Buď ticho! - zamyslenie na 17. týždeň v roku 2021
(Ev. Mk. 10; 46 - 52)
Mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš sa zastavil a povedal: „Zavolajte ho!“
Každý z nás už aspoň raz počul tento príkaz. Sú rôzne dôvody, prečo chceme aby niekto iný mlčal. Človek, o ktorom je reč, to v živote nemal ľahké a je symbolom mnohých ľudí aj dnes. Kto rozumel bolesti žobrajúceho slepého Bartimea pri ceste? Z Jericha odchádzal veľký zástup ľudí a tohto slepého muža ignoroval. Slepec keď počul o tom, že je tam Ježiš z Nazareta, tak sa pustil do hlasného volania: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Buď ticho! Bolo to jediné čo tento zástup vedel slepcovi poradiť. Asi sa nehodil do tejto spoločnosti v tomto zúboženom stave. Ešte že toto volanie v tom hlučnom prostredí davu započul Ježiš. Nevieme odkiaľ slepec počul o Ježišovi, ale vedel, že toto je jeho príležitosť pre vyriešenie jeho slepoty a tak v kričaní pokračuje na plné hrdlo. Priveďte sem toho muža! Toto je unikátne vyjadrenie Ježiša, Božieho Syna. Tento postoj je veľavravný aj v dnešných časoch. Toto je prejav Božieho srdca ku každému človeku – mužovi, žene, mladším, starším aj deťom. Ježiš sa chce zaoberať mojou aj tvojou situáciou o ktorú ľudia nemajú záujem. Ak vidia bolesť, trápenie, alebo zúfalstvo, tak často majú túto odpoveď: „Pomôž si sám, mám dosť svojich problémov“. Príbeh skúma postoj srdca zvlášť veriacich ľudí. Máš moje srdce? Miluješ ich tak ako som ich miloval JA? Tu sa to nekončí, ale konverzácia pokračuje ďalej: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Pane chcem zakúsiť tvoje riešenie mojej bezvýchodiskovej situácie, chcem vidieť. „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď prezrel a šiel po ceste za ním.
Modlitba:
Otče môj, prosím o srdce, ktoré vidí bolesť jediného človeka, aj keď ho zástupy ľudí nevidia a prehliadajú. Odpusť prosím, keď som prehliadal ľudí volajúcich o pomoc.
Mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Ježiš sa zastavil a povedal: „Zavolajte ho!“
Každý z nás už aspoň raz počul tento príkaz. Sú rôzne dôvody, prečo chceme aby niekto iný mlčal. Človek, o ktorom je reč, to v živote nemal ľahké a je symbolom mnohých ľudí aj dnes. Kto rozumel bolesti žobrajúceho slepého Bartimea pri ceste? Z Jericha odchádzal veľký zástup ľudí a tohto slepého muža ignoroval. Slepec keď počul o tom, že je tam Ježiš z Nazareta, tak sa pustil do hlasného volania: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ Buď ticho! Bolo to jediné čo tento zástup vedel slepcovi poradiť. Asi sa nehodil do tejto spoločnosti v tomto zúboženom stave. Ešte že toto volanie v tom hlučnom prostredí davu započul Ježiš. Nevieme odkiaľ slepec počul o Ježišovi, ale vedel, že toto je jeho príležitosť pre vyriešenie jeho slepoty a tak v kričaní pokračuje na plné hrdlo. Priveďte sem toho muža! Toto je unikátne vyjadrenie Ježiša, Božieho Syna. Tento postoj je veľavravný aj v dnešných časoch. Toto je prejav Božieho srdca ku každému človeku – mužovi, žene, mladším, starším aj deťom. Ježiš sa chce zaoberať mojou aj tvojou situáciou o ktorú ľudia nemajú záujem. Ak vidia bolesť, trápenie, alebo zúfalstvo, tak často majú túto odpoveď: „Pomôž si sám, mám dosť svojich problémov“. Príbeh skúma postoj srdca zvlášť veriacich ľudí. Máš moje srdce? Miluješ ich tak ako som ich miloval JA? Tu sa to nekončí, ale konverzácia pokračuje ďalej: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Pane chcem zakúsiť tvoje riešenie mojej bezvýchodiskovej situácie, chcem vidieť. „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď prezrel a šiel po ceste za ním.
Modlitba:
Otče môj, prosím o srdce, ktoré vidí bolesť jediného človeka, aj keď ho zástupy ľudí nevidia a prehliadajú. Odpusť prosím, keď som prehliadal ľudí volajúcich o pomoc.