- Dátum: 18.02.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 24.78 MB
Plná poľná
[18.02.2022; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Duchovný aj hudobník zvládajú základný vojenský výcvik čakateľov. * Nie jednu, ale dve noci pod holým nebom mali zvládnuť všetci, ktorí chcú byť profesionálnymi vojakmi. * Úder šabľou sa začal. Americkí vojaci sa zastavili v Kuchyni. Bol sa tam pozrieť náčelník generálneho štábu. * Februárová obrana je opäť plná zaujímavých informácií. * Osobnosťou rezortu je dnes nadrotmajster Martin Minkó. Po troch desaťročiach sa končí jeho pôsobenie v Ozbrojených silách."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“6. týždeň základného vojenského výcviku pre skupinu čakateľov, ktorí sa pripravujú na vojenskú kariéru, vyvrcholil vo výcvikovom priestore v Sučanoch. Nadrotmajster Ladislav Rechtorík, veliaci poddôstojník roty základného výcviku nám povedal, čo všetko na mladých chlapcov a dievčatá čakalo.”
Ladislav Rechtorík, veliaci poddôstojník roty základného výcviku:
“Máme tu fázu strelec, čiže momentálne vojaci vykonávajú praktické zručnosti zo streleckej prípravy. Vo fáze strelec v podstate precvičujeme praktické zručnosti a je to konkrétne plnenie podmienok cvičenie strelieb zo samopalu, kde teda aplikujeme štyri cvičenia, od nejakého základného nastavenia mieridiel až po kvalifikačnú hodnotenú streľbu, v piatok zavŕšime tieto streľby streľbou z pištole CZP 09, aby vojaci mali odstrieľanú teda aj sekundárnu zbraň. Na podporu tejto streleckej činnosti vlastne máme 7 pracovísk a to je teda samotná streľba jedno pracovisko, činnosť na prípravnej palebnej čiare, kde sa vojaci učia metodicky správne a postupne nabíjať zbrane, pripraviť ich k streľbe a viesť samotnú streľbu a samozrejme hlásenia, ktoré k tomu patria. Ďalším pracoviskom je hádzanie ručných granátov, manipulácia so zbraňou, základy a pravidlá streľby, kde sa snažíme aplikovať štyri dôležité princípy streľby a to je mierenie, spúšťanie, dýchanie a poloha a teda, aby si ich vojaci osvojili a zautomatizovali, no a posledným pracoviskom je rozoberanie a skladanie zbrane a čistenie zbrane.”
Miroslav Minár:
"Zaujíma ma ten granát samozrejme, pretože viem, že to je jeden z vrcholov tohto výcviku. Viem, že časť jednotky, tej veľkej jednotky, takmer 500-člennej, už má za sebou hádzanie ručných granátov. Ako to dopadlo?"
Ladislav Rechtorík:
“Dopadlo to tak, ako si to vojaci osvojili a natrénovali. Niektorí, ktorí proste majú chuť a ambíciu, tak ukázali čo v nich je a dotrénovali si a naozaj tie známky dopadli dobre, no a potom samozrejme sú aj takí slabší, ktorí bohužiaľ boli hodnotení nevyhovujúco. Ale majú celú kariéru na to, 25 rokov, aby si takéto veci natrénovali.”
Miroslav Minár:
“Koľko je v súčasnosti vojakov tu v Sučanoch a viem, že ďalšia partia by mala byť niekde v lesoch a pôjdeme sa za nimi pozrieť, pretože ich čaká naozaj ten adrenalín, 72-hodinové prežitie v týchto drsných sučianskych podmienkach.”
Ladislav Rechtorík:
“Ja tu mám 134 strelov a zbytok kolegov s nachádza na posádkovom cvičisku, kde majú fázu taktík a cvičia spomínané prežitie. Samozrejme, pri týchto podmienkach poveternostných, to preverí týchto nováčikov aj psychicky aj fyzicky.”
Miroslav Minár:
“Aké sú zatiaľ výsledky, konkrétne v streľbe?”
Ladislav Rechtorík:
“Je úplne vidieť, že prvý deň sú tí vojaci v streľbe niekde inde a každým dňom je vidieť progres, čiže kým začali prvé cvičenie a padalo to kade-tade, tým usmerňovaním a podpornými pracoviskami dochádzame k tomu, že vojaci majú menšie rozptyly, strieľajú presnejšie, pokojnejšie, využívajú čas na streľbu, ktorý je neobmedzený, nie sú zbrklí a tým pádom sa nám výsledky ukazujú ako lepšie a lepšie.”
Miroslav Minár:
"Už o týždeň sa vlastne budú títo čakatelia pripravovať na tú slávnostnú vojenskú prísahu, čiže sa stanú vojakmi 2. stupňa, profesionálnymi vojakmi. Určite aj počas týchto týždňov nastala taká situácia, že s niektorými ste sa aj museli rozlúčiť."
Ladislav Rechtorík:
“Áno, to je pravda. Momentálne už je výcvik nastavený tak, že vojaci nám nesmú vymeškať viacej ako 24 hodín výcviku, pretože by im to chýbalo a je veľmi ťažké nahrádzať tieto zamestnania, no a potom samozrejme takí, ktorí v 4. týždni, čo je testovacia fáza, nám neprejdú cez tú požadovanú hranicu a to sú kvality, ktoré potrebujeme do tých ľudí dostať a oni ich musia preukázať motivačne, samozrejme, aby ukázali že sú najlepší, takže veľa ľudí nám vypadáva presne na týchto preskúšaniach. Či už je to fyzická zdatnosť, alebo praktické preskúšania z RCHBO, poradovej prípravy a ostatných príprav.”
Miroslav Minár:
"Znamená to, že teda opustia priestory základne výcviku a mobilizačného doplňovania. Majú ešte vôbec potom šancu sa opäť uchádzať o prácu profesionálneho vojaka?"
Ladislav Rechtorík:
“Pokiaľ to nie je vyradenie z výcviku za nejaké hrubé porušenie disciplíny alebo bezpečnostných opatrení, ohrozenia ľudí s ohľadom na používanie zbraní a podobne, tak samozrejme môžu popracovať na sebe, už vedia čo my požadujeme, aké teda štandardy tu my máme, popracovať na fyzičke a môžu znova požiadať o prijatie do výcviku a pokračovať v tom, čo si vysnili.”
Miroslav Minár:
“Finále sa blíži. Bez straty kytičky sa do neho dostali aj títo čakatelia.”
Čakatelia:
“Svišť Marko, čakateľka vojačka Lucia Vargová, čakateľ vojak Hulina Jakub, čakateľ vojak Hurta Tibor.”
Miroslav Minár:
“V podstate vrcholí 6. týždeň vášho výcviku. určite ste toho absolvovali veľa, ale tu, na strelnici v Sučanoch máte za sebou už aj streľby. S akými pocitmi?”
Čakateľ:
“Tak prvé dojmy, celkom som v strese z tých polôh viacej, ako sa to robí.”
Miroslav Minár:
“Aké boli výsledky?”
Čakateľka:
“Výborné, snažili sme sa. Na to, že som netrafila nič na skúšobných streľbách, tak toto je výborné.”
Miroslav Minár:
“Teraz teda dobrý výsledok.”
Čakateľka:
“Áno.”
Miroslav Minár:
“Je tam posun.”
Čakateľka:
“Je, určite.”
Čakateľ:
“Ja som s dnešným výkonom veľmi spokojný, lebo včera mi to veľmi nešlo, ale dneska som si to vynahradil.”
Čakateľ:
“Ja som čakal, že to bude so mnou horšie, ale som nadmieru spokojný sám so sebou a inštruktori s nami sú spokojní.”
Miroslav Minár:
“Spokojnosť u všetkých štyroch, to je dobré, pretože zrejme aj na záver, toho 25., keď bude už tá slávnostná prísaha, tak si vydýchnete a poviete si áno, zvládli sme to, ale teda otázka teraz v tejto chvíli na telo. Neľutujete toho, že 6, resp. 7 týždňov ste museli stráviť tu, na rozdiel od vašich kamarátov, kamarátiek, ktoré si užívajú toho civilného života?”
Čakateľ:
“Občas sú také myšlienky, ale určite nie. Určite nie.”
Miroslav Minár:
“Prečo ste si vybrali túto dráhu?”
Čakateľka:
“Pre mňa je to zaujímavá skúsenosť ohľadom tohto a jasné, chýba aj rodina, ale myslím, že všade mám veľmi dobrú spoločnosť, chalani sú výborní, takže nemám sa na čo sťažovať, je mi tu fajn.”
Miroslav Minár:
"Prečo ste sa rozhodli stať sa profesionálnym vojakom?"
Čakateľ:
“Mám veľa kamarátov vojakov a ani jeden z nich sa nesťažoval a prehovorili ma. A som tu a zatiaľ som spokojný.”
Miroslav Minár:
“Odkiaľ ste rodák?”
Čakateľ:
“Ja som tu rodák z Martina a bývam vo Valči. To je kúsok, susedná dedina.”
Čakateľ:
“Ja som rodák z Očovej, ale bývam vo Zvolene.”
Čakateľka:
“Ja som z východného Slovenska, Vranov nad Topľou.”
Čakateľ:
“Taktiež som z východu, z Bardejova.”
Miroslav Minár:
"Ale čo keď príde také rozhodnutie, ak by ste sa stali profesionálnymi vojakmi a jedno z tých strádaní je také, že teda musíte ísť tam, kde vás ozbrojené sily potrebujú. A keď taký Martinčan dostane rozhodnutie, že musí ísť do Trebišova?"
Čakateľ:
“No tak nebudem mať moc na výber. Buď pôjdem, alebo pôjdem.”
Čakateľ:
“Nápodobne.”
Miroslav Minár:
“A východniarka, alebo východniari, môžu ísť napríklad do Nitry, alebo niektorí do Serede.”
Čakateľka:
“Nový život. Vyskúšame dačo nové.”
Čakateľ:
“Ja s tým počítam, tiež sa strojím asi tak do Nitry nejak zmeniť prostredie.”
Miroslav Minár:
“Tešíte sa na tú vojenčinu?”
Čakatelia:
“Áno, áno, tešíme.”
Miroslav Minár:
“Zbytočná otázka, určite, dobre. No tak poďme ešte k jednej takej veci. Čo by ste na tej vojenčine chceli vôbec dosiahnuť?”
Čakateľ:
“Určite by som chcel čo najvyššiu hodnosť, samozrejme, ambície, neviem vám teraz povedať, som na to veľmi mladý.”
Miroslav Minár:
“Napríklad dostať sa na takú pozíciu ako vaši inštruktori? Že sa sem trebárs vrátiť do Martina.”
Čakateľka:
“Je tu možnosť kariérneho rastu a každý vo svojej oblasti asi bude zdokonaľovať čím ďalej viac.”
Miroslav Minár:
“Stať sa napríklad inštruktorom výcviku, alebo ísť do zahraničia.”
Čakateľ:
“Inštruktor výcviku, to by mohla byť zábava celkom s tými deťmi. (smiech)”
Miroslav Minár:
“Áno, tak to je teraz pozícia vaša, ako mi povedali teraz títo starší inštruktori.”
Čakateľ:
“Raz, ak by sa dalo, tak by som išiel určite skúsiť do toho zahraničia na jedno kolo a potom uvidím ako by sa tam páčilo.”
Miroslav Minár:
“Tak nech sa vám teda všetkým darí a v Plnej poľnej vám budeme držať palce, aby ten vojenský život išiel presne v tých intenciách, ako ste si vytýčili a čo chcete dosiahnuť. Všetko dobré.”
Čakatelia:
“Ďakujeme.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu sa pôjdeme pozrieť za čakateľmi do hôr. V drsných podmienkach sa snažili prežiť 72 hodín plné nástrah. Prelistujeme za vás rezortný časopis Obrana, predstavíme vám veterána, ktorý sa o niekoľko dní rozlúči s vojenským remeslom a náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl, generál Daniel Zmeko nám povie, čo očakáva od cvičenia Saber Strike, ktoré sa presunom vojakov a techniky začalo. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Ozajstnou čerešničkou na torte 7-týždňového základného vojenského výcviku je 72-hodinový pobyt v teréne. Samozrejme bez strechy nad hlavou a v zasnežených kopcoch nad pechotnou strelnicou v Sučanoch. Predstavte si, že pred týždňom v Centre výcviku Lešť tento výcvik výborne zvládol vojenský duchovný. Povedal nám nadrotmajster Miroslav Staník a my sme sa tiež dozvedeli, že v ničom v Sučanoch nezaostával aj hudobník budúci člen vojenskej hudby Ozbrojených síl.”
Miroslav Staník, nadrotmajster:
“Momentálne vojaci základného výcviku majú vybudované okopy a palebné postavenia. Vlastne v týchto strávia celú noc tuná. Síce nebude to len jedna noc, budú to dve noci, ale nakoľko má prísť nejaká zmena počasia, tak to budú mať o to ťažšie, čiže užijú si ozaj tú drsnú zimu a tie drsné podmienky, ale vlastne o tomto je výcvik prežitia.”
Miroslav Minár:
“Tá 30-cm vrstva snehu, je to taký dobrý sluha?”
Miroslav Staník:
“Je to dobré, hlavne pre horolezcov ten sneh. Pre vojaka je to tiež nejaká výhoda zase, lebo sneh je dobrá izolácia. O to je to ťažšie vlastne. Ten sneh sa začína teraz topiť, je tu dosť vody aj z toho snehu, je ten sneh mokrý, čiže vlastne títo frekventanti čo sú tuná, tak budú mokrí, ale zase urobíme to tak, aby bolo dobre. Vybudujú sa také nejaké skryté ohniská, aby si mohli aj tie veci trochu osušiť, ale vlastne je to o tej bojovej činnosti, čiže musia vydržať a myslím si, že sú tu šikovní mladí ľudia, inteligentní a vedia za čím idú a toto bol ich sen vlastne stať sa vojakmi, čiže myslím, že tento výcvik 100 % zvládnu.”
Miroslav Minár:
“To zvládli aj vaši kolegovia, ktorí pripravovali vojakov, pripravujú v Centre výcviku Lešť. Boli ste sa tam pozrieť, absolvovali ste s nimi výcvik v prežití? Nikto nevzdal?”
Miroslav Staník:
“Viete čo, nie, nevzdal nikto a najakčnejším, na prekvapenie pre mňa, bol farár, ktorý to tam mal držať morálne a on to držal riadne veliteľskou rukou.”
Miroslav Minár:
“Tu máte napríklad aj budúceho hudobníka, ktorý ide do Vojenskej hudby Ozbrojených síl hrať na klarinete. Tu je, aha, hudobník.”
Stanislav Mokrý, účastník výcviku:
“Volám sa vojak Stanislav Mokrý.”
Miroslav Minár:
“Tento výcvik je určite špecifický pre vás. pretože vy budete slúžiť v podstate vo Vojenskej hudbe Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Držať klarinet, samopal, teraz mi napadá ten film Keby tisíc klarinetov. Čo vám dal tento výcvik zatiaľ?”
Stanislav Mokrý:
“Veľa nových skúseností, možno aj trochu viac disciplíny, aj samostatnosti. Našiel som tu nových priateľov. Nikdy predtým som nestrieľal, tak sme strieľali, bolo to veľmi zaujímavé. Teraz toto prežitie, tak uvidíme.”
Miroslav Minár:
“Pri rôznych príležitostiach im budete vyhrávať s kapelou, keď budú nejaké ceremónie, alebo nejaké pochody, takže to bude také príjemné, keď budete vidieť, že aj vy môžete spríjemniť náladu pri tom pochodovaní.”
Stanislav Mokrý:
“Áno, určite áno. Ja som vyrástol v tejto oblasti dychovej hudby, takže ja k tomu mám blízko odmalička, lebo otec tiež slúžil vo vojenskej hudbe, takže mne sa to páčilo vždy. V Trenčíne bola mestská hudba, tak tá ma tak inšpirovala odmalička som chcel byť.”
Miroslav Minár:
“Tak nech sa darí.”
Stanislav Mokrý:
“Ďakujem pekne.”
Miroslav Minár:
“Tak to bol názorný príklad, že nielen duchovný, ale aj hudobníci si pochvaľujú tento výcvik. Spokojnosť s nimi? Je teda záver pomaly 6. týždňa.”
Miroslav Staník:
“No momentálne sa nachádzajú v 6. týždni, ktorý sa končí a myslím si, že toto je vlastne len ten prvý stupienok pre ten ďalší rast vojenský a myslím si, že odtiaľto odídu vlastne pripravení na tú ďalšiu cestu svoju. Hovorím, je to prvý stupienok a majú pred sebou možno ďalších 100 stupienkov. Tento výcvik bol viacej o tom, aby sa naučili tej disciplíne, tej súdržnosti tých jednotiek čiat, družstiev. Po 6 týždňoch, keď to môžem zhodnotiť, oproti tomu ako prišli sem, s prepáčením ako turisti, sa z nich začínajú stávať skoro vojaci.”
Miroslav Minár:
“Ideme sa za nimi pozrieť, pretože Natália Lehotská, s ňou sme robili rozhovor do Plnej poľnej, to bol prvý deň keď prekročila brány Základne výcviku a mobilizačného doplňovania. No, poďme. No Natália, ubehlo pomaly 6 týždňov odvtedy, čo sme spolu hovorili o tom, že chcete ísť na tú vojenčinu, chcete sa stať vojačkou. Aké to boli tie perné dni?”
Natália Lehotská, účastníčka výcviku:
“Boli ťažké, ale zvládli sme ich všetci úspešne.”
Miroslav Minár:
“Trúfate si aj na toto prežitie. Vidím, že už máte vykopaný okop.”
Natália Lehotská:
“Áno, na to sa teším najviac z celého výcviku.”
Miroslav Minár:
“Aj teraz na dobrý chlebík s rezňom, určite by bolo lepšie teraz niekde sedieť a dať si polievočku, dezertík atď., teraz ste dostali rezeň, ale ja viem, že si budú pripravovať, pán Staník, aj stravu?”
Miroslav Staník:
“Zajtra dostanú, ak sa niektorí veteráni pamätajú, vlastne boli kedysi KD-čka. Trošičku sme to zmodernizovali, vlastne teraz už tie stravné dávky sú trošičku ináč upravené, to zohrievanie nie je tak ako bolo na pevnom ohrievači, ale vlastne je taký chemický ohrievač. Dostanú takú kozmickú stravu by som povedal.”
Miroslav Minár:
“Nebudem sa pýtať ďalej, aby sme neprezradili čo ich tu všetko čaká, ale ten výcvik tu bude asi perný. Jednak sme sa už dozvedeli, že tu budete nie jednu noc, ale dve. Tešíte sa, Natália?”
Natália Lehotská:
“Áno, teším sa. Z celého výcviku som sa na to tešila najviac na toto prežitie. Keď sa hovorilo, že možno nebude kvôli zime, ale je.”
Miroslav Minár:
“Čo bolo za tých 6 týždňov také najťažšie?”
Natália Lehotská:
“Neviem. Zatiaľ mi neprišlo nič také ťažké. Granáty boli ťažké a možno pre niektorých na psychiku. Prsty, ruky, mám všetko. Ja som hádzala prvá a tešila som sa na to.”
Miroslav Minár:
“S výsledkom?”
Natália Lehotská:
“No výsledok už nebol taký úžasný, ale hlavné je, že sme to odhodili ďaleko.”
Miroslav Minár:
“Ale viem čo bolo úžasné, pán Staník, tak ten beh, ktorý Natália zvládla.”
Natália Lehotská:
“3020.”
Miroslav Minár:
“3020 metrov. 12-minútový beh. Čo by na to povedal tréner v ľahkoatletickom oddieli Stavbár Nitra, kde ste boli predtým?”
Natália Lehotská:
“Áno, predtým som bola na športovom gymnáziu a potom som prestúpila do Stavbáru a určite by bol tréner Stavbáru šťastný.”
Miroslav Minár:
“Takže môžeme ho na diaľku takto pozdraviť a potešiť že áno, zverenkyňa Natália Lehotská zatiaľ vojenský výcvik zvláda a ja verím teda, že 25., kedy už bude tá slávnostná vojenská prísaha, si to vychutnáte a potom asi do tej Serede, ako ste hovorili?”
Natália Lehotská:
“Áno, do Serede chcem ísť. Dúfam, že sa to podarí.”
Miroslav Minár:
“Ale mám takú informáciu, že prvých 10 % si bude môcť vybrať. Miroslav, bude patriť medzi tých 10 % najlepších?”
Miroslav Staník:
“Nechcem prezrádzať teraz, ale môžem povedať, že Natália je veľmi šikovná, aj pri týchto ručných prácach v kopaní okopu, ozaj išla s prepáčením ako motorová myš, že kopala, že tuná vlastne tá hlina lietala, ale je, patrí medzi tie šikovnejšie baby a by som povedal, že najšikovnejšie baby.”
Miroslav Minár:
“Tak nech to teda vyjde.”
Natália Lehotská:
“Ďakujem.”
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“A téme základného vojenského výcviku čakateľov sa venuje aj februárové vydanie rezortného časopisu Obrana. Viac povie vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.”
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače:
"Z rôznych dôvodov nastúpilo na prvý tohtoročný základný vojenský výcvik rekordné množstvo čakateľov i kadetov. Ako februárové vydanie rezortného mesačníka Obrana prezrádza už titulnou fotografiou a úvodným slovom náčelníka Generálneho štábu, generála Daniela Zmeka, regrutácia a základný výcvik sa stali jeho ťažiskom. Priestor však dostalo tiež pôsobenie vojakov v boji proti 3. vlne pandémie ochorenia Covid-19 a to nielen v slovenských nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Naši reportéri nás zavedú aj na kurz s názvom Sanitár počas núdzového stavu, kde sa príslušníci Ozbrojených síl na pomoc zdravotníctvu pripravujú. V ústrednom rozhovore sa februárová Obrana rozpráva s veliteľom Spoločného operačného veliteľstva Ozbrojených síl generálmajorom Ondřejom Novosadom. V rubrike Osudy sa zoznámime so životom a prácou plukovníka v zálohe Jána Szalaya, ktorý pôsobil ako hlavný inšpektor letovej bezpečnosti a navštívime tiež slovenských vojakov, pôsobiacich v operácii Predsunutá prítomnosť v Lotyšsku. Obrana vo februárovom vydaní ďalej prináša analýzu dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými, súhrn diania na rusko-ukrajinskej hranici, podrobnosti o nových defibrilátoroch v rezorte obrany, prehľad o príprave vojenských športovcov na zimnú olympiádu, ale tiež pohľad na to, ako delostrelci oslávili Deň delostrelectva a raketového vojska. Nechýbajú pokračovania seriálov o novodobej či dávnejšej slovenskej vojenskej histórii, o technických novinkách i zbraniach studenej vojny. Februárovú Obranu nájdete v elektronickej podobe na internetových stránkach ministerstva obrany."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Už o niekoľko dní skončí svoje pôsobenie v Ozbrojených silách nadrotmajster Martin Minkó. Veterán si na svoje rozhodnutie stať sa vojakom z povolania spomína takto.”
Martin Minkó, nadrotmajster:
“Pred 30 rokmi som bol vyučený za strojára, keďže v Martine strojárne sa rozpadli, tak som zvolil si túto cestu profesionálneho vojaka. Som bol kedysi výkonný práporčík na základnej vojenskej službe, tak potom veliteľ roty bol taký ochotný a povedal mi, že môžem ostať, tak som s tým súhlasil a po pol roku vrátil naspať a vykonával som funkciu výkonného práporčíka na rote technickej, ešte u bývalých tankistov, 4403 Martin.”
Miroslav Minár:
“No a potom prišla asi výzva podieľa sa na výcviku týchto mladých nováčikov, ktorí nastupujú do ozbrojených síl a chcú spojiť svoj život s kariérou profesionálneho vojaka. Ako ste to vtedy vnímali, keď ste dostali túto ponuku?”
Martin Minkó:
“Túto ponuku som vnímal ako takú novinku. Keďže som pracoval ako výkoňák, tzv. povedané laicky, tak keď som prišiel potom k tomuto fachu, tak začiatky boli ozaj také veľmi ťažké čo sa týka klasických vševojskových príprav. Bola to pre mňa novinka, ale za tie roky som sa do toho postupne dostával a počas tých 14 rokov teraz v podstate som na vrchole, už ma nemá tu čo prekvapiť, ale rozhodol som ako som sa rozhodol. Som veľmi spokojný aj s tou funkciou. Je to síce asi najťažšia robota čo som doteraz robil v rámci Ozbrojených síl, najnáročnejšia, lebo stále tu robíme v podstate s mladým materiálom. Síce ma to baví, ale naozaj, robota je veľmi psychicky a niekedy aj fyzicky, tu na streľbách, alebo na taktike, tak je to ozaj dosť náročné.”
Miroslav Minár:
“Môžete za tie roky porovnávať akí sú tí súčasní adepti na profesionálnych vojakov?”
Martin Minkó:
“Na rozdiel od tých rokov predošlých, oni chcú, veľmi chcú, ale s tým, že tá príprava už na tých základných a stredných školách trošku ako keby pokrivkávala čo sa týka tej fyzickej zdatnosti, tak ide to dá sa povedať dolu vodou pomaličky. Čo sa týka tej fyzickej prípravy, tá kondička, je to úplná, v podstate bieda, čo teraz chodí. Naozaj. Za tých 7 týždňov u nás moc toho nedobehnú, takže bolo by treba trošku už začať skôr s tou fyzickou prípravou, nie až keď prídu sem na základný vojenský výcvik.”
Miroslav Minár:
“Áno, to je zrejme aj výzva pre tých, ktorí nás teraz v tejto chvíli počúvajú a chceli by sa stať profesionálnymi vojakmi, chceli by prísť sem na výcvik ku vám, čiže to je prvý predpoklad, aby uspeli. A potom samozrejme aj nejaký taký ten vzťah k tomu vojenskému remeslu.”
Martin Minkó:
“Áno, určite, je to pravda. Ten vzťah oni nadobudnú postupne, podľa toho kde sa dostanú. Záleží, akého budú mať veliteľa družstva potom, ako bude s nim spokojný, tak sa bude odvíjať potom aj tá kariéra toho profesionálneho vojaka. Síce mladého, ale záleží všetko od nich. Všetko je to len v ich rukách. Záleží ako sa bude správať, či bude chodiť načas do roboty, či bude vykonávať to čo má v službe, ak bude chodiť na nejaké tie 24-ky, atď. Všetko je to v ich rukách.”
Miroslav Minár:
“Čo vám služba v Ozbrojených silách za tie roky dala a čo vám vzala?”
Martin Minkó:
“Ja si myslím, že mi nevzala nič. Skôr mi dala. Tým, že som rodený Martinčan, stále som pôsobil len tu, v priestoroch Posádky Martin, keďže toto je ozaj silná posádka, je síce pravda, že každých pár rokov som sa podieľal na iných funkciách a na iných útvaroch, takže keď sa niečo zrušilo, zase niečo nové vzniklo, takže mne zatiaľ tá kariéra len dala, nič mi nevzala. Je pravda, že veľa času sme trávili na Lešti, kedysi, ale to sa už všetko zabudlo na to. Teraz som v podstate každý deň doma, takže ja som spokojný.”
Miroslav Minár:
“Takže vy ste spokojný, predpokladám, tým pádom je aj rodina.”
Martin Minkó:
“Áno. Od toho sa to vlastne odvíja, od rodiny. Pokiaľ nemá ten profesionálny vojak základ v tej rodine, tak sa mu neslúži nikde dobre. Keby som chodil na týždňovky a doma by to nebolo s deťmi a s manželkou v poriadku, že by mi to stále vytýkala že chodím na služobné cesty, tým pádom ten vojak chodí stále do tej roboty taký podráždený, stále na to myslí, že musí dochádzať, že doma či sú tie deti v poriadku atď. Fakt, keď ten vojak má dobré zázemie v rodine, tak v tej robote má potom už len úplnú pohodičku.”
Miroslav Minár:
“Nebude vám ľúto, keď teda príde ten deň D a zavesíte tú vojenskú uniformu na klinec?”
Martin Minkó:
“V podstate ľúto mi je už teraz, lebo samozrejme stále na to myslím, ale ja vám vravím, ja som spokojný. Ľúto mi bude vždycky, vždycky mi bude ľúto, ale treba sa pozerať aj dopredu, takže ja neľutujem ničoho.”
Miroslav Minár:
“Nejaké nové ciele pred sebou, čo budete robiť?”
Martin Minkó:
“Zatiaľ nemám ciele, keďže so robil niekedy aj na takom silnejšom útvare, kde bolo veľa občianskych zamestnancov a všetko sa to teraz začalo postupne rúcať tie karty, tak budem si musieť niečo potom hľadať. Ale až keď naozaj budem v civile. Teraz ťažko dopredu, nejakú tú víziu nemám.”
Miroslav Minár:
“Tak nech sa darí aj v ďalšom civilnom živote.”
Martin Minkó:
“Ďakujem pekne.”
NATO A MY
Miroslav Minár:
"Nočnými presunmi z Nemecka cez Českú republiku sa na Slovensko presunuli americkí vojaci, ktorí vo vyčlenených výcvikových priestoroch spolu s našimi vojakmi budú plniť úlohy cvičenia Saber Strike. Zastavili sa aj v priestoroch leteckej základne v Kuchyni, kde si odpočinuli, doplnili zásoby, ktoré im na Slovensko priviezlo lietadlo Boeing C17 Globmaster. Rezort obrany nechce pred svojimi občanmi nič skrývať a preto vo štvrtok ponúklo slovenským médiám možnosť stretnúť sa priamo v Kuchyni s americkými vojakmi. Bol pri tom aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, generál Daniel Zmeko."
Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR:
“Cvičenie je dlhodobo plánované. Tentokrát sa Slovenská republika do toho zapojila nielen poskytovaním logistickej národnej podpory, ale aj účasťou vlastných síl. Predpokladáme, že na cvičení sa zúčastní zhruba 2000 amerických vojakov, asi 600 kusov techniky. Realizačná fáza cvičenia bude vykonaná od 1. marca do 14. marca a následne do konca marca naši kolegovia z Ozbrojených síl Spojených štátov opustia územie Slovenskej republiky. Našich vojakov, ktorí sa zapoja či už priamo do cvičenia, alebo v rámci logistickej podpory, bude asi 1300. Najdôležitejšie prvky, ktoré sa zapájajú, je 22. mechanizovaný prápor z Michaloviec. 13. prápor z Levíc, aj brigáda bojovej podpory z Trenčína.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“Samozrejme, my budeme cvičenie Saber Strike pozorne monitorovať. Už o týždeň vám viac o zabezpečení cvičenia povie veliteľ brigády bojového zabezpečenia, plukovník Jozef Ševčík. Pôjdeme sa pozrieť na prípravu vojakov z Levíc a zájdeme aj do Centra výcviku Lešť.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
