Pietna spomienka v Hejciach

 ,,Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ Mt 25,40c


Vážení prítomní, bratia a sestry, priatelia v Kristu,
ani po ôsmich rokoch nedokážeme poctivo zodpovedať na otázku, prečo sa to muselo stať. Tesne pred stiskom rúk so svojimi drahými, objatím s mamami a manželkami, pred dotykom s rodnou hrudou. Túto odpoveď preto nechajme nateraz Tomu, ktorý raz bude súdiť živých aj mŕtvych.
No jedno predsa vieme. Ak tu aj bolo veľa bolesti, utrpenia a príliš veľa smrti, ktoré sa dotýkali všetkých nás, uprostred toho všetkého predsa len bolo cítiť to Božie- ja som s Vami.
,,Ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ Mt 28,20
Aj v tom utrpení, prázdnote a bolesti, ktorá ostala v rodinách po zosnulých. Bol tu Boh a pôsobil aj vtedy cez ľudí, ktorí zmierňovali bolesť, stáli pri pozostalých, pomáhali im aj celému štábu vojakov a záchranárov ako zo Slovenska, tak aj Maďarska....
Dodnes sa mi tlačia slzy do očí, keď si spomeniem na reportáž maďarskej televízie, ako sa pýtala staršieho manželského páru, ktorý priniesol jedlo a teplý čaj v termoskách počas tej studenej januárovej noci ľuďom zo Slovenska, prečo sa tak o nich starajú. A oni s plačom odpovedali: akoby sme sa nemohli. Veď to je akoby boli naši chlapci. Toto bolo jasné posolstvo celému svetu, že pomoc blízkym nepozná hranice.
...mne ste učinili. Starali sa nielen počas tej tragickej noci, no snažia sa uchovať živú spomienku, aby nezapadla prachom udržiavaním miesta udalosti, ktoré ročne navštívi okolo 15000 ľudí. To si zaslúži úctu aj vďaku.
Prosme Všemohúceho, aby už nedopustil podobné nešťastie, ale aby obrátil na nás všetkých svoju láskavú tvár, a odpočinutie večné dal tým, ktorí začali snívať pred ôsmimi rokmi.  Amen