Požehnanie výstavy k histórii 71. drotárskeho pluku v Trenčíne
- Autor: Dr. Tibor Ujlacký
- Foto: Jozef Žiak
- Dátum: 11.11.2011
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
11. novembra 2011 sa v Trenčíne uskutočnila slávnostná vernisáž výstavy pod názvom Pevní vo vernosti, ktorú za účasti ministra obrany SR Ľubomíra Galka otvorili v Barborinom paláci na trenčianskom hrade. Výstava pripravená v spolupráci Nadácie Svätého Archanjela Michala, trenčianskeho múzea a Vojenského historického ústavu mapuje bohatú históriu asi najznámejšieho slovenského vojenského útvaru Rakúsko - uhorskej armády: 71. pešieho trenčianskeho pluku tzv. drotárskeho, od jeho vzniku v roku 1860 až po jeho prečíslovanie v roku 1920. Výstava je venovaná pluku, v ktorom bolo vysoké zastúpenie vojakov slovenskej národnosti. Jeho regrutačnou oblasťou boli trenčianska, oravská a turčianska stolica. V rámci programu vernisáže výstavu požehnal dekan trenčianskeho veliteľstva Síl výcviku a podpory pplk. PaedDr. ThLic. Stanislav Lipka aj za prítomnosti biskupského vikára Ministerstva vnútra SR pplk. Mons. ThDr. Františka Bartoša, PhD. a prezidenta Nadácie sv. Michala Archanjela Andreja Mongiella. Výstava bude v priestoroch trenčianskeho hradu prístupná verejnosti takmer celý rok. Počas vernisáže udelil prezident Zväzu vojakov SR plk. v.v. Michal Bohunický generálovi Jozefovi Tuchyňovi, veliteľovi Síl výcviku a podpory generálovi Petrovi Vojtekovi a Patrikovi Dvořákovi z nadácie Svätého Archanjela Michala aj nové najvyššie vyznamenanie Zväzu vojakov SR - Hviezdu zväzu vojakov SR.
Heslo - Pevní vo vernosti - mali príslušníci 71. pešieho pluku Rakúsko – uhorskej armády, ktorý bol založený ešte v roku 1860. Zúčastnil sa bojov monarchie v Taliansku, Prusko – rakúskej vojny v roku 1866, obsadzovania územia Bosny a Hercegoviny v roku 1878, i následných potláčaní vzbúr v tejto oblasti, aj vojenskej anexie Bosny a Hercegoviny v roku 1909. V čase prvej svetovej vojny bojoval na ruskom i talianskom fronte a koncom vojny aj na francúzskom fronte. Stovky bývalých príslušníkov pluku sa stali súčasťou čs. légií v Rusku a v Taliansku. Práve legionári z Talianska sa podieľali v rokoch 1919 až 1920 na oslobodzovaní Slovenska a jeho začleňovaní do Československa. Vari najznámejšia je vzbura príslušníkov náhradného práporu pluku v srbskom Kagujevaci 2. júna 1918. Bola potlačená a 44 jej účastníkov bolo zastrelených.