Habemus papam, máme pápeža!

Dňa 19. apríla 2005 krátko pred 18. hodinou vyšiel z komína Sixtínskej kaplnky biely dym, čo je podľa tradície signálom, že bol zvolený nový pápež. Približne o hodinu neskôr bol na balkóne Baziliky sv. Petra predstavený svetu nový pápež. Stal sa ním doterajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, nemecký kardinál Jozef Ratzinger. Pre pontifikát si zvolil meno Benedikt XVI. Pápež Benedikt XVI. je 265 pápežom v histórii Katolíckej Cirkvi.

Kto je nový pápež Benedikt XVI?

Po veľkom pápežovi filozofovi prichádza nový pápež – veľký teológ. Jozef Ratzinger jeden z najvplyvnejších mužov Cirkvi sa veľmi často vyslovoval k základným otázkam budúcnosti Cirkvi, pápežstva a medzináboženského dialógu. V zjednocujúcej sa Európe jednoznačne vyhlasoval, že Európu nemožno budovať bez Boha. Nevyhýbal sa ani pálčivým otázkam súčasneho sveta ako je antikoncepcia, svätenie žien, celibát, ale rovnako aj otázke sociálnej ako sú dane alebo západný hospodársky system.
Narodil sa v Marktlu na Inne v Hornom Bavorsku na Bielu sobotu 16. apríla 1927. Otec Jozef bol žandár v hodnosti komisára, skôr platom chudobný, matka Mária sa venovala výchove troch detí. Otec bol spravodlivý, ale veľmi prísny a zároveň srdečný. Obaja rodičia boli veľmi nábožní. Po nástupe Hitlera k moci jeho život bol veľmi rozmanitý. Nikdy netajil, že ako mladý študent mal problem s Hitlerjugendom. Nakoľko to bola organizácia od roku 1941 povinná, jeho brat musel byť členom tejto organizácie. Jozef Ratzinger sám hovorí, že on mal akési šťastie, že ho od problému ochránil jeho učiteľ, ktorý sám bol síce nacistom, ale poctivý muž, ktorý túto odióznu otázku vyriešil za neho. Ako 16. ročný mussel narukovať v Mníchove, zanechať seminár v Traunsteine, k protilietadlovej jednotke. Popri službe mal obmedzené vyučovanie na gymnáziu, takže pokračoval v stredoškolských štúdiach. Po vojne vstúpil do freisinského seminára. Vtedy študenti sa zoznamovali s náukou morálneho teológa Steinbuchela, Heidegerom a Jaspersom. Bol to veľký duchovný rozmach, ktorý ho strhol. Zaujímal ho teda personalizmus vo filozofii a začal inklinovať k náuke svätého Tomáša Akvínskeho a svätého Augustína. Jeho dizertačná práca sa zaoberala starou Cirkvou, preto ako habilitačnú tému mu dal profesor Sohngen tému stredovekej Cirkvi a v nej špecificky ho zaujal sv. Bonaventúra. Po skončení štúdii ako kaplán pôsobil v pastorácii a veľmi rýchlo sa stal jedným z najmladších profesorov v Nemecku. Jeho kontakty s Congarom, Barthom, Rahnerom a Balthasarom ho pozitívne poznačili. Ako profesor pôsobil v Bonne, Münsteru, Tübingene a Rezne. Neskôr sa stal poradcom kardinála Fringsa v Kolíne a do toho prichádza čas Jána XXIII. a zvolanie Druhého vatikánskeho koncilu. Kardinál Frings prednáša príhovor, ktorý mu pripravil mladý teológ Ratzinger a vyvolal veľkú pozornosť. Išlo vlastne o reakciu na diskusiiu k dokumentu O Božom zjavení. Bol vnímaný ako muž Cirkvi druhej polovice dvadsiateho storočia. Medzitým však prišiel rozchod s Tübingenom a zvlášť s krídlom okolo Hansa Künga. Preto sa azda niet čo diviť, že neušiel pozornosti milánskeho arcibiskupa kardinála Montíniho, ktorý bol v roku 1963 zvolený za pápeža a prijal meno Pavol VI., hoci je zvláštne, že osobne sa s nim ako pápežom stretol až v roku 1977 potom, ako ho vymenoval za mníchovského arcibiskupa. Ďaľším prekvapením bola jeho rýchla nominácia za kardinála – iba tri mesiace po vysvätení za biskupa. V tom istom roku sa po prvý raz stretol s krakovským kardinálom Karolom Wojtylom na biskupskej synode. Práve Karol Wojtyla už ako pápež Ján Pavol II. ho povolal v roku 1981 za prefekta Kongregácie pre náuku viery a v tomto úrade zotrval až do jeho smrti. Ján Pavol II. ho vymenoval za dekana kardinálskeho kolégia. Bol jediným kardinálom v konkláve v roku 2005, ktorého nevymenoval Ján Pavol II., ale ešte Pavol VI. Po zvolení za pápeža si vzal meno Benedikt XVI.