- Dátum: 19.08.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.05 MB
Plná poľná
[19.08.2022; Regina Západ; Stred, Východ,Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Skaly v Centre výcviku Lešť pokorili po prvýkrát aj deti z Ukrajiny. * Vojenskí policajti z Vlkanovej Hronseka absolvovali ďalšiu skúšku. Zvládli ju. * Zvládajú dobrovoľnú vojenskú prípravu aj dievčatá? Povie nám to v pravidelnom seriáli Marián Baláž z tímu dobrovoľníkov v Martine. * Na Záhorí sa začala predposledná etapa likvidácie kazetovej munície. Je pri tom aj vojnový veterán Michal Mierez. * Múzeum chemického vojska v Čereňanoch už navštívili desiatky záujemcov. Aké exponáty videli? * 34. ročník Pochod náučným partizánskym chodníkom je pripravený. Pozveme vás naň v závere relácie."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Strmé skaly v Centre výcviku Lešť sú výborným miestom, kde sa naši vojenskí profesionáli učia prekonávať zložitý horský terén. A tento rok si to skúsili deti z Centra pre deti a rodiny z Kráľovej Lehoty. Ich spolupráca s vojenskými policajtmi z odboru krízového manažmentu, výcviku a kynológie z Vlkanovej Hronseka trvá už od roku 2011. Tento rok obohatil 3-dňový program detí aj praktický výcviku v lezení na už spomínaných skalách s názvom Bravce. Poďme sa na to pozrieť."
Marián Beňo, Centrum spolupráce a rodiny z Kráľovej Lehoty:
“Ja som Marián Beňo z Centra pre deti a rodiny. Spolupráca už trvá zhruba 10 rokov. Vidíme na deťoch, že ich vieme motivovať. My ich pripravujeme zhruba mesiac, niekedy dva mesiace na to, že idú sem. Tá príprava znamená, že ich vieme motivovať výsledkami v škole, výsledkami v správaní, že idú sem za odmenu. Po tomto tábore vidíme zase, že jednoducho niektoré deti mali komplikovanejšie veci čo si so sebou nesú a vieme ich stimulovať zase ďalej, že jednoducho tá investícia do zážitku je ďaleko viacej, ako investícia nejaká hmotná, ktorá sa im dá do ruky, ale o tých zážitkoch sa rozpráva. Kolujú už legendy. Deti, ktoré tu boli viacej krát, tak už rozprávajú čo tu všetko zažili, čiže vedia spraviť aj PR celej tejto akcii a veľmi sa na to tešia. Veľmi.”
Miroslav Minár:
“Skúsme teda predstaviť tento tábor, ktorý prebieha.”
Marián Beňo:
“Tento tábor je špecifický. Špecifický je tým, že máme aj chlapcov z Ukrajiny, ktorí prišli z dosť komplikovanej situácie. Zvykli si na to, sú bez rodín, sú to deti niektoré aj z detských domovov ukrajinských. Zobrali sme ich sem, lebo sme im vysvetlili o čo ide. Tešili sa na to, veľmi sa na to tešili. Máme tu aj menšie deti, ktoré sme tiež stimulovali študijnými výsledkami.”
Miroslav Minár:
“Sme na špeciálnom cvičisku Bravce, pri skalách. To znamená, že zásady lezenia, aj samotné lezenie.”
Marián Beňo:
"Teraz nás čaká lezenie, ale chronologicky, aby sme na to išli. Deti išli spať možno o nejakej pol jednej, jednej v noci. Nechali sme ich pospať do šiestej, začali sme deň tak ako treba, rozcvičkou. Najedli sme sa, umyli sme sa. Mali sme nejakú debatu s našimi vojakmi a ideme liezť."
Miroslav Minár:
"Tak ideme sa pozrieť, pretože v tejto chvíli už vojenskí policajti, inštruktori, dávajú také základné informácie o vybavení, ktoré musí mať horolezec pri sebe, ak chce zvládnuť také skaly aké sú tu v Centre výcviku Lešť. Pre vojenských policajtov, samozrejme, takýto výcvik to nie je žiadna novota."
Vojenskí policajti:
"Rotmajster Jaroslav Folta, rotmajster Miloš Halecký,"
Miroslav Minár:
"Prečo napríklad vojenskí policajti cvičia aj na skalách?"
Vojenský policajt:
“My cvičíme na skalách preto, aby sme sa v prípade nejakej núdzovej alebo krízovej situácie dokázali dostať na dané miesto, pomôcť, zachrániť niekoho, alebo už našeho člena, alebo nejakého iného príslušníka armády.”
Miroslav Minár:
"Vyžaduje takýto výcvik aj ozaj taký nejaký špeciálny tréning?L
Vojenský policajt:
"Je to komplex výcvikov, ktoré pozostávajú s tým, aby sa každý lezec, ako ste to vy nazvali, dokázal fungovať na skalách. A to neni len práca vo výškach, ale práca s voľnou hĺbkou. To sú vlastne jaskyne, diery a iné veci, kde sa človek spúšťa len smerom dole. No a vlastne na to je zameraný výcvik. Postupne, je tam v prvom rade aj fyzička toho človeka, fyzická kondícia. Treba to začínať pomaly. Musia tam byť vyškolení ľudia, ktorí vedia ako to vysvetliť ľuďom, aby sa človek nezranil, nezľakol, tým pádom ho to zastaví už na začiatku, no a potom vlastne sa to rozdeľuje na záchranné práce, na lezecké, športové, no a my máme vlastne kombináciu tých všetkých, hlavne bojových, aby sme sa dokázali zniekade niekam dostať a my ako vojenskí policajti musíme ešte aj vedieť zasiahnuť voči niekomu, takže potrebujeme tú sieť tých rôznych zručností a aby sme to mali, aby sme vedeli vlastne použiť materiál ktorý máme, ktorým disponujeme a sa dostať niekde. Takto vlastne trénujeme aj tieto možnosti na skalách. My ako sme ostreľovači, potrebujeme sa dostať na nejakú skalu, zvýšené miesto, aby sme mohli tam fungovať, zabezpečiť iné jednotky, tak potrebujeme sa bezpečne dostať hore a bezpečne odísť stamaď preč. A popri tom vytiahnuť niektorých ľudí, ktorí nevedia. Musíme vedie ako použiť materiál v rýchlosti a dostať sa na nejaké miesto."
Miroslav Minár:
“Teraz tu ale máte ozaj špecifickú partiu mladých ľudí. Sú to deti z domova pre deti a dospelých, takže toto bude asi vyžadovať taký špecifický prístup. A vyžadoval si.”
Vojenský policajt:
"Áno, samozrejme. Vzhľadom na to, že sú to deti, musíme pristupovať s rozumom k ním. Najprv im treba všetko vysvetliť a tým že sú to deti, nemajú také zručnosti, musíme na nich dávať dvakrát, alebo aj trikrát taký pozor, ako na kolegov z vojenskej polície.!
Miroslav Minár:
“Tá spolupráca s týmto centrom trvá už niekoľko rokov. Čo to prináša vám, ako vojenským policajtom? Vedia vás takéto stretnutia nejak obohatiť?”
Vojenský policajt:
“Určite áno, lebo minimálne sú to medziľudské vzťahy a človek si na týchto deťoch uvedomí, že ak má fungujúcu rodinu, že aké je to šťastie. A koľko lásky tie deti potrebujú a vlastne ako sa s nimi život zle zahral, vlastne rôzne majú ťažké príbehy životné a tuná si človek uvedomí, že vlastne treba pomáhať aj týmto ľuďom, lebo z nich potom vyrastú dospelí ľudia, ktorí budú mať svoje rodiny a ďalej budú produkovať deti, ktoré keď majú základ výchovy, tak vedia potom fungovať krásne ako dospelí ľudia a vedia oceniť to, že fungujú v nejakej spoločnosti. Keď už nemajú rodiny, tak majú aspoň priateľov a to je pre nich veľká rodina. A my sa snažíme do tej rodiny s nimi fungovať a zatiaľ sa nám to darí. Máme s nimi veľmi dobré vzťahy. Stretávame sa aj mimo roboty, stále keď máme niekde cestu zastavíme sa, napíšu nám. Je to pekné.”
Miroslav Minár:
"Na Slovensku našli pred vojnovým konfliktom dočasný domov tisíce detí z Ukrajiny. Medzi nimi aj Bogdan z Charkovskej oblasti a Anatolij z Kyjevskej oblasti. Aj oni si vyskúšali lezenie po skalách. Páčilo sa im?"
Ukrajinský chlapec:
“Mne sa veľmi páčilo, lebo včera sme mali turistiku, mali sme turistiku s mapami. Ja som bol vedúci našej skupiny. Bolo to veľmi zaujímavé.”
Ukrajinský chlapec:
"Veľmi sa mi páčia všetky vojenské zariadenia, ktoré pre nás pripravili, lebo mali sme aj na Ukrajine nejaké výcviky vojenské a vojenská správa sa mi veľmi páči."
Miroslav Minár:
"Medzi vojenskými policajtmi a skalami sa páčilo nielen ukrajinským chlapcom, ale aj slovenským dievčatám."
Bianka:
“Podľa mňa super. Ja už som tu viackrát bola a pre mňa to je stále zážitok krásny.”
Miroslav Minár:
“Ale teraz čakajú skaly. Obrovské.”
Bianka:
“No tak prvýkrát som sa bála dosť, ale už som si nejak zvykla a prekonala som ten svoj strach z výšky.”
Miroslav Minár:
“Váš vedúci hovoril o tom, že do tohto tábora sú vždy vyberaní tí, ktorí sa snažia, ktorí majú dobré výsledky v škole. Je to taká motivácia pre vás?”
Bianka:
“Určite áno, aj do budúcna. Napríklad ja chcem byť sama vojenská policajtka, takže paráda.”
Miroslav Minár:
“Nebolo tak ostatným ľúto, že tu nemôžu byť? Dokážete im potom spoločne tie zážitky sprostredkovať, ukázať im čo všetko ste tu zažili, aby možno že na budúci rok sa dostali oni?”
Bianka:
“Určite áno, pretože aj pre nich to je taká motivácia podľa mňa, že aby sa viac snažili, aby to tiež mohli s nami zažiť.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielaj´ú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Už o chvíľu opäť pôjdeme medzi frekventantov dobrovoľnej vojenskej prípravy a Marián Baláž nám povie, ako náročný 11-týždňový výcvik zvládajú dievčatá. Dozviete sa zaujímavé informácie o kazetovej munícii aj to, že na Záhorí sa začala ich likvidácia. Spolu si prezrieme historické exponáty v novom múzeu chemického vojska v Čereňanoch a pozveme vás aj na tradičný pochod náučným partizánskym chodníkom Zlatno - Skýcov. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
DVP-čka OČAMI MARIÁNA BALÁŽA
Miroslav Minár:
“Za múrmi Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine už niekoľko týždňov sa do tajov vojenského remesla snažia preniknúť aj frekventanti dobrovoľnej vojenskej prípravy. Darí sa im to, o čom sme sa osobne presvedčili napríklad pred týždňom. Náš dobre fundovaný a pripravený informátor Marián Baláž priamo zo zákulisia výcviku prináša opäť živé svedectvo o tom, že mladým ľuďom nie je ľahostajná príprava na obranu vlasti.”
Marián Baláž, účastník dobrovoľnej vojenskej prípravy:
“Pozdravujem poslucháčov Plnej poľnej. Už patríme pod rotu bojového výcviku. Noví inštruktori, noví velitelia, všetko nové. Za tento týždeň sme zatiaľ preberali len čisto teóriu. A ten pravý, ak by som to tak mohol nazvať, rock and roll nám začína až budúci týždeň. Dneska máme takú nežnú tému a tou je baby na dobrovoľnej vojenskej príprave. Ako to tu zvládajú a stíhajú a či sa im tu páči.”
Jasmina Timková, účastníčka dobrovoľnej vojenskej prípravy:
“Pozdravujem poslucháčov Plnej poľnej. Moje meno je Jasmina Timková. Mám 20 rokov., som študentka a pochádzam z Košíc. Študujem dve školy súčasne naraz. Prvá je vysoká, právo a druhá je daňové služby, nadstavbové štúdium.”
Marián Baláž:
“Čo ťa viedlo ísť na DVP-čku?”
Jasmina Timková:
“Tak tento príchod na DVP-čku vo mne vyvolal to, že vlastne sa chcem v tejto sfére posunúť aj ďalej a patriť medzi profesionálnych vojakov aj ja. Tento výcvik určite hodnotím ako pozitívny, nakoľko sme tu skvelý tím ľudí, vieme sa v každej situácii podržať. ”
Stanka Matejová, účastníčka dobrovoľnej vojenskej prípravy:
“Takže aj ja zdravím poslucháčov Plnej poľnej. Volám sa Stanka Matejová a pochádzam od Strečna. Ja som v civile učiteľka na strednej škole v Trebišove.”
Marián Baláž:
“V civilnej práci si bola ty tá šéfka tým svojim žiakom a teraz ty máš nad sebou nejakých šéfov, alebo ty si teraz quasi tá žiačka. Aký je to pocit?”
Stanka Matejová:
“No je to veľmi zaujímavá situácia pre mňa teraz, keďže som postavená do tej opačnej pozície a bola som na to upozornená manželom, ktorý je bývalý vojak, že dávaj si na to pozor, že budeš musieť počúvať. Ale myslím, že zatiaľ sa mi to darí, že to zvládam to počúvanie a plnenie rozkazov celkom s prehľadom.”
Marián Baláž:
“Ďalšia vec, za čo máš môj veľký obdiv, si najstaršia účastníčka DVP-čky a ako zatiaľ zvládaš výcvik?”
Stanka Matejová:
“Niektoré veci sú tu pre mňa náročné, aj keď som predtým športovala, čiže neišla som tu úplne nepripravená, ale zvládam to a veľmi mi pomáha, že sme tu taký dobrý kolektív a že sa tu vieme navzájom podržať.”
Marián Baláž:
“Vydatá si, to už vieme. Máš aj nejaké deti?”
Stanka Matejová:
“Áno, mám dve deti. Mám doma 12-ročnú dcéru a 18-ročného syna. Najprv sa tešili obidve deti, že konečne budú prázdniny, budú bezo mňa, nebude žiadne upratovanie a naháňanie, keďže ako učiteľka som doma s nimi cez prázdniny, ale teraz, po tom mesiaci približne, už im aj chýbam, aj viac mi telefonujú. Je to také, že mama je mama.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
“V pondelok začali vojenskí špecialisti na likvidáciu nevybuchnutej munície prípravu na ničenie kazetovej munície. Intenzívne práce na leteckej strelnici na Záhorí potrvajú dva týždne a pôjde o predposlednú etapu ničenia tejto mimoriadne nebezpečnej munície, ktorú postupne likvidujú všetky štáty, ktoré sa pripojili k tzv. ottavskému dohovoru. Na Záhorí je pritom aj misiami a vojenskými operáciami ošľahaný vojnový veterán, nadrotmajster Michal Mierez.”
Michal Mierez, vojnový veterán:
“Kazetová munícia je veľmi nebezpečná, lebo dokáže spôsobiť veľmi veľkú škodu na veľmi veľkom území. Ono si to v podstate môžete predstaviť tak, že máte pod lietadlom zavesenú nejakú veľkú bombu, v ktorej je trhavina. A tá vybuchne na jednom mieste. Ale kazetová munícia je v tzv. kontajneri. Rozmerovo ten kontajner je taký istý ako veľká letecká bomba, lenže tento kontajner obsahuje strašne veľa malých, možno povedať bombičiek, pre laikov, a tie sa v určitej nadmorskej výške keď to lietadlo zhodí, tak sa z toho kontajneru vyhodia a pokryjú veľmi širokú plochu. A to je práve to nebezpečné, že je tam kopu malých bombičiek na veľmi veľkej ploche. Čiže majú strašne veľký záber a dokážu spôsobiť veľkú škodu.”
Miroslav Minár:
“Čo potrebuje pyrotechnik vedieť predtým, než ide likvidovať túto kazetovú muníciu?”
Miroslav Mierez:
“Tak v prvom rade musí mať vedomosti, musí tú muníciu poznať a musí to mať trošku naštudované a ďalšia vec je, že aj pri tejto kazetovej munícii vy máte určitý počet tej kazetovej munície v tom kontajneri a to je proste celosvetove bežná vec, že keď zhodíte jeden kontajner kazetovej munície, 10-15 % neodchádza. Čiže vy, aj keď niekto použije tú kazetovú muníciu, tak môže byť munícia, ktorá je odistená, nebezpečná, nemôžete s ňou manipulovať, proste musíte ju likvidovať buď priamo na mieste, alebo sú na to špeciálne pyrotechnické postupy EOD postavy, ktorými sa táto kazetová munícia likviduje.”
Miroslav Minár:
“Už viete asi v akom objeme budete likvidovať túto muníciu?”
Miroslav Mierez:
“Je to trošku taká širšia téma, lebo strašne veľa krajín vo svete na základe ottavského dohovoru pristúpilo k zmluve o likvidácii kazetovej munície. Slovensko veľa rokov už túto kazetovú muníciu likviduje, nakoľko tiež pristúpil k tomuto dohovoru a v podstate toto je predposledný rok, kedy budeme likvidovať zásoby kazetovej munície na Slovensku, nakoľko sa nevyužíva je zakázaná používať v rámci toho dohovoru. Tento rok zlikvidujeme 11 veľkých kontajnerov leteckých, ktoré obsahujú 5 rôznych typov submunície.”
Miroslav Minár:
“Máte za sebou bohaté skúsenosti z pôsobenia na zahraničných vojenských misiách, vo vojenských operáciách. Dajú sa zužitkovať tieto skúsenosti aj pri likvidácii kazetovej munície?”
Miroslav Mierez:
“Samozrejme. Vždycky môže nastať nejaká situácia, že budú nejaké nepriaznivé podmienky, alebo bude zlé podložie, možno že bude troch mäkšia zemina a ten prenos tej iniciačnej energie nebude dostatočný a môže sa stať že jamu tzv. rozhodí a proste musíme sa vysporiadať s touto nebezpečnou situáciou. Čiže áno, tie zážitky a skúsenosti z nebezpečných misií vieme aplikovať aj doma počas ničenia vo výcvikových priestoroch a konkrétne na leteckej strelnici na Záhorí.”
Miroslav Minár:
“Koľkočlenný tím bude likvidovať túto muníciu a kedy predpokladáte ukončenie prác?”
Miroslav Mierez:
“Likvidácia kazetovej munície bude prebiehať v posledných dvoch augustových týždňoch. Bude tam 8 kmeňových profesionálnych vojakov z útvaru 905. špecializovanej bojovej podpory, takisto budú špecialisti z 5. pluku špeciálneho určenia. prídu aj ako observeri policajti Policajného zboru a ešte príde aj vojenský policajt jeden. Keď všetky tie bloky rozoberieme a zničíme na jame, tak zhruba do tých 2 týždňov by sme sa mali zmestiť.”
Miroslav Minár:
“O týždeň nás Michal Mierez pozve priamo do trhacích jám na Záhorí a budete počuť autentické zvuky z likvidácie kazetovej munície.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Už týždeň je v bývalých kasárňach v Čereňanoch v prevádzke nové múzeum chemického vojska. Vo svojich útrobách ukrýva vzácne exponáty, približujúce minulosť a súčasnosť vojska, ktoré sa preslávilo doma i v zahraničí. Pozývame vás na jeho prehliadku s Jozefom Kurbelom, tajomníkom občianskeho združenia Klub priateľov civilnej ochrany Prievidza.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Tak ja v tejto chvíli prekračujem vchodové dvere sem, do múzea chemického vojska na Slovensku. Hneď tu vľavo je tá novodobejšia história. Perzský záliv a nasadenie československej protichemickej jednotky v operáciách Púštna búrka.”
Jozef Kurbel, tajomník občianskeho združenia Klub priateľov civilnej ochrany Prievidza:
“Áno, bol to veľký úspech našich československých chemikov, keď sa vlastne po 89. roku dostali mimo Československa a mohli na medzinárodnej úrovni prezentovať svoje vedomosti, kde veľmi poctivo a úspešne splnili svoje úlohy, čo sa týka monitorovania, nepretržitého monitorovania prítomnosti chemických látok vo vojne v Perzskom zálive.”
Miroslav Minár:
“Sú to samozrejme uniformy, ktoré mali naši vojaci v Perzskom zálive, ale aj veľmi historické prístroje k tomu používali.”
Jozef Kurbel:
“Sú to pokrokové prístroje na svoju dobu, použiteľné, dnes veľmi úspešne s nimi pracujú aj naši chemici. Napríklad sú s chemickými preukazmi CHPZ 71, vyrábaný v 70. rokoch dodnes, je to skvelé zariadenie. Slúži na detekciu otravných látok pomocou detekčných trubičiek. Do prístroja sa zakladajú detekčné trubičky, cez ktoré sa presáva vzduch, no a keď je nejaká tá otravná látka konkrétna prítomná vo vzduchu, tak, tá jednotlivá trubička, ktorá ju má signalizovať, sa zafarbí.”
Miroslav Minár:
“A toto sú už asi také by som povedal historickejšie exponáty.”
Jozef Kurbel:
“Áno, áno. Akurát stojíme pri našom najstaršom exponáte, to je práve ochranná maska ARF, francúzska ochranná maska z roku 1917, ktorá zažila nejakú tú ofenzívu.”
Miroslav Minár:
“Kde ste ju vyhrabali?”
Jozef Kurbel:
“Podarilo sa nám ju získať na inzerát a čo nás najviac prekvapilo, že na Slovensku. Väčšinou v zahraničí sa takéto veci dajú získať, ale my sme ju získali u nás na Slovensku.”
Miroslav Minár:
“Poďme k tým ďalším maskám.”
Jozef Kurbel:
“Máme tu dalo by sa povedať plejádu ochranných masiek, ktoré používala československé a v súčasnosti ešte používa české alebo slovenské chemické vojsko, sú tu aj také trošku kuriozity. Situácia po vojne bola taká, po 2. svetovej vojne bola taká, že naša armáda používala množstvo koristného nemeckého materiálu, čiže v našom chemickom vojsku boli zaradené nemecké ochranné masky. Sú to tie známe tubusy, ktoré nosili tí nemeckí vojaci na chrbte za sebou, také tie plechové, takže to používala naša armáda. Alebo používali britské ochranné masky, ktoré si priviezli československé jednotky z Veľkej Británie. Po roku 1950 prichádza unifikácia v rámci Sovietskeho zväzu, diktuje nám, aké ochranné masky sa majú vyrábať, takže to sú tzv. masky celohlavové, veľmi nepohodlné, tlačili. Potom zase prechádzame na novšie masky, to už sú 70. roky, to je známa maska M10 a M10M, s ktorou sa stretol každý vojak základnej vojenskej služby. Je to maska, ktorú vytvorili naši vedci na základe americkej, áno to je pravda, ale je to náš vlastný výtvor. Napokon sú tu už vlastne najmodernejšie ochranné masky, ktoré sa vyrábajú a používajú v Slovenskej a Českej republike.”
Miroslav Minár:
“Návštevník bude postupne prechádzať expozíciami. Takto, vidím, že tu nájde aj veľmi zaujímavé informácie o vzniku chemického vojska na území Slovenska. A to sa píše rok 1919.”
Jozef Kurbel:
“V novovytvorenej Československej republike vzniklo chemické vojsko, ako reakcia po 1. svetovej vojne na použitie chemických zbraní, takže potrebujeme našich návštevníkov oboznámiť s takouto skutočnosťou, že to chemické vojsko má u nás veľmi dlhú tradíciu, už vyše 100 rokov.”
Miroslav Minár:
“My postupne prechádzame do ďalšej expozície, do ďalšej miestnosti, hneď tu naproti, to je aj pre mňa veľmi zaujímavé.”
Jozef Kurbel:
“V tejto miestnosti sa nachádzajú prístroje, ktoré slúžia nna chemický a radiačný prieskum. Čiže prístroje, ktorými sa zisťuje prítomnosť chemických látok vo vzduchu, alebo rádioaktívne žiarenie. Taktiež tu máme zastúpenú veľmi komplexnú zbierku od tých najstarších prístrojov, napríklad čo sa týka dozimetrických prístrojov. Pôvodne to boli veľmi zložité elektrónkové zariadenia, no a postupne ako išla doba, ako išiel vedecký pokrok, tak zariadenia miniaturizovali na dokonalejšie, jednoduchšie.”
Miroslav Minár:
“Áno, v tejto chvíli sa pripojil k nám aj váš kolega.”
Róbert Prizňa, Občianske združenie Klub priateľov civilnej ochrany Prievidza:
“Róbert Prizňa.”
Miroslav Minár:
“No Róbert, tu sa rozprávame s kolegom vašim, že teda naozaj aj veľmi historický exponát sa vám podarilo zohnať sem do múzea a rozprávame sa aj o týchto ďalších unikátnych zariadeniach. Ja som sa pýtal Jozefa, že čo mladého človeka motivuje a inšpiruje k tomu, aby sa venoval tej vojenskej histórii, konkrétne chemickej. Čo vás?”
Róbert Prizňa:
“Tak bola to viac-menej náhoda, keď sme sa začali venovať všeobecne ochranným prostriedkom, ochranným maskám, chemickým oblekom. Bol som asi piatak na základnej škole a teda pretrvalo nám to dodnes a ďalej toto nadšenie rozvíjame a snažíme sa budovať, teda začali sme múzeum civilnej obrany, teraz pokračujeme múzeum chemického vojska a chceli by sme ďalej napredovať a rozširovať povedomie ľudí o týchto veciach.”
Miroslav Minár:
“Obaja ste mladí chlapci. Ja asi predpokladám, že na základnej vojenskej službe ste neboli. Neboli ste, alebo nie ste asi ani profesionáli.”
Róbert Prizňa:
“Nie, určite nie sme profesionáli. Každý máme svoje povolanie a pomimo toho sa snažíme takto. Chodíme aj po školách a šírime povedomie a aj tieto prehliadky aby sa takto rozšírilo povedomie ľudí o tom, čo vlastne chemické vojsko znamená.”
Miroslav Minár:
"Máme tu aj klasického vojaka s označením SA, Sovietskaja armija. To ste kde zohnali?
Róbert Prizňa:
“Je to uniforma z obdobia 70. rokov. Má symbolizovať najmä to, že v tejto uniforme boli oblečené likvidátori v Černobyle, takže vlastne neboli chránení nijakými extra prostriedkami, iba prostriedkami, ktoré si vyrobili sami. Tak preto je viac-menej tá uniforma, alebo ten vojak nastrojený v ochrannej maske a oblečený v uniforme vojaka sovietskej armády, aby symbolizoval to, že oni tam jednoducho zasahovali bez ochranných prostriedkov, alebo teda dostatočných ochranných prostriedkov.”
"Miroslav Minár:
“Poďme sa pozrieť ďalej, toto sú zrejme asi spojári.”
Jozef Kurbel:
“Áno, áno, v našom múzeu, okrem teda chemického vojska chceme priblížiť aj trošku ďalšie zložky armády, no a v tejto miestnosti máme výstavku spojovacích prostriedkov, pretože bez spojenia niet velenia, takže spojovacie prostriedky, ktoré potrebovali naši chemici. Máme tu poľnú telefónnu ústredňu, ku ktorej sa mohlo pripojiť až 120 telefónov, rôzne rádiové prijímače, rádiové stanice, poľné telefóny, máme nemecký bakelitový, ktorý sa používal počas 2. svetovej vojny a taký jeho náprotivok z rovnakého obdobia bol československý, tento telefón vzor 35, ktorý bol naopak drevený.”
Miroslav Minár:
“Toto vyžaduje obrovské množstvo úsilia a času, ale aj finančných prostriedkov. Ako sa vám darí toto všetko skĺbiť do jedného, aby teda návštevník keď sem príde, videl tieto skvosty?”
Jozef Kurbel:
“Časový problém je veľký problém a finančný ešte väčší. Snažíme sa, keďže málokto je ochotný príspieť do rozvíjania takýchto múzeí a aktivít, snažíme sa to živiť najmä z vlastného vrecka a budujeme to vo svojom voľnom čase. Popri tom, ako chodíme do práce, tak sa stretávame tu a rekonštruovali sme tie jednotlivé miestnosti, zabralo nám to 2 roky kým sa nám podarilo toto múzeum dostať do takéhoto stavu a časom teda ešte, keď do toho pridáme aj akcie, tak tá vyťaženosť časová je celkom veľká.”
Miroslav Minár:
“Ako často predpokladáte, že múzeum bude otvorené, v ktorom ročnom období, odkedy, dokedy?”
Jozef Kurbel:
“Radi by sme mali otvorené počas celého roku. Ešte ladíme posledné detaily, či bude otvorené pravidelne počas týždňa, ale isté je, že na zavolanie sa vieme kedykoľvek dohodnúť na akúkoľvek prehliadku v akomkoľvek čase.”
Miroslav Minár:
“Kde vás záujemcovia o návštevu vojenského múzea na sociálnych sieťach nájdu?”
Jozef Kurbel:
“Máme facebookovú stránku Múzeum chemického vojska, kde máme zverejnené kontaktné údaje, kedykoľvek môžu zavolať, napísať a dohodnúť jednotlivú prehliadku.”
Miroslav Minár:
“Pripravujete repliku poľnej nemocnice, ale máte tu aj ambulanciu.”
Jozef Kurbel:
“Túto improvizovanú ošetrovňu sme sa rozhodli zriadiť kvôli tomu, aby sme nabudili celkový ten efekt, alebo celkový pocit, dojem u ľudí ktorí sem prídu, ako to na tom vojenskom útvare fungovalo. Tu sa nachádzame teda v útvarovej ošetrovni, zameranej na rok 1983, kde teda chodili vojaci s jednotlivými zraneniami na prehliadky a ďalej sa teda určovala ich hospitalizácia, alebo záležalo podľa toho, o aké zranenia ide. Táto ambulancia bola vybavená na ošetrenia a základné vyšetrenie pacienta, ale aj na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a resuscitáciu.”
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Už o niekoľko dní si pripomenieme 78. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. S oslavami sú spojené rozmanité akcie, ktoré pripravujú rôzne organizácie so spoločným cieľom, priblížiť účastníkom osláv, najmä mládeži, históriu odboja počas Slovenského národného povstania. Tradičným podujatím, ktoré bude zajtra, teda v sobotu 20. augusta, je už 34. ročník turistického pochodu Náučným partizánskym chodníkom medzi dvomi partizánskymi obcami Zlatno - Skýcov. Samozrejme aj tento raz s podporou ministerstva obrany. Spoluorganizátorom pochodu je aj miestny Klub vojenských výsadkárov Zlaté Moravce, ktoré tak ako pred rokom, pripravilo pre účastníkov pochodu pamätné listy. Pochod sa začne v Zlatne o 8. hodine pri pamätníku obetiam 2. svetovej vojny. V cieľovej stanici v Skýcove čaká na všetkých občerstvenie a bohatý program, napríklad zoskok výsadkárov, ukážky dobovej techniky a výstroja, či koncert dychovej hudby Skýcovanka."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
