- Dátum: 01.04.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.81 MB
Plná poľná
[01.04.2022; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Modernizácia Ozbrojených síl za ostatné dva roky výrazne pokročila. Prenikla aj za brány práporu poľných služieb v Hlohovci. * Pripomenieme si 18. výročie vstupu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. * Vojnoví veteráni z Balkánu u ministra. Črtá sa pred nimi nová výzva? * Účinnú pomoc utečencom z Ukrajiny poskytujú aj vojaci vzdušných síl."
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár:
"Malá, dobre vycvičená a vyzbrojená armáda. K tomu smeruje modernizácia našich Ozbrojených síl už dobrých 20 rokov. Samozrejme naplnenie tejto vízie bolo vždy závislé od vyčlenených zdrojov. No a to bol vždy kameň úrazu. Pomerne často sa stávalo, že pri úprave štátneho rozpočtu financmajstri zobrali rezortu obrany pomerne slušný balík peňazí. A tak smelé plány, napríklad na obnovu techniky, zostali len na papieri. Súčasné vedenie rezortu obrany je takpovediac v polčase. Má za sebou dva roky neúnavnej práce, pričom práve v oblasti modernizácie Ozbrojených síl dosiahlo pomerne pozoruhodné výsledky. Na tlačovej konferencii ich bilancoval minister obrany Jaroslav Naď."
Jaroslav Naď, minister obrany:
"Modernizácia má tri aspekty, samozrejme technický, infraštruktúry a z hľadiska výstroje vojakov. Z hľadiska techniky, ako viete, 20 % by sme mali dávať z rozpočtu na modernizáciu, my dávame 32,6 za minulý rok. Čiže v reálnych číslach to bolo 564 miliónov eur, ktoré sme dali na modernizáciu Ozbrojených síl. Aktuálne máme otvorených viac ako 100 projektov, myslím že 106, alebo 107 projektov máme otvorených aktuálne modernizačných v rezorte obrany, o najmenších po najväčšie, ale je to obrovské množstvo projektov, ktoré momentálne realizuje. Zavádzame moderné technológie a zbavujeme sa závislosti na Rusku, zbavujeme sa ruskej techniky, čo sami dobre uznáte, v tomto momente jednoducho je aj tak neudržateľné. Tie najväčšie dva oriešky, ktoré máme pred sebou, sú ešte lietadlá Mig26 a systém S300. Čo sa týka infraštruktúry, navýšili sme za minulý rok finančné prostriedky na údržbu budov a opravu budov v rámci vojenskej infraštruktúry o 170 %. Je to bezprecedentné. Vojaci to vidia, aj tá spätná väzba od vojakov je, že nikdy sa toľko neopravovali budovy a infraštruktúra ako to je v súčasnosti. To viete, tie splesnivené, rozpadnuté kasárne, ktoré doslova a do písmena ohrozujú vojakov a ďalších zamestnancov, ktorí tam sú, toho sa postupne zbavujeme. Nie je to jednoduché, ale robíme pre to absolútne maximum. Môžem povedať, že nárast je naozaj enormný z hľadiska finančných prostriedkov, ktoré dávame do infraštruktúry. Ale zároveň zvyšujeme bezpečnosť a zároveň znižujeme náklady. Robíme veľmi silné opatrenia z hľadiska energetickej efektivity nové kotolne, zatepľovanie, atď. atď. a hľadáme zelené riešenia. To tiež nebolo v minulosti zvykom. v tomto rezorte a darí sa nám. Okrem iného už prechádzame aj do elektronickej mobility. Nakúpili sme prvé elektrické autá, prvé obslužné zariadenia atď. atď., jednoducho tých vecí robíme veľa. Z hľadiska výstroje pre vojakov, druhýkrát po sebe sme dali viac ako 17 miliónov, tentokrát 17,5 milióna eur do výstroje vojakov. Dvakrát po sebe. Predtým v roku 2019 to bolo 12 miliónov, v roku 2020 to už bolo 17,5 milióna a teraz opäť 17,5 milióna eur do výstroje pre vojakov. A nejde iba o kvantitu, ide aj o kvalitu. Došli sme nejaké existujúce rámcové zmluvy a teraz robíme nové rámcové zmluvy na kvalitnejšie oblečenie, adekvátne 21. storočiu. Zároveň môžem povedať a s radosťou povedať, že sme spustili projekt vytvorenia nových uniforiem. Uniforiem, ktoré budú hodné slovenských vojakov, ktoré nebudú mať nejaký sovietsky odkaz, ale budú mať odkaz vojakov, ktorí pôsobili na našom území už v rámci prvej Československej republiky. Jednoducho to sú veci, na ktorých momentálne robíme a čoskoro budeme o tom informovať ďalej. Z hľadiska realizácie konkrétnych projektov veľmi v rýchlosti poviem, že samozrejme postúpili sme zásadne v modernizáciách letísk Sliač a Kuchyňa a to najväčšie nás ešte len čaká. Z hľadiska stíhacích lietadiel môžem povedať, že sme zaplatili 430 miliónov minulý rok za splátku za stíhačky F16, viac ako sme plánovali. Zároveň sme obstarali nové vrtuľníky, ako viete, pre špeciálne jednotky, dva komplet vybavené vrtuľníky Black Hawk, tie prídu budúci rok, ale okrem toho sme obstarali k tým existujúcim vrtuľníkom Black Hawk, ktoré si pamätáte že prišli nevybavené, aj guľomety a aj špeciálne sady balistickej ochrany. To všetko v hodnote niekoľkých miliónov eur, ktoré sme dokúpili a ktoré postupne budeme realizovať."
Miroslav Minár:
“Ak sa zaujímate o podrobnejšie hodnotenie 2-ročného pôsobenia vedenia rezortu, kliknite si na webovú stránku ministerstva obrany a v sekcii Tlačové správy nájdete prehľadný súbor vo formáte pdf.”
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár:
“Ozbrojené sily Slovenskej republiky sú o krok bližšie k historickému vybaveniu bojovými obrnenými vozidlami 8x8. Tento druh techniky patrí medzi hlavnú výzbroje jej jednotiek pozemných síl spojeneckých armád v rámci Severoatlantickej aliancie. Slovensko pritom patrí k posledným krajinám NATO, resp. Európskej únie, ktoré takýmto typom techniky doposiaľ nedisponuje. Na svojom ostatnom rokovaní o tom rozhodla Vláda Slovenskej republiky. Spresňuje hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.”
Martina Kovaľ Kakaščíková, hovorkyňa ministerstva obrany:
“Vláda súhlasila s návrhom ministerstva obrany obstarať 76 kusov bojových obrnených vozidiel 8x8. Urobila tak na základe vyhodnotenia zaslaných ponúk, z ktorého vzišla ako najlepšia fínska ponuka vozidla Patria.”
Miroslav Minár:
“Obstarávacia cena je 447 miliónov eur s DPH a je v nej zahrnutá potrebná logistika, munícia a ďalšia infraštruktúra. Nové bojové obrnené vozidlá budú zároveň základom na splnenie spojeneckých záväzkov pri vytvorení ťažkej mechanizovanej brigády. Prvé vozidlá Patria AMVXP 8x8 v konfigurácii s vežou Turra 30 so spriahnutým 30-mm kanónom, by mohli byť v ideálnom prípade dodané už na budúci rok. Spracovaniu návrhu rezortu obrany predchádzalo vyhodnocovanie predložených ponúk projektovým tímom, ktorý bol zložený z približne 60 odborníkov ministerstva obrany. Opäť Martina Kovaľ Kakaščíková.”
Martina Kovaľ Kakaščíková:
“Ponuky boli hodnotené vo viacerých oblastiach. Samotná cena akvizície predstavovala 35 % z hodnotenia, technické špecifikácie 30 %, logistická podpora, teda kalkulácia životného cyklu techniky mala váhu 10 % a štvrtinu hodnotenia predstavovala miera zapojenia slovenského obranného priemyslu.”
Miroslav Minár:
“Na samotné vozidlo budú slovenské firmy dodávať kanón, vežu, komunikačno-informačné systémy, taktiež muníciu, realizovať všetky zváracie práce a aj finalizovať vozidlo ako také. Takže s výnimkou podvozku, zabezpečí slovenský obranný priemysel na vozidle Patria prakticky všetko. Výnimočná je bezosádková veža Turra 30, ktorá bola vyvinutá a je vyrábaná dubnickou spoločnosťou. Ide o diaľkovo ovládanú bojovú vežu, určenú pre použitie na ľahkých kolesových a pásových obrnených a bojových vozidlách. Prioritne sa používa na bojových vozidlách pechoty, ktoré sú určené na plnenie bojových a špeciálnych úloh. Hlavnou zbraňou tohto vežového kompletu je 30-mm kanón.”
MODERNIZÁCIA OZBROJENÝCH SÍL
Miroslav Minár:
“Na moderné nakladače si zvykajú aj logisti v Hlohovci. Informoval nás o tom veliaci poddôstojník 53. práporu poľných služieb, nadrotmajster Jozef Letanovský.”
Jozef Letanovský, veliaci poddôstojník 53. práporu poľných služieb v Hlohovci:
“U nášho práporu máme pridelené 4 teleskopické manipulátory Magni HTH, ktoré výraznou mierou prispejú k zlepšeniu plnenia úloh domáceho krízového manažmentu, ako aj k plneniu všetkých spôsobilostí práporu. Teleskopický manipulátor bol veľmi dobre hodnotený aj počas cvičenia Saber Strike, kde plnil úlohy vykládky železničných vozňov pri preprave realizačných síl. Práve z tohto dôvodu sa u 53. práporu poľných služieb koná už v poradí 3. kurz manipulátora pod vedením inštruktorov výcviku zo Základne výcviku Martin, nadrotmajstra Ondruška a rotmajstra Vydru. Bližšie informácie k danému kurzu povie nadrotmajster Pavol Ondrušek.”
Pavol Ondrušek, inštruktor výcviku, Základňa výcviku Martin:
“Uvedený kurz je rozdelený do teoretickej a praktickej časti v trvaní 10 výcvikových dní. Pozostáva zo štúdia a zvládnutia bezpečnostných predpisov, zásad prevádzky, znalosti konštrukcie a v neposlednom rade podmienok riadenia a vedenia tohto náročného stroja o hmotnosti prevyšujúcej 46 ton. Len precíznymi znalosťami a citom pre ovládanie je možné ho plnohodnotne využívať ako rýchly a presný stroj pre prácu s kontajnermi radu ISO i použitím ostatného príslušenstva vo výbave tohto ťažkého stroja. Napriek náročnému výcviku, ktorého dôraz kladený na zásady bezpečnosti za každých okolností, je nevyhnutne potrebné získané vedomosti a praktické zručnosti ďalej rozvíjať praktickou prácou so strojom a v rôznych podmienkach prevádzky.”
Miroslav Minár:
“Ako sme sa dozvedeli, spokojnosť s novou technikou neskrývali všetci absolventi kurzu. Pred nakladačom mali pochopiteľne spočiatku veľký rešpekt. Predsa len, na pohľad je to dosť mohutné zariadenie. Ukázalo sa však, že aj veľmi dobre ovládateľné. Pracovisko vodiča je moderné a prehľadné. K dispozícii má aj kamery, len treba mať dobrú motoriku pri ovládaní joysticku. Nuž a ten, kto majstrovsky ovláda počítačové hry, je na dobrej ceste, aby zvládol aj prácu s týmto modernými teleskopickým nakladačom. Všetkým úspešným absolventom kurzu blahoželáme a posielame pochvalu Plnej poľnej.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu si v dnešnej Plnej poľnej pripomenieme niektoré historické medzníky, ktoré predchádzali prijatiu Slovenskej republiky do Severoatlantickej aliancie. Dozviete sa, čo bolo obsahom stretnutia ministra obrany Jaroslava Naďa s predstaviteľmi organizácie UN Veterans Slovakia a zájdeme aj na východnú hranicu, kde účinnú pomoc utečencom z Ukrajiny poskytujú aj príslušníci slovenských vzdušných síl. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
NATO A MY
Miroslav Minár:
"Nebyť iba pasívnym konzumentom bezpečnosti. Nuž, pod týmto imperatívom od vzniku samostatného Slovenska sa niesli všetky integračné ambície stať sa čím skôr súčasťou bezpečnostných štruktúr, teda členom Severoatlantickej aliancie. Pevným článkom NATO je naša krajina od marca 2004, teda už celých 18 rokov. Ešte pred oficiálnou pozvánkou na vstup do NATO na novembrovom summite Aliancie v roku 2002 v Prahe sa aj vtedajšia Redakcia armádneho vysielania Slovenského rozhlasu podieľala na kampani, ktorej cieľom bolo vysvetliť našim občanom prínosy členstva v NATO. A boli sme radi, že vtedy sme mohli ako študenta v našom tíme privítať aj súčasného ministra obrany Jaroslava Naďa."
Jaroslav Naď:
“Členstvo v NATO sa ukazuje byť pravdepodobne jedno z najdôležitejších rozhodnutí, ktoré Slovenská republika urobila počas svojej samostatnosti a môžeme byť iba vďační tej politickej garnitúre, ktorá dokázala v tom čase presvedčiť ostatných členov Severoatlantickej aliancie, aby akceptovali Slovenskú republiku. Členstvo v NATO je pre nás absolútnou garanciou bezpečnosti a obrany a dnes to vidia aj občania Slovenskej republiky a výraznou mierou podporujú zotrvanie v tejto organizácii. Ten nárast podpory pre členstvo v NATO je zásadný.”
MY A NATO, NATO A MY
Miroslav Minár:
“História NATO sa začala oficiálne písať 4. apríla 1949. Dôvodov na vznik Aliancie bolo niekoľko. Zadržiavanie sovietskeho vplyvu v Európe, zabránenie opätovnému nárastu nacionalistických a miliataristických tendencií, ale najmä podpora politickej integrácie v Európe. Trvalo viac ako 40 rokov, kým sa začali črtať historické možnosti vstupu samostatnej Slovenskej republiky do NATO. O prvých krokoch, ktoré bolo potrebné urobiť napríklad v armáde, hovorí generál Jozef Tuchyňa, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.”
Jozef Tuchyňa, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády SR:
“Je treba povedať, že sme to ako nový štát mali značne zložité. Nezodpovedala žiadna stratégia, žiadna doktrína vojenská, obranná, nech je aká chce. Ozbrojené sily svojimi počtami v tej dobe boli značne z hľadiska štruktúry veľké, boli prijaté určité dohovory viedenské, kde bolo treba ich znížiť, zredukovať i hľadiska osôb, ale i výzbroje. To boli prvé počiatočné kroky, ktorými bolo treba sa zaoberať.”
Miroslav Minár:
“90. roky boli z politického a branno-bezpečnostného hľadiska pre Slovensko životne dôležité. Stáli sme na rázcestí, pridať sa k modernému svetu, alebo zostať čiernou škvrnou. Všetky relevantné politické strany sa v tej dobe jednoznačne rozhodli podporiť myšlienku vstupu krajiny do Severoatlantickej aliancie. Slovensko v roku 1994, ako prvé z krajín strednej a východnej Európy, prijíma program Partnerstvo za mier. O čom bol, hovorí generálporučík vo výslužbe Július Humaj, bývalý veliteľ Armády Slovenskej republiky.”
Július Humaj, generálporučík vo výslužbe, bývalý veliteľ Armády SR:
“Podstata je tá, že je to interoperabilita a kompatibilita. To ´je zlatá niť tohto programu. Pretože tie štáty, ktoré sa prihlásili do tohto programu, tak bolo naznačené, že pokiaľ tento program budeme plniť a pokiaľ budeme iniciatívne pristupovať v jednotlivých jeho bodoch, tak zhruba v závere tisícročia, čiže do roku 2000, by tie najlepšie štáty mali byť prijaté v 1. kole rozšírenia. A my sme si tento program preto vysoko vážili a vysoko sme ho akceptovali a zahrnuli sme ho do všetkých našich činností, aby sme skutočne dosiahli to, že nebudeme horší jak Česko, nebudeme horší jak Poľsko, alebo jak Maďarsko, aby sme my ako armáda nesklamali.”
Miroslav Minár:
“V nasledujúcich rokoch takpovediac integračnú káru ťahali za sebou vojaci. Boli to napríklad početné cvičenia s partnermi, zapojenie sa do misií a operácií medzinárodného krízového manažmentu. Všeobecné kritériá na vstup do Aliancie však neboli len o kompatibilite a interoperabilite armády. V oblasti napĺňania politických kritérií sme jednoznačne zlyhávali. Potvrdil to summit NATO v Madride v roku 1997, ktorý pozval do svojich radov Česko, Maďarsko a Poľsko. Opäť bývalý náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.”
Jozef Tuchyňa:
“Ja som zrovna letel na jedno cvičenie, ktoré bolo na Sliači, za účasti príslušníkov NATO. No a tam oznámili, že jednoducho my nie sme prijatí. Prišlo nám to ľúto, ale nič sa pre nás teda takého nestalo. My sme museli vyhrnúť rukávy ďalej a ďalej pracovať na tom, aby sme zase v najbližšom nejakom kole sa prípadne k tomu dostali. Viete, pomohla nám i iná skutočnosť, lebo keď sme boli armádou bývalého Československa, tak všetko bolo tabu, všetko bolo zavreté a my sme sa jednoducho aj v tom prípravnom období dostali do toho, že armáda sa stala súčasťou slovenskej spoločnosti. Viete ako získala armáda dôveryhodnosť, ľudia nás sledovali, ľudia nás podporovali a ľudia vedeli, že kedykoľvek sa čosi udeje, tak tá armáda tu bude.”
Miroslav Minár:
“Prelom milénia priniesol ale nové výzvy. Kormidlo politiky sa na Slovensku dostávalo do demokratického normálu a Slovensko dokázalo, že o členstvo v NATO vážne stojí. Do operácie AFOR v Albánsku odchádza prvá ženijná jednotka. V ďalších rokoch bolo Slovensku skvelým advokátom na jeho integračnej ceste Česká republika. Spoločne vytvárame jednotku do aliančnej operácie v Kosove, v Topoľčanoch vzniká veliteľstvo česko-slovensko-poľskej brigády. V tej dobe bol náčelníkom Generálneho štábu generál vo výslužbe Milan Cerovský.”
Milan Cerovský, generál vo výslužbe, bývalý náčelník Generálneho štábu Armády SR:
“Pointou tejto doby bolo predovšetkým naplniť naše ambície, ktorými sme chceli presvedčiť partnerov, že tam do toho klubu patríme. A z toho pohľadu už dlhodobá účasť v Partnerstve za mier pokračovala. Samozrejme, široká účasť na príprave modelu Ozbrojené sily 2010, teda ako hlavnej transformácie.”
Miroslav Minár:
“V roku 2001 ukázal terorizmus svoju najohavnejšiu tvár. Svet a NATO sa zmobilizovali, Slovensko nemohlo stáť mimo. Naši vojaci začali plniť nové úlohy. Ako nečlenská krajina sa zapájame do koaličnej operácie Trvalá sloboda Afganistane. Opäť generál vo výslužbe Milan Cerovský.”
Milan Cerovský:
“11. septembra, bol som práve na cvičení na Lešti aj s našimi mnohými partnermi a ministrami, keď sa táto nešťastná udalosť stala a sami sme tomu nechceli veriť. V tom čase Slovensko chcelo ukázať, že do tohto klubu patrí a pripravovali sme našu účasť v operácii v Afganistane. Na všetko sme mali veľmi krátky čas a boli sme nútení to urobiť na takej úrovni, aby naši partneri to akceptovali.”
Miroslav Minár:
"November 2002, summit NATO v Prahe prináša pre Slovensko historické rozhodnutie. Spolu s Bulharskom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Rumunskom a Slovinskom sme prizvaní na prístupové rokovania. 29. marca 2004 je deň D, kedy Slovensko stúpilo do Severoatlantickej aliancie. Slovensko pokračuje v budovaní svojho dobrého partnerského mena. V Bratislave rokuje Parlamentné zhromaždenie NATO, v októbri 2009 Slovensko hostí schôdzku ministrov obrany Aliancie a vo Vysokých Tatrách rokuje Vojenský výbor NATO. Skvalitňuje sa zároveň aj naše zapojenie v operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Hovorí generál vo výslužbe Ľubomír Bulík, bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky."
Ľubomír Bulík, generál vo výslužbe, bývalý náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR:
“Naše členstvo v Severoatlantickej aliancii hneď od počiatku bolo poznamenané niektorými faktormi, ktoré sme museli vziať v úvahu. Bol to predovšetkým nárast všetkých možných spôsobilostí v boji proti medzinárodnému terorizmu a potom pochopiteľne zachovať si aj spôsobilosť plniť všetky tradičné úlohy armády každého suverénneho štátu i v rámci koalície. Ja osobne za také najvýznamnejšie v tomto 7-ročnom mojom pôsobení na funkcii náčelníka Generálneho štábu považujem predovšetkým to, že sa nám podarilo sprofesionalizovať Ozbrojené sily a plnohodnotne implementovať zákon o štátnej službe profesionálnych vojakov a nemenej významne je taktiež vybudovanie Centra výnimočnosti EOD, organizácie Severoatlantickej aliancie na území Slovenska, čo bolo výrazom veľkej dôvery a profesionálnej rutinu už, dalo by sa povedať, slovenských ozbrojených síl.”
Miroslav Minár:
“Politici prichádzajú a odchádzajú. Najdôležitejší zmysel ľudskej existencie sloboda a bezpečnosť ale zostávajú. Naše Ozbrojené sily v osobách stoviek profesionálov si plnia svoje poslanie, získavajú nové spôsobilosti, obohacujú vycvičenosť koaličných partnerov. Sú tu špecialisti na odhaľovanie a likvidáciu nástražných výbušných systémov, rozvíjajú sa spôsobilosti 5. pluku špeciálneho určenia a práporu radiačnej chemickej a biologickej ochrany, v medzinárodnom prostredí sa osvedčuje spojovací model MOKYS. Získavame si definitívny rešpekt sveta.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Už o týždeň si pripomenieme jednu dôležitú historickú udalosť. Uplynie totiž 30 rokov od spoločného nasadenie česko-slovenského pešieho práporu na misiu Organizácie spojených národov s názvom UNPROFOR. Pokračovateľmi úspešného pôsobenia Slovákov na Balkáne boli stovky vojakov nášho legendárneho ženijného práporu. Mnohí vojnoví veteráni sú dnes združení v organizácii UN Veterans Slovakia. Ich predstaviteľov prijal minister obrany Jaroslav Naď."
Jaroslav Naď:
“Veľmi sa teším z tohto stretnutia, lebo organizácia UN Veterans Slovakia naozaj robí fantastickú prácu, mnoho veľmi pozitívnych aktivít v priebehu roka v úzkej spolupráci s ministerstvom obrany a samozrejme s jednou jasnou hodnotou, ktorá nás všetkých spája a to je mier. Aktivity, ktoré robí UN Veterans, majú aj tradíciu a môžem povedať, že ministerstvo obrany plánuje čím ďalej tým viac tieto aktivity podporovať a to aj organizačne, aj finančne. Som veľmi vďačný, že toto je práve tá organizácia, ktorá zastupuje veteránov na Slovensku v správnom hodnotovom zameraní a v súlade s hodnotami ako mieru, tak aj demokracie. Nielen že jej ponuka z hľadiska ďalšej spolupráce pri napĺňaní vzdelávania obyvateľstva z hľadiska obrany štátu, ale chcem poďakovať aj za to, že UN Veterans participovali na pripomienkovaní rôznych strategických dokumentov v tejto oblasti. Je to veľmi dôležité, lebo tá skúsenosť tam je a verím, že aj pri napĺňaní samotnej ten koncepcie pri ďalšom vzdelávaní budú UN Veterans Slovakia naozaj nápomocní aj smerom k mladým ľuďom, alebo aj celkovo verejnosti.”
Miroslav Minár:
“Na stretnutí bol aj plukovník vo výslužbe Jaroslav Valko, ktorému minister odovzdal pamätnú medailu k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia 2. svetovej vojny. Keďže ďalší účastník stretnutia, dlhoročný kolega, podplukovník vo výslužbe Bernard Roštecký nezaprel svoj novinársky inštinkt, môžeme vám sprostredkovať aj dojmy prezidenta UN Veterans Slovakia, plukovníka vo výslužbe Štefana Jangla.”
Štefan Jangl, plukovník vo výslužbe, prezident UN Veterans Slovakia:
“Vieme … je práca s mladými ľuďmi, to znamená príprava ľudí pre krízový manažment, príprava ľudí čo sa týka možnosti ďalšieho zvyšovania ich športových aktivít, alebo fyzických aktivít keď to takto povieme a v druhom rade je potrebné, aby skrátka si všetci začali postupne uvedomovať, že aj oblasť obrany, ochrany, je veľmi dôležitá, no a my, ktorí sme prešli mierovými misiami, to vieme veľmi dobre vyhodnotiť.”
Bernard Roštecký, podplukovník vo výslužbe:
“Príkladom je aj Ľubietová, kde pracujete s mladými ľuďmi, aj deťmi.”
Štefan Jangl:
“Pravidelne sa zúčastňujeme tzv. letného tábor v Ľubietovej zo sociálne slabších rodín, kde riešime tieto veci v spolupráci s Ozbrojenými silami a ďalšími občianskymi združeniami s historickým zameraním, sa nám to vždycky darí.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Na podporu plnenia asistenčných úloh na východnej hranici sú prospech ministerstva vnútra od 5. marca 2022 nasadzovaní aj príslušníci vzdušných síl. V rámci úlohového zoskupenia 2 profesionálni vojaci plnia úlohy v piatich pohraničných obciach, Petrovice, Vyšné Nemecké, Maťovské Vojkovce, Veľké Slemence a Čierna nad Tisou. Z toho len hraničný priechod Vyšné Nemecké je určený pre osoby a vozidlá. Hraničný priechod Veľké Slemence je určený len pre osoby a hraničný priechod Čierna nad Tisou je určený pre železničnú dopravu. Na ostatných hraničných priechodoch profesionálni vojaci plnia úlohy stráženia hranice v rámci zmiešaných hliadok s príslušníkmi pohraničnej polície. Tieto úlohy vykonávajú ako súčasť zmiešaných peších hliadok, alebo zmiešaných motorizovaných hliadok, ktoré pôsobia v prihraničnom priestore. Najviac viditeľné je pôsobenie profesionálnych vojakov na najväčšom hraničnom priechode s Ukrajinou vo Vyšnom Nemeckom, cez ktorý prejde aj najviac ľudí a vozidiel. Vojaci tu poskytujú osobnú fyzickú pomoc s batožinami, utečencov sprevádzajú ich procesom pasovej kontroly, evidencie osôb bez dokladov, poskytujú občerstvenie či ošetrenie, registráciu, prípadne aj odvoz z hraničného priechodu. Taktiež pomáhajú koordinovať prechádzajúce osobné a nákladné automobily, pričom pomáhajú aj s pasovou kontrolou a kontrolou nákladného priestoru spolu s príslušníkmi hraničnej polície. Pri následnom pohybe ukrajinských občanov na území Slovenskej republiky sa vojaci podieľajú aj na činnosti v registračnom centre, ktoré bolo vybudované v Michalovciach v priestoroch tamojšej mestskej športovej haly. Príslušníci vzdušných síl okrem plnenia asistenčných úloh na vyžiadanie vykonávajú vrtuľníkmi aj monitorovanie východnej hranice. Ďakujeme a posielame pochvalu.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
