Slovenskí ženisti v ISAF: Najdôležitejšia je chuť pracovať
- Autor: MO SR - Pavol Vitko
- Foto: MO SR - Pavol Vitko
- Dátum: 20.03.2012
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Príslušníci Multifunkčnej ženijnej roty sa v týchto dňoch na leteckej základni v Kandaháre (KAF) podieľajú na budovaní a rekonštrukcii opevnení. Po zimných záplavách tiež upravujú riečiská z jari vysychajúcich riek. Ako uviedol veliteľ roty nadporučík Ján Štúber taktiež budujú nocľaháreň pre afganských vodičov, ktorí aj z veľkých diaľok privážajú tovar na základňu a pred vstupom na ňu, čakajú niekoľko dní aj týždňov. Dnešným dňom slovenskí ženisti začali stavať súčasť letiskovej plochy, ktorá bude slúžiť ako jedna z presunových dráh lietadiel.
„Počul som ešte na Slovensku reči, ktoré prácu našich ženistov nedoceňovali alebo jej neprikladali dostatočnú váhu. Nie je to tak. Velenie základne si ich prácu mimoriadne váži. Veliteľ základne aj ostatní dôstojníci medzinárodného štábu už vedia, že ak dostane na starosti projekt slovenská multifunkčná ženijná rota, viac sa netreba starať, lebo na našich je absolútne spoľahnutie,“ uviedol podplukovník Juraj Česenek, hlavný inžinier KAF. Slovenský podplukovník, ktorý pôsobí na velení základne, plánuje a manažuje veľké projekty, ako je výstavba ciest, opevnení a ďalšej infraštrukrúry. Tie bývajú projektované dlhodobo a ich príprava a výstavba trvá i niekoľko rokov. Zabezpečujú ich dodávateľské firmy.
Slovenskí ženisti naproti tomu dostávajú veľa úloh, ktoré treba riešiť okamžite alebo čo najrýchlejšie. „To, čo by mi trvalo vyrokovať za veliteľstvo KAF s iným realizátorom hoci aj menšieho projektu týždne či mesiace, to je so slovenskými vojakmi otázkou dohody za pár hodín či dní,“ skonštatoval podplukovník. Zároveň dodal, že slovenská rota je preto jeho pravou rukou. Mimoriadne to oceňuje, pretože KAF je dislokované v bojovej zóne a niektoré veci treba riešiť naozaj okamžite.
„Keď sme boli vyzvaní odmínovať priestor za vonkajším perimetrom, kde padol bezpilotný prostriedok, SMS prišla o 17.15 hod. O 17.45 sme bol pripravení k nasadeniu,“ vysvetlil zástupca veliteľa multifunkčnej ženijnej roty nadporučík Viktor Bandor. „Bola to nebezpečná práca nielen kvôli samotnému prevereniu na mínovú bezpečnosť, ale aj preto, lebo v tme sa mohol skrývať nepriateľ. No a okrem toho našim ženistom robili divákov navôkol pobehujúce šakaly,“ poznamenal podplukovník Česenek.
„V našej rote je najdôležitejšia chuť robiť. Ak by ju niekto strácal, sú dve možnosti: kolektív ho vytlačí na okraj alebo ho strhne so sebou. U nás platí tá druhá možnosť,“ vysvetlil nadporučík Štúber.
Podplukovník Česenek dodal, že slovenskí ženisti by aj podľa názoru velenia KAF mohli disponovať niektorou technikou, ktorú nateraz k dispozícii nemajú. Je však možné zapožičať si ju. Podľa jeho slov sú naši vojaci výnimoční aj preto, lebo im stačí úlohu zadať. Vypracovanie postupu, realizáciu projektu, jeho manažovanie a aj samotnú prácu už zvládnu vo svojej réžii. Aj preto si podľa neho zaslúžia uznanie a úctu.
„Počul som ešte na Slovensku reči, ktoré prácu našich ženistov nedoceňovali alebo jej neprikladali dostatočnú váhu. Nie je to tak. Velenie základne si ich prácu mimoriadne váži. Veliteľ základne aj ostatní dôstojníci medzinárodného štábu už vedia, že ak dostane na starosti projekt slovenská multifunkčná ženijná rota, viac sa netreba starať, lebo na našich je absolútne spoľahnutie,“ uviedol podplukovník Juraj Česenek, hlavný inžinier KAF. Slovenský podplukovník, ktorý pôsobí na velení základne, plánuje a manažuje veľké projekty, ako je výstavba ciest, opevnení a ďalšej infraštrukrúry. Tie bývajú projektované dlhodobo a ich príprava a výstavba trvá i niekoľko rokov. Zabezpečujú ich dodávateľské firmy.
Slovenskí ženisti naproti tomu dostávajú veľa úloh, ktoré treba riešiť okamžite alebo čo najrýchlejšie. „To, čo by mi trvalo vyrokovať za veliteľstvo KAF s iným realizátorom hoci aj menšieho projektu týždne či mesiace, to je so slovenskými vojakmi otázkou dohody za pár hodín či dní,“ skonštatoval podplukovník. Zároveň dodal, že slovenská rota je preto jeho pravou rukou. Mimoriadne to oceňuje, pretože KAF je dislokované v bojovej zóne a niektoré veci treba riešiť naozaj okamžite.
„Keď sme boli vyzvaní odmínovať priestor za vonkajším perimetrom, kde padol bezpilotný prostriedok, SMS prišla o 17.15 hod. O 17.45 sme bol pripravení k nasadeniu,“ vysvetlil zástupca veliteľa multifunkčnej ženijnej roty nadporučík Viktor Bandor. „Bola to nebezpečná práca nielen kvôli samotnému prevereniu na mínovú bezpečnosť, ale aj preto, lebo v tme sa mohol skrývať nepriateľ. No a okrem toho našim ženistom robili divákov navôkol pobehujúce šakaly,“ poznamenal podplukovník Česenek.
„V našej rote je najdôležitejšia chuť robiť. Ak by ju niekto strácal, sú dve možnosti: kolektív ho vytlačí na okraj alebo ho strhne so sebou. U nás platí tá druhá možnosť,“ vysvetlil nadporučík Štúber.
Podplukovník Česenek dodal, že slovenskí ženisti by aj podľa názoru velenia KAF mohli disponovať niektorou technikou, ktorú nateraz k dispozícii nemajú. Je však možné zapožičať si ju. Podľa jeho slov sú naši vojaci výnimoční aj preto, lebo im stačí úlohu zadať. Vypracovanie postupu, realizáciu projektu, jeho manažovanie a aj samotnú prácu už zvládnu vo svojej réžii. Aj preto si podľa neho zaslúžia uznanie a úctu.
