KORONAKRÍZA - Moja skúsenosť IV.
- Autor: por. Ladislav JEREMIAŠ, vojenský kaplán
- Dátum: 07.04.2020
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Počas posledných týždňov bojujeme spoločne s tým, čo nepoznáme. Je to nová skúsenosť pre všetkých, od nás kňazov či vojakov. Sme postavení do situácie, ktorá mení nielen našu službu, ale aj život v rodine. Stretávame sa zahalení do rúška a nemôžeme sa pozdraviť podaním rúk. Stretávanie sa je obmedzené nielen s príbuznými, ale aj v rámci kolektívu na pracovisku, pretože rozdelenie do skupín a neustále plnenie rôznych služobných povinností nás vzďaľujú od seba. Je to čas, kedy máme možnosť zamyslieť sa nad tým, čo sa deje okolo nás. V tomto by som chcel ponúknuť moju skúsenosť tak vojenskú, ako aj všeobecne zameranú na túto neľahkú situáciu.
V posledných dňoch sme svedkami toho, ako dokáže človek podľahnúť panike, ale zároveň aj egoizmu a totálnej ignorancii voči svojmu okoliu. Na jednej strane sa tvárime, že sa nás pandémia netýka no na strane druhej, len tak pre istotu, vykúpime chlieb, múku či všetky možné lieky. Pozerajúc na seba a na svoje potreby si narobíme zásobu na „mnohé roky.“ Niečo podobné sa odohráva v Biblii u Lukáša v 12. kapitole: „Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj. Ale Boh mu povedal Blázon. Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?“ Lk 12,19-20. Nestačí len mať sám pre seba a nepozerať na druhého.
Piate Božie prikázanie - Nezabiješ. To nie je len prázdne slovo, ktoré nám chce ukázať, že keď som niekoho nechytil pod krkom nožom a nepotiahol tak som v pohode. Je to aj to čo sa deje dnes v dnešnom svete. Sebectvom a egoizmom zabíjame iných. Tým, že im nenecháme dezinfekčné prostriedky, múku, chlieb. Navyše nakúpime rúška, ktoré potom s ostatnými vecami „sušíme“ v skrini, len tak pre istotu. Či to nie je zabíjanie? Ísť k doktorovi, či na nákup alebo do lesa na prechádzku, hoci som v karanténe, alebo som sa stretol s človekom, ktorý má cestovateľskú anamnézu? Nezabiješ je pre takého človeka len prázdne slovo. Skúsme si prosím uvedomiť, že ak sme na Slovenku, ktoré sa hrdo hlási ku kresťanstvu, že toto je výsmech a pohŕdanie životom vlastným, životom druhého človeka a v neposlednom rade i výsmech samému Bohu skrze nedodržiavanie prikázaní, ktoré On sám dal človeku.
Máme na zemi len jeden život. Niekto viac, iný menej rokov prežije na tejto zemi. No každý má v okolí človeka, ktorý je starý, chorý a má zdravotné ťažkosti. Sú to naši rodičia, starý rodičia, priatelia. ... oni sú bezbranní a odsúdení na prejav našej solidarity a toho, že budeme sedieť doma. Nič viac sa od nás neočakáva. Žiadne kopanie v bani, otrokárstvo, bičovanie či konanie trestných činov alebo bojovanie vo vojne. Len ostať doma, na gauči pred televízorom, či s mobilom v ruke. To je to čo zachraňuje. Tráviť čas doma s rodinou. Je to také ťažké a tak veľa čo sa od nás očakáva? Toto je hrdinstvo dnešnej doby a týchto chvíľ.
Skúsme sa zamyslieť nad vlastnými slovami a neobviňovať len Boha. Naše neustále otázky – „Prečo to Boh dopustil?“ a „Ako sa môže na to dívať keď ľudia trpia?“ prenesme na seba: „Robím všetko správne?“ či „Nezanedbal som niečo?“ Robme čo môžeme a máme. Televízor je fajn, ale aj čas v modlitbe. Skúsme si denne nájsť čas na jeden Otče náš a Zdravas Mária. Zaberie to 2 minúty a môže zachrániť ľudstvo. Pomôžme svojím prístupom a modlitbou zastaviť šíreniu paniky i pandémie.
Mnohí vojaci aj v týchto dňoch využívajú možnosť individuálnej spovede, či rozhovoru, kde sa ukazuje veľkosť Božej lásky, kedy sami hovoria, ako sa dokázali zomknúť v rodine k modlitbe, sv. omši cez TV, či nájsť si čas vypočuť i porozprávať. Čas, ktorý rodičia venujú deťom je požehnaný. Konečne si uvedomujú úlohu učiteľa v škole. Zároveň aj iní si uvedomujú potrebu vojakov, ktorí nasadzujú svoj život v boji so zákernou chorobou.
Sme v neľahkej situácií. Mnohí prežijú Veľkú noc v službe. Aj toto je kríž dnešných dní. Nech nám náš ukrižovaný a vzkriesený Kristus dá silu a milosti zvládnuť tieto dni v pokoji a zdraví. Myslíme na našich blízkych aj v modlitbe. Zároveň sa modlíme aj za seba navzájom.
Nech nám v tomto pomáha viera a nádej, že bude dobre. Sv. Michal Archanjel bojuj a oroduj za nás.
por. Ladislav JEREMIAŠ, vojenský kaplán
V posledných dňoch sme svedkami toho, ako dokáže človek podľahnúť panike, ale zároveň aj egoizmu a totálnej ignorancii voči svojmu okoliu. Na jednej strane sa tvárime, že sa nás pandémia netýka no na strane druhej, len tak pre istotu, vykúpime chlieb, múku či všetky možné lieky. Pozerajúc na seba a na svoje potreby si narobíme zásobu na „mnohé roky.“ Niečo podobné sa odohráva v Biblii u Lukáša v 12. kapitole: „Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj. Ale Boh mu povedal Blázon. Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život, a čo si si nahonobil, čie bude?“ Lk 12,19-20. Nestačí len mať sám pre seba a nepozerať na druhého.
Piate Božie prikázanie - Nezabiješ. To nie je len prázdne slovo, ktoré nám chce ukázať, že keď som niekoho nechytil pod krkom nožom a nepotiahol tak som v pohode. Je to aj to čo sa deje dnes v dnešnom svete. Sebectvom a egoizmom zabíjame iných. Tým, že im nenecháme dezinfekčné prostriedky, múku, chlieb. Navyše nakúpime rúška, ktoré potom s ostatnými vecami „sušíme“ v skrini, len tak pre istotu. Či to nie je zabíjanie? Ísť k doktorovi, či na nákup alebo do lesa na prechádzku, hoci som v karanténe, alebo som sa stretol s človekom, ktorý má cestovateľskú anamnézu? Nezabiješ je pre takého človeka len prázdne slovo. Skúsme si prosím uvedomiť, že ak sme na Slovenku, ktoré sa hrdo hlási ku kresťanstvu, že toto je výsmech a pohŕdanie životom vlastným, životom druhého človeka a v neposlednom rade i výsmech samému Bohu skrze nedodržiavanie prikázaní, ktoré On sám dal človeku.
Máme na zemi len jeden život. Niekto viac, iný menej rokov prežije na tejto zemi. No každý má v okolí človeka, ktorý je starý, chorý a má zdravotné ťažkosti. Sú to naši rodičia, starý rodičia, priatelia. ... oni sú bezbranní a odsúdení na prejav našej solidarity a toho, že budeme sedieť doma. Nič viac sa od nás neočakáva. Žiadne kopanie v bani, otrokárstvo, bičovanie či konanie trestných činov alebo bojovanie vo vojne. Len ostať doma, na gauči pred televízorom, či s mobilom v ruke. To je to čo zachraňuje. Tráviť čas doma s rodinou. Je to také ťažké a tak veľa čo sa od nás očakáva? Toto je hrdinstvo dnešnej doby a týchto chvíľ.
Skúsme sa zamyslieť nad vlastnými slovami a neobviňovať len Boha. Naše neustále otázky – „Prečo to Boh dopustil?“ a „Ako sa môže na to dívať keď ľudia trpia?“ prenesme na seba: „Robím všetko správne?“ či „Nezanedbal som niečo?“ Robme čo môžeme a máme. Televízor je fajn, ale aj čas v modlitbe. Skúsme si denne nájsť čas na jeden Otče náš a Zdravas Mária. Zaberie to 2 minúty a môže zachrániť ľudstvo. Pomôžme svojím prístupom a modlitbou zastaviť šíreniu paniky i pandémie.
Mnohí vojaci aj v týchto dňoch využívajú možnosť individuálnej spovede, či rozhovoru, kde sa ukazuje veľkosť Božej lásky, kedy sami hovoria, ako sa dokázali zomknúť v rodine k modlitbe, sv. omši cez TV, či nájsť si čas vypočuť i porozprávať. Čas, ktorý rodičia venujú deťom je požehnaný. Konečne si uvedomujú úlohu učiteľa v škole. Zároveň aj iní si uvedomujú potrebu vojakov, ktorí nasadzujú svoj život v boji so zákernou chorobou.
Sme v neľahkej situácií. Mnohí prežijú Veľkú noc v službe. Aj toto je kríž dnešných dní. Nech nám náš ukrižovaný a vzkriesený Kristus dá silu a milosti zvládnuť tieto dni v pokoji a zdraví. Myslíme na našich blízkych aj v modlitbe. Zároveň sa modlíme aj za seba navzájom.
Nech nám v tomto pomáha viera a nádej, že bude dobre. Sv. Michal Archanjel bojuj a oroduj za nás.
por. Ladislav JEREMIAŠ, vojenský kaplán