Protiklady - zamyslenie na 30. týžden v roku 2020
Skutky apoštolov 28,1-7
Keď sme sa zachránili, vtedy sme sa dozvedeli, že sa ostrov volá Malta. Domorodci sa správali k nám neobyčajne prívetivo; rozložili totiž vatru, vzali nás všetkých medzi seba, keďže začalo pršať a bolo chladno. Keď Pavel nazbieral veľa raždia a kládol ho na vatru, vyliezla zmija, utekajúc pred horúčavou a zachytila sa mu o ruku. Keď domorodci videli, že mu to zvieratko visí na ruke, hovorili medzi sebou: Tento človek je iste vrah, keď mu trestajúca spravodlivosť nedopraje života, hoci sa práve zachránil z mora. Ale on striasol zvieratko do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. Očakávali, že opuchne alebo naraz padne mŕtvy. Keď však dlho čakali a videli, že sa mu nič zlé nestalo, zmenili svoju mienku o ňom a hovorili , že je bohom. Náčelník ostrova, menom Publius, mal neďaleko majetok; i vzal nás k sebe a tri dni nás priateľsky hostil.
V posledných mesiacoch, keď počujeme veľa o migrantoch , ktorí prichádzajú do Európy cez Stredozemné more , počujeme aj o ostrove Malta. Tento maličký ostrovný štát už stáročia leží na obchodnej ceste medzi Afrikou a Európou. V tej dobe, keď boli klimatické podmienky iné , zem nebola ešte tak prehriata, Afrika dodávala obilie pre Európu. Hlavná obchodná trasa viedla cez Maltu. „ Navigare necesse est, vivere non est necesse“ , vyplávať sa musí, žiť sa nemusí, hovoril Pompeius námorníkom , ktorí váhali vydať sa na cestu do Ríma v zime. Obilie museli transportovať, Rím potreboval chlieb. Táto latinská veta od tej doby symbolizuje nás, ľudí. Musíme ísť do práce a plniť povinnosti aj vtedy , keď vonkajšie podmienky nie sú vyhovujúce. Námorníci ,ktorí viezli Pavla si chceli zarobiť , preto vyplávali v zime na Stredozemné more. Obilie bolo v tej dobe veľmi drahé , preto riskovali svoj život kvôli jeho dodávaniu Rimanom . Tentokrát ich plán nevyšiel, dostali sa do veľkej búrky a stroskotali . Aj dnes mnoho migrantov riskuje cestu cez Stredozemné more kvôli vidine blahobytu. Kedysi obyvatelia Malty vítali Pavla aj ostatných stroskotancov nadšene, vítali ich vatrou. Po štrnástich dňoch nebezpečenstva im vatra dodala svetlo a teplo. Mohli sa zohriať a usušiť si svoje šaty. Dnes sa už táto pohostinnosť na Malte vytratila. Pavol v biblickom príbehu chcel pomôcť domorodcom udržiavať oheň, preto išiel aj s niektorými svojimi spolucestujúcimi zbierať konáre. Pavol však s konármi nabral na hruď aj vretenicu, ktorá utekajúc pred horúčavou ho uštipla. Domorodci si mysleli, že Pavol zomrie, napriek tomu , že sa nedávno zachránil po stroskotaní lode. Mysleli si, že ho Boh takto trestá za nejaký jeho veľký hriech. Keď však videli , že smrteľný jed Pavla nezabil, začali ho uctievať a oslavovať. Pavla všemohúci Boh zachránil a on začal krstiť v božom mene Malťanov. Od tej doby sú Malťania katolíckou baštou Európy. Had a božia moc, zlo a láska sa často vyskytujú spolu na stránkach Biblie. Často sú tieto protiklady prítomné aj v našom živote. Had a zlo sú mocné elementy, ale božia láska je mocnejšia. Keď v správach vidíme migrantov, stroskotancov máme zmiešané pocity , nevieme zaujať jednoznačné stanovisko. Vieme len jedno, že hada a zlo nakoniec porazí moc Ježiša Krista, Jeho láska. Nech to je našou útechou v týchto zvláštnych časoch.
Milostivý Bože, Otče nás nebeský! Dnes, keď v médiách neustále počúvame zlé správy o nehodách, katastrofách , ďakujeme, že môžeme vedieť , náš život je v Tvojich rukách. Ďakujeme , že Ty pri nás stojíš aj vtedy ,keď musíme plniť naše povinnosti v ťažkých podmienkach, v nebezpečenstve. Ďakujeme, že Ty nám dávaš stále nové sily. Buď požehnaný aj za vatry, ktoré pomohli kedysi stroskotancom a ktoré symbolizujú ľudskú lásku, ktorú všetci potrebujeme. Buď požehnaný za Ježiša Krista ,ktorý zvíťazil nad smrťou a nad zlom. Učiň Pane aj naše životy schopnými konať dobro. Amen
Keď sme sa zachránili, vtedy sme sa dozvedeli, že sa ostrov volá Malta. Domorodci sa správali k nám neobyčajne prívetivo; rozložili totiž vatru, vzali nás všetkých medzi seba, keďže začalo pršať a bolo chladno. Keď Pavel nazbieral veľa raždia a kládol ho na vatru, vyliezla zmija, utekajúc pred horúčavou a zachytila sa mu o ruku. Keď domorodci videli, že mu to zvieratko visí na ruke, hovorili medzi sebou: Tento človek je iste vrah, keď mu trestajúca spravodlivosť nedopraje života, hoci sa práve zachránil z mora. Ale on striasol zvieratko do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. Očakávali, že opuchne alebo naraz padne mŕtvy. Keď však dlho čakali a videli, že sa mu nič zlé nestalo, zmenili svoju mienku o ňom a hovorili , že je bohom. Náčelník ostrova, menom Publius, mal neďaleko majetok; i vzal nás k sebe a tri dni nás priateľsky hostil.
V posledných mesiacoch, keď počujeme veľa o migrantoch , ktorí prichádzajú do Európy cez Stredozemné more , počujeme aj o ostrove Malta. Tento maličký ostrovný štát už stáročia leží na obchodnej ceste medzi Afrikou a Európou. V tej dobe, keď boli klimatické podmienky iné , zem nebola ešte tak prehriata, Afrika dodávala obilie pre Európu. Hlavná obchodná trasa viedla cez Maltu. „ Navigare necesse est, vivere non est necesse“ , vyplávať sa musí, žiť sa nemusí, hovoril Pompeius námorníkom , ktorí váhali vydať sa na cestu do Ríma v zime. Obilie museli transportovať, Rím potreboval chlieb. Táto latinská veta od tej doby symbolizuje nás, ľudí. Musíme ísť do práce a plniť povinnosti aj vtedy , keď vonkajšie podmienky nie sú vyhovujúce. Námorníci ,ktorí viezli Pavla si chceli zarobiť , preto vyplávali v zime na Stredozemné more. Obilie bolo v tej dobe veľmi drahé , preto riskovali svoj život kvôli jeho dodávaniu Rimanom . Tentokrát ich plán nevyšiel, dostali sa do veľkej búrky a stroskotali . Aj dnes mnoho migrantov riskuje cestu cez Stredozemné more kvôli vidine blahobytu. Kedysi obyvatelia Malty vítali Pavla aj ostatných stroskotancov nadšene, vítali ich vatrou. Po štrnástich dňoch nebezpečenstva im vatra dodala svetlo a teplo. Mohli sa zohriať a usušiť si svoje šaty. Dnes sa už táto pohostinnosť na Malte vytratila. Pavol v biblickom príbehu chcel pomôcť domorodcom udržiavať oheň, preto išiel aj s niektorými svojimi spolucestujúcimi zbierať konáre. Pavol však s konármi nabral na hruď aj vretenicu, ktorá utekajúc pred horúčavou ho uštipla. Domorodci si mysleli, že Pavol zomrie, napriek tomu , že sa nedávno zachránil po stroskotaní lode. Mysleli si, že ho Boh takto trestá za nejaký jeho veľký hriech. Keď však videli , že smrteľný jed Pavla nezabil, začali ho uctievať a oslavovať. Pavla všemohúci Boh zachránil a on začal krstiť v božom mene Malťanov. Od tej doby sú Malťania katolíckou baštou Európy. Had a božia moc, zlo a láska sa často vyskytujú spolu na stránkach Biblie. Často sú tieto protiklady prítomné aj v našom živote. Had a zlo sú mocné elementy, ale božia láska je mocnejšia. Keď v správach vidíme migrantov, stroskotancov máme zmiešané pocity , nevieme zaujať jednoznačné stanovisko. Vieme len jedno, že hada a zlo nakoniec porazí moc Ježiša Krista, Jeho láska. Nech to je našou útechou v týchto zvláštnych časoch.
Milostivý Bože, Otče nás nebeský! Dnes, keď v médiách neustále počúvame zlé správy o nehodách, katastrofách , ďakujeme, že môžeme vedieť , náš život je v Tvojich rukách. Ďakujeme , že Ty pri nás stojíš aj vtedy ,keď musíme plniť naše povinnosti v ťažkých podmienkach, v nebezpečenstve. Ďakujeme, že Ty nám dávaš stále nové sily. Buď požehnaný aj za vatry, ktoré pomohli kedysi stroskotancom a ktoré symbolizujú ľudskú lásku, ktorú všetci potrebujeme. Buď požehnaný za Ježiša Krista ,ktorý zvíťazil nad smrťou a nad zlom. Učiň Pane aj naše životy schopnými konať dobro. Amen