Ordinariát OS a OZ SR pozýva na púť do Levoče

V dňoch 4.- 5. júla 2009 sa príslušníci Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky so svojimi rodinami zúčastnia 13. národnej púte Ordinariátu OS a OZ SR na Mariánsku horu v Levoči, ktorá je súčasťou bohatého programu Levočskej púte. Púte sa zúčastnia aj pozvané delegácie pútnikov z ozbrojených síl Rakúskej republiky, z Nemeckej spolkovej republiky a z Poľskej republiky. Program pre pútnikov v uniformách sa začína 4. júla o 14,45 hod koncertom dychovej hudby OS SR pred kostolom Minoritov. O 15,00 hod sa začne v kostole Minoritov katechizačné stretnutie, v rámci ktorého ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek privíta pútnikov z domova i zo zahraničia. Po skončení duchovného programu vystúpia pútnici na Levočskú horu, kde o 18.30 hod bude Mons. František Rábek spolu s hosťami zo zahraničia a vojenskými, policajnými a väzenskými kaplánmi celebrovať slávnostnú sv. omšu. Po jej skončení sa pútnici presunú do Kňazského seminára biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule, kde je pre nich prichystaný nocľah, alebo zostanú na Levočskej hore počas celonočného programu v rámci Levočskej púte. V aule Seminára biskupa Jána Vojtaššáka na Spišskej Kapitule sa o 20,30 hod uskutoční ustanovujúce zhromaždenie záujmovej organizácie laického apoštolátu katolíckych veriacich v OS a OZ SR. Na druhý deň 5.júla 2009 sa pútnici v uniformách zúčastnia na Mariánskej hore v Levoči o 10.00 hod záverečnej slávnostnej sv. omše za účasti slovenských biskupov a tisícov pútnikov z celého Slovenska a blízkeho zahraničia. Ordinariát OS a OZ SR srdečne pozýva vojakov, policajtov, príslušníkov ZVJS, hasičov, záchranárov a colníkov so svojimi rodinami k aktívnej účasti. Zúčastniť sa možno individuálne, alebo organizovane cez jednotlivé Vikariáty Ordinariátu OS a OZ SR, ktoré zabezpečujú dopravu aj nocľah.

Slovenskí vojaci pod vedením svojich vojenských kaplánov z celého Slovenska prichádzajú na Levočskú horu pravidelne od roku 1996. Osem rokov putovávali z Kežmarku cez vojenský priestor Zaľubica až do Levoče. Každoročne na úpätí hory postavili vojenský tábor, kde sa mohli schovať pred nepriaznivým počasím a zároveň spolu s civilnou mládežou bdieť pri rozjímaní a modlitbách. V súčasnosti svoju púť začínajú vojaci už aj s policajtmi a príslušníkmi väzenskej a justičnej stráže nie v Kežmarku, ale v Levoči v kostole Kláštora Minoritov, odkiaľ spoločne putujú na horu. S našimi vojakmi sa každoročne zúčastňujú púte aj delegácie vojakov zo zahraničia. Na Levočskej hore tak v priebehu 13 rokov zaviali okrem slovenskej aj česká, poľská, nemecká, rakúska, slovinská, chorvátska, belgická a francúzska zástava.

Najstaršia lokalita pôvodného osídlenia, nazývaná Vojenské cvičisko,( 2 km južne od Levoče), dokazuje, že  vojaci nie sú cudzím prvkom v živote mesta. Ešte začiatkom 20. storočia bola  v Levoči významná vojenská posádka s vlastným plukom. Ani v dejinách Mariánskej hory nie sú vojaci cudzím prvkom: V roku 1698 istý vojenský dôstojník zo Saska ležal po silnej porážke. Sotva sa pohol. Nemohol jesť, ani piť. Na radu kňaza sľúbil, že len čo sa uzdraví, navštívi Pannu Máriu v kostole na Mariánskej hore. Krátko po tomto sľube zaspal. Po dvoch hodinách cítil úľavu. Za krátky čas sa celkom uzdravil a vykonal sľúbenú púť. V roku 1699 kapitán pluku kniežaťa Salma utrpel pádom z koňa ťažké zranenie na ruke. Podľa lekára nebolo možné počítať so zlepšením. V  tomto položení sľúbil, že daruje obraz do kostola na Mariánskej hore a  vykoná púť. Obidva sľuby splnil. O niekoľko dní sa uzdravil. V roku 1700 grófka Senkirchová, manželka plukovníka, ktorá trpela na ťažké bolesti v nohe, obetovala do kostola na Hore strieborný kalich a zároveň vykonala púť. Noha sa jej zanedlho uzdravila. V tom istom roku poručík už spomenutého pluku kniežaťa Salma utrpel v boji vážne zranenie. Meč mu prerazil črevá, takže sa už očakávala smrť. V neznesiteľných bolestiach ranený sľúbil, že ak sa uzdraví, úplne sa obetuje službe Panne Márii. Čo nikto nečakal, nastal obrat a dôstojník sa natrvalo uzdravil.