diskusia. Zo všetkých rozhovorov bolo badať uznanie zo strany väzňov, že spoločnosť ma právo ich potrestať zato čo vykonali, ale ešte viac bola citeľná ich túžba po odpustení, znovu zaradení sa do spoločnosti a príležitosti začať odznova. „ Až keď som prišiel o to, čo som mal, uvedomil som si, čo som stratil“, povedal jeden z odsúdených.
Na druhý deň, v nedeľu 3. februára bola odpustová slávnosť sv. Jána Boska, ktorému je zasvätená väzenská kaplnka. Slávnostnú bohoslužbu za prítomnosti odsúdených celebroval väzenský kaplán npor. Mgr. Peter Halkoci. Odpustový kazateľ, diakon dp. Ján Bystriansky povzbudil väzňov k odhodlanosti nasledovať Krista. Adresoval im tieto slová: „Nebojte sa dať Kristovi všetko, svoju minulosť i svoju budúcnosť. Apoštol Peter, ako sme v dnešnom evanjeliu počuli, požičal Ježišovi svoju loďku, aby z nej mohol učiť zástupy. A Ježiš sa mu odmenil - urobil ho rybárom ľudí. Kristus od nás vždy niečo žiada. Je na každom z nás, či mu to dáme. No ak my dáme niečo ako svoj dar Ježišovi, vždy od Ježiša ešte väčší dar dostaneme...“ Po svätej omši bola krátka diskusia, na ktorej jeden z prítomných dal bohoslovcom papier, v ktorom bolo napísane: „Bože dobrý, s plačom ťa prosím, odpusť mi všetko čo na srdci nosím. Bol som zlý k rodičom, teraz ma to mrzí. Kľačím pred tebou a tečú mi slzy. Chcem napraviť svoj život a dôverovať v Teba. Keď dôjde môj čas, chcem k tebe do neba.“
Cieľom podujatia bolo pripomenúť odsúdeným, že vždy majú možnosť zmeniť svoj život. Majú nádej nového a lepšieho začiatku. Nádej, že tí, ktorým ublížili im raz odpustia. No predovšetkým majú istotu, že Boh stále čaká na ich návrat, tak ako milujúci otec na svojho márnotratného syna.