Rozhovor s F. Kašickým pre poľský týždenník

Slovensko, podobne ako Poľsko, sa mohlo až po páde železnej opony začať integrovať s NATO a EÚ. Dnes sa mnoho diskutuje o budúcnosti oboch týchto štruktúr. Vaša krajina má, čo sa týka vojenských štruktúr, bližšie k NATO či k EÚ?

Sme členom oboch týchto organizácií a v súvislosti s tým riadne plníme záväzky, ktoré sme prijali. Naši vojaci sú súčasťou síl rýchlej reakcie NATO, a pokiaľ ide o EÚ – podieľame sa na vytváraní európskych bojových skupín. Nepochybne však v budúcnosti budeme musieť vyriešiť otázku inštitučnej spolupráce oboch organizácií Podľa môjho názoru dnes ešte chýbajú takéto mechanizmy. Avšak nemyslím si, že je potrebné voliť medzi EÚ a NATO. Stačí vyriešiť otázku spolupráce a koordinácie ich úloh.

Integrácia so západnými štruktúrami znamená väčšiu angažovanosť v mierových a stabilizačných misiách.

To je pravda. Musím povedať, že v posledných rokoch sme o niečo zmenili prístup k posielaniu vojakov na misie. Doteraz sme mali svojich predstaviteľov v siedmich operáciách. Slováci slúžili v Iraku, Afganistane, Golanských výšinách, v Libanone, na Cypre, v Bosne a Kosove. Po konzultáciách s generálnym štábom sme však prijali rozhodnutie, že v súčasnosti sa budeme zúčastňovať maximálne troch operácií, čo sa bude prekrývať s našou účasťou v troch dôležitých medzinárodných organizáciách – OSN, NATO a EÚ. Na misiu chceme posielať kompaktné jednotky. Smerujeme taktiež k tomu, aby Slovensko malo predstaviteľov na veliteľstvách misií, v ktorých sa vojensky angažuje. V súčasnosti sú pre nás prioritou operácie v Afganistane, na Cypre a na Balkáne.

Hovoríte o kompaktných jednotkách – znamená to, že predpokladáte, že budete posielať vojakov na misie bez opýtania, či súhlasia? V Poľsku prebieha diskusia na túto tému.

Na Slovensku máme profesionálnu armádu, takže prirodzený prvok profesionálneho rozvoja a postupu vojakov sú cesty na misie. Existujú zákonné predpisy, ktoré nám umožňujú posielať vojaka na misiu na základe rozkazu - ale zatiaľ to nie je nutné. Záujem o misie je väčší, než počet miest v slovenských kontingentoch.

Keď sme už pri profesionálnej armáde, mali by ste Vy ako minister krajiny, ktorá takúto armádu má, nejaké rady pre predstaviteľov poľského MO, ktorí sa pripravujú na kompletné ozdravenie armády?

Viem, že rozhodnutie nie je jednoduché. Na Slovensku pred profesionalizáciou armády prebiehali veľmi búrlivé diskusie, či je lepšia úplne profesionálna armáda, alebo založená na všeobecnej brannej povinnosti. V našom prípade prevládli ekonomické faktory. Mám však veľmi ďaleko k tomu, aby som dával akékoľvek rady, zvlášť preto, že to my by sme sa mohli veľa naučiť od poľskej armády, i keď je čiastočne založená na brannej povinnosti.

Znamená profesionálna armáda v prípade Slovenska to, že armáda nadobudne výhradne expedičný charakter?

Keďže sme členmi NATO, a teda systému kolektívnej obrany, musíme byť vždy pripravení na posielanie jednotiek za hranice Slovenska. Z tohto hľadiska sa armáda môže nazývať expedičná. Avšak v žiadnom prípade sa nemôže zabúdať na národné záujmy a úlohy ozbrojených síl, ktoré musia plniť na území materského štátu.

Ak je to tak, ako vyzerá otázka vybavenia slovenskej armády? Ste naklonení nákupu ťažkého materiálu, nie príliš využiteľného na zahraničných misiách, alebo investujete do ľahkého a mobilného vybavenia?

Sme stúpencami pravidla zlatého stredu. Pri plánovaní nákupu pamätáme rovnako na naše povinnosti vyplývajúce z ústavy, ako aj na záväzky voči NATO a EÚ. Podľa môjho názoru, čo sa tohto týka, je potrebné zachovávať rovnováhu.

A ako hodnotíte vojenskú spoluprácu s Poľskom?

Musím povedať, že sem cestujem veľmi rád, pretože vo vzťahoch medzi našimi krajinami nikdy neboli sporné záležitosti. Myslím, že sme dôveryhodní partneri. Ak sme napr. sľúbili, že podporíme poľského kandidáta na post v Európskej Obrannej Agentúre –presne to sme urobili. Môžete s nami rátať aj počas volieb nového predsedu Vojenského výboru NATO. .

Rozhovor pripravil: Artur Bartkiewicz

citát zvýraznený v článku: „Mám veľmi ďaleko k tomu, aby som dával akékoľvek rady, zvlášť preto, že to my by sme sa mohli veľa naučiť od poľskej armády, i keď je čiastočne založená na brannej povinnosti.“