Protokolárne miesto - hrob neznámeho vojaka
- Autor: Lucia Martonová
- Foto: Ivan Kelement
- Dátum: 08.12.2022
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Na Rázusovom nábreží pri Dunaji bolo 5.decembra 2022 slávnostne odhalené dielo – Hrob neznámeho vojaka, za prítomnosti predstaviteľov vlády a Národnej rady SR, ministra obrany SR a náčelníka generálneho štábu, ako aj iných vojenských predstaviteľov rezortu, samosprávy i miestnej správy – zástupcov hlavného mesta Bratislava a bratislavskej mestskej časti Staré mesto. "Hrob neznámeho vojaka ako protokolárne miesto je ústredné pietne miesto a najčestnejší vojnový hrob, pri ktorom sa organizujú štátne pietne akty. Je trvalým symbolom nespochybniteľného vlastenectva a skutočného hrdinstva občanov štátu, ktorí do posledného písmena naplnili slová prísahy," tak je uvedené v návrhu pre zhotovenie diela.
Kostrové pozostatky neznámeho vojaka, ktoré sa našli v roku 1997 a doteraz boli umiestnené v priestoroch múzejného oddelenia Vojenského historického ústavu (VHÚ) vo Svidníku boli transportované do Bratislavy a uložené do hrobu neznámeho vojaka ako súčasť slávnostnej ceremónie. Tento neznámy vojak – príslušník 1.čs. armádneho zboru bojoval na Duklianskom bojisku v Karpatsko-duklianskej operácii.
Minister obrany SR Jaroslav Naď poznamenal, že na nábreží vzniklo pietne miesto pre všetkých pozostalých, ktorí sa už nikdy nedozvedeli, kde leží hrob ich syna, brata, manžela, otca či starého otca. "Som rád, že po desaťročiach snáh sa nám podarilo hrob neznámeho vojaka tu v hlavnom meste SR – Bratislave oficiálne otvoriť. Padlí hrdinovia si bezpochyby zaslúžia, aby sa na ich skutky nikdy nezabudlo!" uviedol minister.
Víťazný návrh pamätníka vzišiel z výtvarnej súťaže, do ktorej sa prihlásilo 24 návrhov, a je od autora Mareka Kvetána. Dielo má tvar levitujúceho kruhu symbolizujúceho štít padajúci alebo opierajúci sa o zem. Prítomný je aj motív tzv. večného ohňa, v noci svetelného lúča, zároveň je celý pamätník podsvietený.
Slávnostného ceremoniálu, uloženia ostatkov vojaka aj odhalenia hrobu neznámeho vojaka sa zúčastnil aj generálny duchovný EPS OS a OZ SR plk. Viktor Sabo, ktorý spolu s generálnym vikárom Vikariátu Ordinariátu OS a OZ SR plk. Jozefom Michalovom hrobové miesto požehnali. Zároveň sa generálny duchovný plk. Sabo prítomným prihovoril slovom na biblický text z knihy Kazateľ(Kohelet), kde v 3.kapitole vo veršoch 1 a 11 je napísané: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu. Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc.“
Drahí prítomní, vzácni hostia, milí bratia a sestry!
Koľko ľudí chce byť dnes známych, úspešných. V kariére, v podnikaní, v politike, kým počas života dýchajú. Azda každý z nás sa chce počas života zlepšovať, každý chce takpovediac na sebe pracovať. Ak táto snaha má v pozadí morálny, humánny a kresťanský skutok, pre dobro človeka a blížneho, je to ušľachtilá myšlienka.
Mnohí vojaci počas bojov v I. a II. svetovej vojne, alebo aj v novodobých dejinách slovenskej republiky, nasadili na oltár slobody a mieru aj svoj život. Dnes sme tu spolu kráčali pred truhlou neznámeho vojaka. Pozostatky neznámeho vojaka sme uložili do zeme. On reprezentuje mená všetkých neznámych vojakov. Toto je hodnota, na ktorú dnes aj my pamätáme. Hodnota dobra, viery a lásky.
Neznámy sa stane známym. A tí, čo chcú byť známymi, sa časom, mysliac iba na seba, stanú neznámymi. Žiaľ tých je dnes viac. Neznámy Boh sa stal známy vo svojom synovi Pánovi Ježišovi Kristovi. Boh sa vtelil do tohto sveta a aj tento adventný čas v tejto pietnej chvíli nás chce robiť na chvíľu tichými. Aj v tejto tichosti nám šepká Boh, buď trochu neznámy pre seba a staň sa známym pre blížneho. Len sa rozhliadni okolo seba koľko známych potrebuje dnes neznámych. Koľkí sú skromní a neznámi a predsa sa časom stanú známymi.
Na tom večnom kruhu, v ktorom bude večné svetlo viery je napísané: „Sú ako bratia tu, čo padli bezmenní, a preto všetci majú jedno meno – neznámy vojak.“ Nech Boh pokoja, ktorý sa stal známy vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi nám dá pokoj, našej drahej vlasti, vo svete, ale predovšetkým aj do ľudských sŕdc. Boh nám šepká – maj v srdci lásku. Amen.
Kostrové pozostatky neznámeho vojaka, ktoré sa našli v roku 1997 a doteraz boli umiestnené v priestoroch múzejného oddelenia Vojenského historického ústavu (VHÚ) vo Svidníku boli transportované do Bratislavy a uložené do hrobu neznámeho vojaka ako súčasť slávnostnej ceremónie. Tento neznámy vojak – príslušník 1.čs. armádneho zboru bojoval na Duklianskom bojisku v Karpatsko-duklianskej operácii.
Minister obrany SR Jaroslav Naď poznamenal, že na nábreží vzniklo pietne miesto pre všetkých pozostalých, ktorí sa už nikdy nedozvedeli, kde leží hrob ich syna, brata, manžela, otca či starého otca. "Som rád, že po desaťročiach snáh sa nám podarilo hrob neznámeho vojaka tu v hlavnom meste SR – Bratislave oficiálne otvoriť. Padlí hrdinovia si bezpochyby zaslúžia, aby sa na ich skutky nikdy nezabudlo!" uviedol minister.
Víťazný návrh pamätníka vzišiel z výtvarnej súťaže, do ktorej sa prihlásilo 24 návrhov, a je od autora Mareka Kvetána. Dielo má tvar levitujúceho kruhu symbolizujúceho štít padajúci alebo opierajúci sa o zem. Prítomný je aj motív tzv. večného ohňa, v noci svetelného lúča, zároveň je celý pamätník podsvietený.
Slávnostného ceremoniálu, uloženia ostatkov vojaka aj odhalenia hrobu neznámeho vojaka sa zúčastnil aj generálny duchovný EPS OS a OZ SR plk. Viktor Sabo, ktorý spolu s generálnym vikárom Vikariátu Ordinariátu OS a OZ SR plk. Jozefom Michalovom hrobové miesto požehnali. Zároveň sa generálny duchovný plk. Sabo prítomným prihovoril slovom na biblický text z knihy Kazateľ(Kohelet), kde v 3.kapitole vo veršoch 1 a 11 je napísané: „Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu. Všetko krásne učinil vo svojom čase, aj večnosť im dal do sŕdc.“
Drahí prítomní, vzácni hostia, milí bratia a sestry!
Koľko ľudí chce byť dnes známych, úspešných. V kariére, v podnikaní, v politike, kým počas života dýchajú. Azda každý z nás sa chce počas života zlepšovať, každý chce takpovediac na sebe pracovať. Ak táto snaha má v pozadí morálny, humánny a kresťanský skutok, pre dobro človeka a blížneho, je to ušľachtilá myšlienka.
Mnohí vojaci počas bojov v I. a II. svetovej vojne, alebo aj v novodobých dejinách slovenskej republiky, nasadili na oltár slobody a mieru aj svoj život. Dnes sme tu spolu kráčali pred truhlou neznámeho vojaka. Pozostatky neznámeho vojaka sme uložili do zeme. On reprezentuje mená všetkých neznámych vojakov. Toto je hodnota, na ktorú dnes aj my pamätáme. Hodnota dobra, viery a lásky.
Neznámy sa stane známym. A tí, čo chcú byť známymi, sa časom, mysliac iba na seba, stanú neznámymi. Žiaľ tých je dnes viac. Neznámy Boh sa stal známy vo svojom synovi Pánovi Ježišovi Kristovi. Boh sa vtelil do tohto sveta a aj tento adventný čas v tejto pietnej chvíli nás chce robiť na chvíľu tichými. Aj v tejto tichosti nám šepká Boh, buď trochu neznámy pre seba a staň sa známym pre blížneho. Len sa rozhliadni okolo seba koľko známych potrebuje dnes neznámych. Koľkí sú skromní a neznámi a predsa sa časom stanú známymi.
Na tom večnom kruhu, v ktorom bude večné svetlo viery je napísané: „Sú ako bratia tu, čo padli bezmenní, a preto všetci majú jedno meno – neznámy vojak.“ Nech Boh pokoja, ktorý sa stal známy vo svojom Synovi Ježišovi Kristovi nám dá pokoj, našej drahej vlasti, vo svete, ale predovšetkým aj do ľudských sŕdc. Boh nám šepká – maj v srdci lásku. Amen.
