"Ja neohováram....ja len tak...."
Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu. (Ex 20,16).
Známe prikázanie, ktoré snáď poznajú kresťania po celom svete. Síce číslovanie sa môže rôzniť, ale obsah je ten istý. Je to prikázanie, ktoré vychádza z prikázania lásky k blížnemu. Ak ľudí ohovárame - aj toto znamená krivo svedčiť proti blížnemu - tak ich okrádame o ich dobré meno a spoločenskú prestíž. Toto prikázanie nie je určené len pre súdne siene. Samozrejme, krivá prísaha je v ňom obsiahnutá. Ale sú tu zahrnuté všetky formy očiernenia, ohovárania, všetky márne reči a táranie, všetky klamstvá a úmyselné preháňanie alebo skresľovanie pravdy. Môžeme vydávať krivé svedectvá tým, že budeme načúvať neláskavým správam, ktoré kolujú, i tým, keď ich budeme šíriť ďalej, tým, že budeme vymýšľať vtipy na cudzí účet, a tiež vytváraním falošného dojmu o niekom druhom, predávaním nepravdivých prehlásení, niekedy svojím mlčaním a inokedy svojimi slovami.
Naša povinnosť voči druhému človeku je iba polovicou pravdy. Nejde len o to, že nepravdivým svedectvom alebo krivou prísahou ubližujeme druhému. Svojou nepravdovravnosťou potupujeme tiež Boha. On je Bohom pravdy a nenávidí lož (Iz 65,16; Jn 14,6). Biblia nám hovorí: "Hľa, ty obľubuješ pravdu vo vnútri človeka" (Ž 51,8). Hovorí nám tiež, že kto počúva Boha, ten nemá radosť v neprávosti, ale raduje sa z pravdy (1Kor 13,6). Tiež nás povzbudzuje, aby sme odhodili lož a hovorili pravdu blížnemu (Ef 4,25).
Že to nie je ľahké, toho si je vedomý každý, kto sa usiluje o osobnú bezúhonnosť pred Bohom. Zdalo by sa, že niektoré situácie takmer vyžadujú, aby ľudia povedali lož alebo aspoň pravdu zahmlili. A v iných situáciách povedať pravdu môže človeku pripadať úplne nemožné. Je tomu tak, že u ľudí to môže byť nemožné, ale u Boha je možné všetko (Lk 18,27). Ak si uvedomujeme, že v tejto oblasti zlyhávame, je dobré poznať pravdu, že "ústa hovoria to, čím je naplnené srdce." (Mt 12,34), a že srdce môže byť zmenené, iba keď sa staneme vlastníctvom Pána Ježiša Krista. Ak budú naše srdcia naplnené naším vlastným "ja", tak budeme pravdu zatieňovať s ohľadom na náš vlastný prospech. Ak však budú naše srdcia naplnené pravdou, a to sa bude diať, ak ich bude riadiť Boh - potom to, čo budeme hovoriť, bude stále pravdivejšie a užitočnejšie.
Známe prikázanie, ktoré snáď poznajú kresťania po celom svete. Síce číslovanie sa môže rôzniť, ale obsah je ten istý. Je to prikázanie, ktoré vychádza z prikázania lásky k blížnemu. Ak ľudí ohovárame - aj toto znamená krivo svedčiť proti blížnemu - tak ich okrádame o ich dobré meno a spoločenskú prestíž. Toto prikázanie nie je určené len pre súdne siene. Samozrejme, krivá prísaha je v ňom obsiahnutá. Ale sú tu zahrnuté všetky formy očiernenia, ohovárania, všetky márne reči a táranie, všetky klamstvá a úmyselné preháňanie alebo skresľovanie pravdy. Môžeme vydávať krivé svedectvá tým, že budeme načúvať neláskavým správam, ktoré kolujú, i tým, keď ich budeme šíriť ďalej, tým, že budeme vymýšľať vtipy na cudzí účet, a tiež vytváraním falošného dojmu o niekom druhom, predávaním nepravdivých prehlásení, niekedy svojím mlčaním a inokedy svojimi slovami.
Naša povinnosť voči druhému človeku je iba polovicou pravdy. Nejde len o to, že nepravdivým svedectvom alebo krivou prísahou ubližujeme druhému. Svojou nepravdovravnosťou potupujeme tiež Boha. On je Bohom pravdy a nenávidí lož (Iz 65,16; Jn 14,6). Biblia nám hovorí: "Hľa, ty obľubuješ pravdu vo vnútri človeka" (Ž 51,8). Hovorí nám tiež, že kto počúva Boha, ten nemá radosť v neprávosti, ale raduje sa z pravdy (1Kor 13,6). Tiež nás povzbudzuje, aby sme odhodili lož a hovorili pravdu blížnemu (Ef 4,25).
Že to nie je ľahké, toho si je vedomý každý, kto sa usiluje o osobnú bezúhonnosť pred Bohom. Zdalo by sa, že niektoré situácie takmer vyžadujú, aby ľudia povedali lož alebo aspoň pravdu zahmlili. A v iných situáciách povedať pravdu môže človeku pripadať úplne nemožné. Je tomu tak, že u ľudí to môže byť nemožné, ale u Boha je možné všetko (Lk 18,27). Ak si uvedomujeme, že v tejto oblasti zlyhávame, je dobré poznať pravdu, že "ústa hovoria to, čím je naplnené srdce." (Mt 12,34), a že srdce môže byť zmenené, iba keď sa staneme vlastníctvom Pána Ježiša Krista. Ak budú naše srdcia naplnené naším vlastným "ja", tak budeme pravdu zatieňovať s ohľadom na náš vlastný prospech. Ak však budú naše srdcia naplnené pravdou, a to sa bude diať, ak ich bude riadiť Boh - potom to, čo budeme hovoriť, bude stále pravdivejšie a užitočnejšie.