Oficiálny prejav ministra obrany SR Ľubomíra Galka na konferencii k Strategickému hodnoteniu obrany

Oficiálny prejav ministra obrany SR Ľubomíra Galka na konferencii venovanej Strategickému hodnoteniu obrany, ktorá sa konala vo štvrtok 2. júna.

Vážení účastníci konferencie,
vážení hostia, dámy a páni,

dovoľte mi na úvod konferencie v menej svojom, ako aj v mene Ministerstva obrany Slovenskej republiky, poďakovať skupine troch mimovládnych organizácií – Centru pre európske a severoatlantické vzťahy, Euroatlantickému centru a Slovenskej atlantickej komisii – za zorganizovanie tohto jedinečného podujatia.

Veľmi oceňujem, že do procesu strategického hodnotenia obrany sú aktívne zapojené aj mimorezortné subjekty, mimovládny sektor či akademická obec. Je to potvrdením nielen Vášho prirodzeného záujmu o veci verejné, ako prejav zdravej občianskej spoločnosti, ale verím, že je to aj dôsledok novej politiky rezortu obrany založenej na otvorenosti a transparentnosti v našej činnosti.

S potešením tiež konštatujem, že obsah ako aj pestré reprezentatívne zloženie Vás účastníkov dnešnej konferencie vytvárajú skvelé podmienky pre výmenu názorov a konštruktívnu diskusiu, ktorá, verím, prispeje k riešeniu aktuálnych otázok bezpečnosti a obrany našej krajiny.




Vážené dámy a páni,
keď som pred necelým rokom nastúpil na ministerstvo obrany niektorí vznášali pochybnosti o úlohe manažéra v takomto špecifickom rezorte. Priznám sa, že stále mám veľký rešpekt pred problematikou, ktorú zastrešuje táto inštitúcia. Ministerstvo obrany je rezort nesmierne zaujímavý, ale aj zložitý a špecifický.

Jeho poslaním je chrániť to najcennejšie pre každého občana, pre každý štát – jeho bezpečnosť. Dovoľte mi pripomenúť, že napĺňanie uvedeného poslania predpokladá u väčšiny príslušníkov rezortu obrany – profesionálnych vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky – v prípade nutnosti podstúpenie aj tej najvyššej obety – položenie vlastného života. Zároveň od ich profesionality a zodpovednosti často krát závisia životy, zdravie a majetok našich občanov.

Áno, je to skutočne tak, výsledky práce našich vojakov, či si to vždy uvedomujeme alebo nie, sa veľa krát dotýkajú našich životných osudov a záujmov a to spravidla vtedy, keď nám je najťažšie a potrebujeme nezištnú pomoc. Aj preto sú dlhodobo naše ozbrojené sily, a to celkom zaslúžene, na najvyšších priečkach dôvery občanov.

Je preto prirodzené, že dnes keď ideme riešiť osudovo dôležité veci pre budúcnosť našich ozbrojených síl sa tu stretáme ľudia rôznych profesii, funkcií, politických názorov, aby sme spoločne hľadali východiská pre rozvoj ozbrojených síl v limitovanom zdrojovom rámci.
Je dôležité, aby sa v čo najširšej výmene názorov pamätalo, čo znamenajú pre nás, pre pokojný a bezpečný život našich občanov, pre politikov, ale aj pre medzinárodnú kredibilitu štátu naše ozbrojené sily. Z tohto uhla pohľadu je potrebné pristupovať k definovaniu priorít a kľúčových úloh pre naše budúce ozbrojené sily a to spolu s ich stabilným zdrojovým zabezpečením.

Je o mne známe, že kladiem dôraz na efektívne hospodárenie s pridelenými zdrojmi, transparentnosť procesov obstarávania a celkovú otvorenosť rezortu verejnosti.
Opatrenia prijaté v tejto oblasti už dnes prinášajú úspory, ale najmä vytvárajú predpoklady pre efektívnosť rezortu v ďalšom období.

Hospodárnosť a zdravý manažment zdrojov považujem za veľmi dôležité. Z manažérskej praxe však viem aj to, že každá organizácia potrebuje pre zmysluplné a efektívne fungovanie správne zadefinovanie nielen svojich krátkodobých, ale aj dlhodobých cieľov a postupu ich dosahovania. Ako život prináša zmeny vonkajších aj vnútorných podmienok, z času na čas je nevyhnutné tieto ciele a postupy posúdiť a nanovo nastaviť. A práve to pre mňa z manažérskeho pohľadu znamená strategické hodnotenie obrany.
Chcem na tomto mieste zdôrazniť, že dôvody, pre ktoré sme pristúpili k strategickému hodnoteniu obrany sú zásadné. Ktokoľvek by v roku 2010 prišiel do čela rezortu, z objektívnych príčin by bol nútený prehodnotiť ďalšie smerovanie rezortu bez ohľadu na to, ako by sa tento proces nazval.

No zároveň chcem povedať, že ak má byť toto prehodnotenie účinné, nesmú sa použiť staré metódy. Nemôže ísť len o aktualizáciu doterajšieho prístupu, kedy sa v prakticky uzavretom rezorte vypracoval dlhodobý plán, ktorý vláda schválila, no pri rozdeľovaní zdrojov ho nezohľadňovala, rezort ho neplnil a ani o tom vládu a občanov poriadne neinformoval. Tí vojaci, o ktorých som na začiatku hovoril, si nezaslúžia „kvázi“ riešenie, ktoré nás nikam neposunie.

Ak sa má rezort obrany dostať z kritickej situácie, v ktorej sa ocitol a to predovšetkým z dlhodobých príčin, ktoré presahujú niekoľko volebných období, ak má skutočne napĺňať svoje poslanie, ak má dosahovať efekty, ktoré sa od neho očakávajú podľa platnej legislatívy a medzinárodných záväzkov, je nevyhnutná zásadná zmena v prístupe k zaručovaniu obrany Slovenskej republiky.

Nehovorím tu len o reštrukturalizácii v rezorte obrany. Hovorím o zmene prístupu politikov a občanov k bezpečnosti a obrane štátu, a najmä k vlastným ozbrojeným silám. I v tom je zásadný význam strategického hodnotenia obrany.

Vážené dámy a páni!
Strategické hodnotenie obrany potrebujeme v prvom rade, aby sme poznali pravdu, ktorá nie je vždy príjemná a môže aj bolieť. Musíme však poznať skutočný stav našej obrany, jeho príčiny a dôsledky, aby sme boli schopní podať pravdivú informáciu tým, ktorí rozhodujú, ale aj občanom, ktorých sa bezpečnosť a obranyschopnosť štátu bezprostredne dotýka, aj keď si to nie vždy uvedomujú.

Chceme hovoriť pravdu nahlas, nie len v kuloároch ministerstva, či cez utajené materiály. Potrebujeme prelomiť uzavretosť rezortu, verejne komunikovať problémy i možné riešenia, ako predpoklad dôvery a podpory zo strany občanov. Nejde tu o nejakú účelovú aktivitu, nechceme kritizovať, ukazovať prstom, obviňovať, ale skôr sa poučiť a spoločne hľadať dlhodobo udržateľné riešenia.

Strategickým hodnotením obrany usilujeme aj o otvorený dialóg s našimi občanmi a politikmi ale aj so spojencami a partnermi. Chceme sa radiť, ako ďalej, a tiež ako môžeme byť vzájomnou spoluprácou efektívnejší.

Týmto procesom tiež ľuďom približujeme, aké úlohy a v akých podmienkach ozbrojene sily plnia. Je treba prekonať na Slovensku, zdá sa, rozšírenú ilúziu o bezpečnosti – teda že je trvalá a že je zadarmo.

Snažíme sa preto verejnosti povedať, že Slovensko nie je izolované od kríz a hrozieb súčasného sveta, že tieto prichádzajú rýchlo a nečakane a môžu nás zastihnúť nepripravených a zraniteľných. Snažíme sa povedať aj to, že hoci je bezpečnosť našej krajiny chránená v rámci Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, aj my musíme vykonať svoj diel práce v spoločnom úsilí, inak vystavujeme riziku seba i ostatných. A otvorene hovoríme politikom a občanom i to, že dôvera, ktorú prejavujú našej armáde, je fajn, na druhej strane by nemali tak zdržanlivo až nezodpovedne pristupovať k jej potrebám. Jednoducho každú krajinu jej bezpečnosť a obrana niečo stojí, Slovenskú republiku nevynímajúc.

Našli sme v tom zhodu aj s pánom generálnym tajomníkom NATO pri jeho návšteve na Slovensku pred dvomi týždňami, keď vyjadril znepokojenie nad poklesom obranných výdavkov väčšiny európskych štátov a vyzval k napĺňaniu prijatých záväzkov v oblasti investovania do obrany.




Vážení účastníci konferencie,
dámy a páni,

o strategickom hodnotení už takmer rok vedieme otvorený dialóg s verejnosťou a budeme v tom pokračovať naďalej. Som veľmi rád, že dnes o týchto a mnohých ďalších otázkach budete diskutovať aj v rámci tejto konferencie.

Určite sa pritom nevyhnete základnému problému dlhodobej nerovnováhy medzi úlohami na strane jednej a prideľovanými zdrojmi na strane druhej, v dôsledku ktorej sa Ozbrojené sily Slovenskej republiky ocitli v kritickej situácii. V tejto súvislosti sa vynára otázka, aké následky malo to, že v ostatných rokoch sa dopady ekonomickej krízy na štátny rozpočet najviac zmierňovali na úkor obrany.

Je potrebné si pritom položiť aj zásadnú otázku o tom, kde je tá akceptovateľná, rozumná, objektívna hranica, kedy sú zdrojovo podvyživené a nemodernizované ozbrojené sily ešte funkčným prvkom a kedy už nie?

Ak sa máme dostať k jadru veci, myslím, že si budete musieť položiť aj otázku, akou prioritou je zabezpečenie obranyschopnosti Slovenskej republiky? Aký je vzťah medzi bezpečnosťou a prosperitou, alebo čím chce Slovensko prispievať k medzinárodnej bezpečnosti a stabilite? A tiež aké ozbrojené sily potrebujeme a aké si môžeme dovoliť?
Je celý rad ďalších dôležitých otázok v programe tejto konferencie, na ktoré boli donedávna jednoznačné odpovede. Ale dnes? I keď si to mnohí politici neuvedomujú, situácia je tak vážna, že sa spochybňujú aj také úlohy a spôsobilosti ozbrojených síl, ktoré súvisia so samotnou zvrchovanosťou Slovenskej republiky. Stále verím, že zvíťazí zdravý rozum a štátnický prístup nad čistým ekonomizmom a politikárčením. Nevystavujme atribúty štátnosti lacným diskusiám a instantným riešeniam, ktoré neprinášajú rozumné odpovede, ale znepokojujú našich občanov, demotivujú našich vojakov a zneistejú našich spojencov.

V rezorte obrany vnímame zložitú ekonomickú situáciu Slovenskej republiky a ohraničené možnosti jej štátneho rozpočtu. Uvítali by sme však, keby sa záťaž úsilia o znižovanie deficitu verejných financií spravodlivo rozdelila medzi všetky rezorty. My nežiadame viac peňazí, aby vojaci či zamestnanci rezortu mali vyššie platy! Naše úsilie o navŕšenie rozpočtu rezortu obrany nie je motivované ničím iným, než zodpovednosťou, s ktorou pristupujeme k poslaniu, o ktorom som hovoril v úvode svojho vystúpenia.

Usilujeme o taký finančný rámec, ktorý umožní Slovenskej republike hrať dôstojnú úlohu v rámci kolektívnej obrany NATO, podieľať sa spravodlivým príspevkom na úsilí medzinárodného spoločenstva v operáciách medzinárodného krízového manažmentu, jednoducho byť dobrým spojencom a partnerom. Rovnako chceme, aby naše ozbrojené sily boli aj v ďalších rokoch schopné účinne pomáhať občanom v krajnej núdzi v prípade prírodnej alebo ľudskou činnosťou spôsobenej katastrofy na území Slovenska.

K tomu je však nevyhnutné, dámy a páni, aby ozbrojené sily disponovali kvalitným personálom, aby si udržali vo svojich radoch tých najlepších, aby vojaci vedeli, že pokiaľ budú kvalitne vykonávať svoje úlohy, majú pred sebou dobrú kariéru a primerané sociálne zabezpečenie po skončení náročnej služby.

Rovnako je dôležité, aby existovali podmienky pre postupné prezbrojenie zastaranej techniky mimo rozpočet rezortu obrany prostredníctvom štátnych programov na báze dlhodobého splátkového kalendára. Ide o zdrojovo mimoriadne náročné projekty, ktoré samotný rezort, ľudsky povedané, neutiahne a dovolím si otvorene povedať, že v celom rozsahu takéto projekty neutiahne ani samotný štát, s tak limitovanými zdrojmi ako má Slovensko. Preto je naším najvlastnejším záujmom, intenzívne hľadať a využívať možnosti vzájomne výhodnej efektívnej mnohonárodnej spolupráce so spojencami a partnermi pri tvorbe a zdieľaní niektorých spôsobilostí.

Pritom cieľom modernizácie nie je, aby sa vojaci vozili na nových autách. Jednoducho musíme akceptovať fakt, že bez adekvátnej výzbroje a techniky sa spôsobilosti armády a jej interoperabilita so spojencami nezvýšia. Naopak, ak nebudeme modernizovať, čaká nás postupná, ale neodvratná strata aj súčasných obmedzených spôsobilostí. Modernizovať musíme nielen pre zvýšenie bojového potenciálu jednotiek, ale aj pre adekvátnu osobnú ochranu našich vojakov pri riskovaní ich životov. Ak vysielame našich občanov so zbraňou v ruke obhajovať bezpečnostné záujmy Slovenskej republiky do zahraničných operácií, musíme sa postarať o to, aby boli vybavení tým najlepším, čo im štát môže poskytnúť.
A to je apel najmä na politikov. Historická skúsenosť nás učí, že tam, kde zlyhajú politici, nastupujú vojaci, kde zlyhajú politické opatrenia, nasadzujú sa ozbrojené sily a (žiaľ) zomierajú vojaci, nie politici.

Vážené dámy a páni,
obsahom vašej konferencie nebude len diskusia o tom, či je bezpečnosť príliš drahá a aký je stav našej armády. Osobne kladiem najväčšie očakávania do diskusie o budúcnosti ozbrojených síl. Ktoré spôsobilosti preferovať, ktoré utlmiť?

Na ministerstve obrany máme pripravené návrhy alternatívnych riešení. Bude sa o nich hovoriť aj na tejto konferencii. Po ich sfinalizovaní, aj s využitím záverov dnešnej diskusie, ich do konca tohto mesiaca predložíme na rozhodnutie vláde Slovenskej republiky. Ale my nechceme a nebudeme čakať so založenými rukami. Sme rozhodnutí bez ohľadu nato, akú strategickú voľbu, resp. ktorý model ozbrojených síl vláda SR prijme realizovať celý súbor opatrení zameraných na racionalizáciu a zefektívnenie činnosti všetkých zložiek rezortu obrany s cieľom dosiahnuť vysokú hospodárnosť pri nakladaní s pridelenými zdrojmi. Medzi najdôležitejšie bude patriť vytvorenie integrovaného ministerstva obrany, ktoré bude predstavovať funkčné prepojenie činnosti súčasného MO SR a GŠ OS SR. Namiesto súčasných troch operačných veliteľstiev vytvoríme jedno spoločné veliteľstvo.

Samozrejme budeme pokračovať v racionalizácií všetkých prvkov rezortu obrany a prispôsobovať ich veľkosť objektívnym potrebám obrany štátu a ozbrojených síl. Chcem zdôrazniť, že všetky takto ušetrené prostriedky budú vyčlenené v prospech udržania spôsobilostí ozbrojených síl.

Doba vyžaduje aktívnosť a otvorenosť. Preto mi dovoľte zaželať vám tvorivú diskusiu. Nemusíme mať na všetko identické názory. I dnes sa možno prejaví rôznorodosť pohľadov z hľadiska odbornej, profesijnej alebo politickej orientácie každého účastníka. Ale táto rôznorodosť by sa mala týkať detailov. Fenomén obrany štátu a podoba ozbrojených síl by v rozumnej spoločnosti, ktorá chce prežiť a prosperovať, mali byť predmetom spoločenského konsenzu.

Želal by som si, aby aj vaša dnešná diskusia a tie, ktoré prídu v najbližších týždňoch a mesiacoch, vyústili v akési konsenzuálne vnímanie budúcich priorít, úloh a programov rozvoja našich ozbrojených síl.

Chcel by som pri tejto príležitosti verejne vyzvať zástupcov všetkých relevantných politických subjektov, bez ohľadu na politickú orientáciu, poďme sa dohodnúť, ako do budúcnosti zabezpečíme obranu štátu, aké ozbrojené sily bude Slovensko mať.

Nech máme akékoľvek rozpory a nezhody, teraz ide o vyššie hodnoty, ide o národný záujem. Rozvoj obrany a ozbrojených síl potrebujú dlhodobú kontinuitu a zdrojovú stabilitu a tu im zaručí jedine celospoločenská dohoda.

Odmietnuť túto ponuku dnes je ľahké. Je však dané, že politici prichádzajú a odchádzajú, vlády sa menia, no problémy obrany a ozbrojených síl zostávajú. Možno tí, čo sa dnes vyberú cestou nezáujmu, budú o pár rokov riešiť rovnakú situáciu. A dovtedy možno ozbrojené sily nenávratne stratia aj tie posledné kľúčové spôsobilosti. Už dnes je päť minút po dvanástej, nepremeškajme príležitosť!

Začnime v tejto oblasti zbližovať názory, hľadajme spoločne riešenia!
Táto konferencia je preto ideálna príležitosť.
Želám jej úspešný priebeh a dobré výsledky pre nás všetkých.