Oslavy 64. výročia Slovenského národného povstania

Dňa 29. augusta o ôsmej hodine večer vyhlásil vtedy ešte podplukovník generálneho štábu Ján Golian v Slovenskom rozhlase známe heslo: „Začnite s vysťahovaním!“ Začalo sa slovenské národné povstanie, ktorým slovenský národ vyjadril svoj postoj k fašistickej diktatúre. 1.česko-slovenská armáda sa postavila na ozbrojený odpor.

Myšlienka zorganizovať ozbrojené protinemecké povstanie vznikla už v decembri 1943. V byte na Gajovej ulici v Bratislave bola podpísaná Vianočná dohoda, na základe ktorej vznikla v roku 1944 povstalecká Slovenská národná rada (SNR) a bola sformovaná skupina vojakov a politikov, zodpovedná za predbežnú prípravu povstania. O finančné zdroje sa postaral vtedajší guvernér Slovenskej národnej banky Imrich Karvaš, ktorý zabezpečil prevoz troch miliárd korún do Banskej Bystrice. Peniaze a zásoby zhromaždili povstalci na strednom a východnom Slovensku. Vojenským velením nad povstaním poveril československý prezident Edvard Beneš z exilu v Londýne 23. marca 1944 pplk. Jána Goliana. Čoraz viac slovenských vojakov postupne dezertovalo a pridávalo sa k partizánskym skupinám alebo k sovietskej armáde. Najmä účastníci bojov na východnom fronte videli na vlastné oči nemecké spôsoby obsadzovania nových území a zároveň si uvedomovali, že Nemecko skončí vojnu ako porazený štát.

Karpatské nedorozumenie

Ruské vojská v snahe podporiť SNP postupovali v roku 1944 smerom k slovenskej východnej hranici. V auguste stáli pri mestečku Krosno, iba 40 kilometrov od severovýchodných hraníc našej krajiny. Povstalci však stále nemali žiadne spojenie s Moskvou ani s vojskami stojacimi pred hranicou. Správu po strastiplnej ceste doručil až 4. augusta kapitán Mikuláši Ferjenčík a predstaviteľ komunistov Karol Šmidke. Podľa plánu sa ruské vojská mali presunúť k Duklianskemu priesmyku kde sa mali spojiť sa s dvoma slovenskými divíziami obsadením a Dukly začať SNP. Druhým variantom bolo postaviť sa na odpor nemeckým vojskám a brániť karpatské priesmyky, ako aj strategický trojuholník Banská Bystrica – Brezno – Zvolen až do príchodu sovietskych vojsk. Na slovenskom území sa však udalosti rozbehli divokým tempom. Slovenská vláda vyhlásila 11. augusta na území Slovenska stanné právo.

V martinských kasárňach skupina partizánov v spolupráci s antifašistami z vojenskej posádky pri pokuse o odzbrojenie zastrelila 27. augusta skupinu nemeckých vojakov pod velením plukovníka Otta. Nemecká odveta nenechala na seba dlho čakať, 29. augusta vstúpili okupačné vojská na Slovensko, ktoré pre Nemcov viac nebolo spriatelenou krajinou.

Reakciou na nemeckú agresiu bolo vyhlásenie najprísnejšej bojovej pohotovosti všetkých posádok a rozkaz na ozbrojený odpor. Povstanie vypuklo predčasne, bez pomoci Červenej armády, ktorá sa nestihla presunúť na Slovensko a podporiť povstalecké jednotky.

Priebeh povstania

Po mobilizácii záložníkov do 35 rokov, ktorá prebehla 1. septembra 1944 na podnet SNR, sa počet povstaleckej armády zvýšil na 47 000, neskôr až na 60 000 mužov. Spolu s nimi bojovalo do 18 000 partizánov. Pozemné vojská podporovalo aj povstalecké letectvo, známe svojim pôsobením je najmä letisko Tri Duby (dnes Sliač). Niektoré letecké jednotky, ktoré prišli o svoju výzbroj, boli nasadené ako pešie a zaradili sa k najlepším útvarom povstaleckej armády.

K prvým bojom došlo pri Žiline. Nemecké vojská vpadli na slovenské územie práve od Žiliny a Púchova. Povstalecké jednotky sa zmocnili Banskej Bystrice, kde vyhlásili obnovenie Československej republiky, a operovali na území stredného a východného Slovenska. Z B. Bystrice začal 30. augusta o 11-tej hodine vysielať Slobodný vysielač. Zameriaval sa na správy z východného frontu, ale aj na informácie z povstaleckého územia. Od začiatku sa stal terčom nemeckých útokov a po zničení budovy, z ktorej vysielal, pokračoval vo vysielaní z vysielacích vozov, ktoré sa v snahe zabrániť svojej lokalizácii presúvali po povstaleckom území.

Nemecké vojská v značnej presile postupne obsadili mestá Vrútky, Kežmarok, Poprad aj Levoču. Nie všade bol ozbrojený odpor urputný, niektoré mestá získali Nemci fakticky bez boja. Ťažké boje sa však odohrávali pri Telgárte, Partizánskom a v horských priesmykoch na strednom a severnom Slovensku. Povstalci stratili aj Turiec, dlhšie sa darilo držať obranu smeru Ružomberok – Banská Bystrica. Začiatkom októbra začali povstalecké jednotky pociťovať nedostatok zbraní a munície aj pokles morálky.

Prechod k partizánskemu boju

Na Slovensko priletel 7. októbra generál Rudolf Viest, ktorý prevzal velenie nad československými vojskami. Situácia na povstaleckom území bola v tom čase veľmi vážna. Nemecký generálny útok na povstalecké pozície sa začal 18. októbra bombardovaním B. Bystrice, Liptovskej Osady a Brezna. Generál Viest vydal 28. októbra jednotkám rozkaz prejsť na partizánsky spôsob boja. Slovenské národné povstanie bolo potlačené, súvislý ozbrojený boj trval dva mesiace.

Víťazná porážka

Význam Slovenského národného povstania ako boja Slovákov za slobodu je neodškriepiteľný. Otvoreným vzoprením sa nemeckej agresii sa naši predkovia postavili na stranu spojeneckých mocností a stali sa po ich boku víťazmi vo vojne. Aj keď povstanie bolo potlačené, dva mesiace viazalo nemecké vojenské sily, ktoré nemohli byť nasadené na východnom fronte. Do boja sa okrem vojakov a partizánom zapojilo aj civilné obyvateľstvo, ktoré v rámci svojich možností ubytovávalo členov odboja, poskytovalo im prístrešie aj pomoc. Spolu sa povstania zúčastnilo 130 000 Slovákov a približne 8 400 zahraničných príslušníkov. Bok po boku bojovalo proti Nemci 32 národov a národností.

Svoju daň zaplatili aj slovenskí civilisti – za pomoc partizánom, prípadne za účasť v povstaní Nmeci vypálili 102 slovenských dedín a osád. Známe sú najmä osudy dedín Kľak, Kalište či Ostrý grúň.

Slovenské národné povstanie vo vypálených obciach

Oslavy SNP sa začali už 27. augusta na námestí SNP v Bratislave, kde k pamätníku SNP položili vence predseda najvyšší predstavitelia štátu na čele s predsedom vlády Róbertom Ficom a predsedom parlamentu Pavlom Paškom. Premiér vyzdvihol Bratislavu ako miesto, kde pred 65 rokmi vznikla myšlienka na realizáciu Slovenského národného povstania.

Mladoňov, Lazy pod Makytou

Oslavy SNP pokračovali slávnostným kladením vencov k pomníku padlých v Lazoch pod Makytou, v osade Mladoňov. Vo svojom príhovore vyzdvihol minister obrany Jaroslav Baška SNP ako historický čin a súčasť profifašistickej vlny, ktorá sa dvíhala naprieč celou Európou. Ocenil hrdinstvo a vysokú morálku obyvateľov Mladoňova, ktorí zaplatili životmi za svoje angažovanie sa v SNP. K obyvateľom obce a hosťom prehovoril aj priamy účastník odboja a rodák z lazov pod Makytou, Ján Marčišin, ktorý pripomenul bližšie tragický osud vypálenej obce, tak ako ho dodnes nosí vo svojich spomienkach.

Osada Mladoňov bola ako jedna z mnohých počas SNP (29.10.1944) vypálená nemeckými vojakmi z pomsty za pomoc a prichýlenie partizánov. V Mladoňove minister spoločne so starostom obce zasadili ovocný stromček z Kališťa, osady, ktorá jediná zo 102 vypálených obcí nebola znovu obnovená. Vysadenie 102 stromčekov z Kališťa vo všetkých vypálených dedinách a vytvorenie Sadu života ich symbolicky prepojí a Kalište znovu ožije v osadách, ktoré mali podobný osud, ale viac šťastia a život v nich pokračoval ďalej.

Slávnostné spomienky sa konali aj v obciach Miezgovce, na Jankovom vŕšku pri obci Uhrovec pri Bánovciach nad Bebravou, pri Strečne a v Prievidzi.

Banská Bystrica zahorela vlastenectvom

Historický odkaz SNP je každoročne uctievaný v Banskej Bystrici, pri centrálnom pamätníku SNP. Aj 29. augusta 2008 sa pri ňom zišla politická špička Slovenska spolu so širokou verejnosťou, aby si pripomenuli odvahu a utrpenie vlastencov, bojujúcich za slobodu. 

Samotným oslavám predchádzalo slávnostné zasadnutie Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Na stretnutí sa zúčastnili minister obrany SR Jaroslav Baška, generál Ján Husák, čestný predseda SZPB a priami účastníci bojov. „Národ, ktorý nepozná svoju minulosť ťažko bude rozvíjať svoju budúcnosť,“ povedal zúčastneným minister obrany Jaroslav Baška. Podľa jeho slov je veľmi dôležité pripomínať si Slovenské národné povstanie, a to z dvoch dôvodov. Za prvé, slovenský národ vždy túžil po slobode a postavil sa so zbraňou v ruke do boja za svoju slobodu. Druhým dôvodom je vzdanie úcty pamiatke padlých vojakov i civilov, ktorí im pomáhali v hrdinskom boji. Priamym účastníkom poďakoval za hrdinstvo, ktoré preukázali počas SNP.

Na ústredných oslavách sa zúčastnila celá politická špička Slovenska: prezident SR Ivan Gašparovič, predseda parlamentu Ján Paška, predseda vlády Róbert Fico, podpredsedovia parlamentu, členovia vlády, veľvyslanci i vojenskí pridelenci. Delegácie obradne položili vence a červené ruže k pamätníku SNP v Banskej Bystrici.

SNP bolo jedným z najdôležitejších protifašistických vystúpení na územiach okupovaných Nemcami. Zúčastnilo sa ho 8 400 zahraničných účastníkov, zapojila sa viac ako 130 000 Slovákov. V povstaní bojovalo 32 národov a národností – vlajky symbolizujúce ich krajiny viali 29.augusta 2008, počas 64. výročia SNP pri pamätníku v Banskej Bystrici. Na záver formálnej časti osláv vysadili pred budovu pamätníka predstavitelia štátu symbolický ovocný stromček z Kališťa.