- Dátum: 02.09.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 25.32 MB
Plná poľná
[02.09.2022; Regina Západ; Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
“Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * So slovenským nebom sa rozlúčili legendárny Mig-y29. * Prvý na leteckých dňoch s Mig-om29 exceloval Pejo. Nasledovali ho ďalší vyspelí piloti, napríklad Mates a Bukes, ktorí s hrdosťou odprevadia svoje tátoše do dôchodku. * Presedlal na ne aj Kraken, či ďalší skvelí piloti, ktorých neraz vyzval k ostrému štartu renegát. * Keď sa legenda pridá k legende. Výnimočný herec Miško Dočolomanský mal Mig-y vo svojom srdci. * Dobrovoľníci v Martine majú za sebou ďalší výcvik. Zvládli nielen streľby, ale aj hádzanie ručných granátov. * Pripomenieme si tragické udalosti v povstaleckom Telgárte. * Ďalším mladým ľuďom nie je ľahostajný odkaz Slovenského národného povstania. Záslužnému činu bude patriť záver relácie.”
Miroslav Minár:
"Rezort obrany, ako aj široká verejnosť sa tzv. uzemnením stíhacích lietadiel Mikojan Gurevič Mig29, symbolicky rozlúčili s týmito ikonickými strojmi, ktoré od vzniku samostatnej Slovenskej republiky tvorili až doteraz základ nadzvukového taktického letectva Slovenskej republiky. Letecká derniéra Mig-ov sa uskutočnila počas Medzinárodných leteckých dní SIAF 2022 v priestoroch Leteckej základne Malacky Kuchyňa. Uzemneniu Mig-ov 29 predchádzalo podpísanie dohody medzi Slovenskom, Českom a Poľskom a ochrane vzdušného priestoru Slovenskej republiky, ktorú od 1. septembra 2022 do 31. decembra 2023 zabezpečujú české a poľské vzdušné sily. Česko so stíhačkami Grippen a Poľsko so stíhačkami F16 dočasne vyplnia spôsobilosť, ktorú Slovensko opäť plnohodnotne nadobudne po dodaní lietadiel F16 zo Spojených štátov amerických. V rámci delenia Českej a Slovenskej federatívnej republiky, ako aj deblokácie ruského dlhu, bolo na Slovensko v 90. rokoch dodaných celkovo 24 kusov jednomiestnych a dvojmiestnych Mig-ov. Lietadlá prešli čiastočnou modernizáciou v rokoch 2004-2006, keď boli vybavené vyspelejšími komunikačnými a navigačnými prostriedkami a systémami kompatibilnými s technikou NATO. Technická životnosť 11 lietadiel Mig29, ktoré majú aktuálne vo svojej výzbroji Ozbrojené sily, končí v rozmedzí rokov 2029-2035."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Už od vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli naši špičkoví stíhací piloti so svojimi strojmi Mig29 pozývaní na najvýznamnejšie letecké dni po celom svete. Prvý, ktorý tisícom divákov ukázal, že slovenskí stíhači sa vyrovnajú tým západným, bol Pejko. Dnes generálmajor vo výslužbe a bývalý veliteľ Slovenských vzdušných síl Jozef Dunaj. Na asi najprestížnejšej leteckej show na svete, v anglickom Fighforde doslova šokoval pilot Ivan Hulek. Nie raz, ale dvakrát, a to v rokoch 1995 a 1998 sa stal kráľom neba, keď sa stal držiteľom Super Kings Trophy a stal sa neoficiálnym majstrom sveta v sólovej akrobacii bojových stíhačiek. Na ďalších leteckých dňoch po plukovníkovi vo výslužbe Ivanovi Hulekovi prevzal opraty do rúk Mig29 Mates, major vo výslužbe Martin Hronec.”
Martin Hronec, major vo výslužbe, pilot Mig29:
“Mig29 je skutočne unikátny bojový stroj, ktorý si získal srdcia nielen pilotov tohto stroja, ale aj iných obdivovateľov svojimi tvarmi a hlavne vlastnosťami. Nepochybne krásne lietadlo aj krásne lieta. Ja som na Mig29 presedlal v roku 1997 už z tiež legendárneho Mig-u21 a po niekoľkých hodinách na tomto stroji mi bolo jasné, že je to skutočne výnimočný stroj, bojový stroj, ktorý sa vo vzduchu chová ako ryba vo vode. Skutočný vládca oblohy. Postupne som prešiel výcvikom, až nakoniec som aj tento stroj predvádzal ako displej pilot, či už na sóle a potom aj vo dvojici s mojim super číslom Peťom Veľkým, kde sme spoločne ukázali, čoho je toto lietadlo schopné. Stačilo sa na seba pozrieť a obaja sme presne vedeli, čo máme robiť. S týmto lietadlom som získal veľa ocenení doma aj za hranicami Slovenskej republiky. Spomeniem víťazstvo sólo displej počas SIAF-u v roku 2005 v Brne a mnoho ďalších ocenení. Ako každý moderný bojový stroj, ktorý pozostáva z mnoho súčiastok a tak vyžaduje aj dokonalý servis a dostatok náhradných dielov, čo sa týka technického personálu, tam to bolo super. Chlapci boli vynikajúci, snažili sa urobiť čo sa dalo. Avšak nikdy sme nemali dostatok náhradných dielov, čo sa podpisovalo na nálete tých úžasných strojov. Preto tento typ lietadla lietalo a predvádzalo len hŕstka pilotov a nikdy sa nám nepodarilo plnohodnotne vycvičiť celú letku. Aj napriek tomu sme dokázali, že kombinácia výborný pilot, výborný bojový pilot vo výbornom bojovom stroji, ako Mig29 bezosporu je, bol tým najväčším súperom všetkým ostatným lietadlám a vždy sme sa z cvičení, či už doma alebo za hranicami, vracali pravidelne s víťazstvami. Na lietadlách Mig29 som nalietal viac ako 1000 letových hodín a toto lietadlo ma nikdy nenechalo v štichu. Dokonca aj mi zachránilo život pri leteckej nehode v novembri 2002. Aj keď Mig29 postupne začal zaostávať v elektronickej výbave, tak jeho základné bojové parametre zostávali na vysokej úrovni a pri bojoch na malých vzdialenostiach po celú dobu svojej služby dominoval. Predo aj na základe týchto vlastností Rusi vyvinuli úplne nový typ lietadla Mig35, ktorý koncepčne vychádza z Mig29. Čo dodať na záver? Mig29 bol a je skutočným nádherným orlom a pánom oblohy. Každý, kto sa v tomto stroji mal česť previezť, nikdy na to nezabudne. A ja som mal túto možnosť, za ktorú ďakujem a aj napriek tomu, že som lietal aj v iných strojoch typu Mirage, F16, proste Mig29 je Mig29, k tomu už neni čo dodať.”
Miroslav Minár:
“K legendám, ktoré dokázali s Mig-om29 neuveriteľné kúsky, sa zaradil aj Bukes, podplukovník vo výslužbe Marián Bukovský.”
Marián Bukovský, pilot Mig29, podplukovník vo výslužbe:
“Jedna éra vojenského letectva sa skončila. Zostáva mi len poďakovať sa lietadlám Mig29 za všetky úžasné momenty počas 18 rokov, keď som mal tú česť lietať na nich. Pri zverejnenom celkovom nálete typu v rámci Slovenskej republiky 20.246 letových hodín, môj nálet na Mig29 predstavuje 9,6 % z celkového. To pri počte vycvičených pilotov nie je vôbec zlé číslo. A hoci mi nebolo dopriate ostať pri ňom až do konca, lietadlo Mig29 bolo, je a navždy zostane v mojom srdci ako výnimočný kus techniky a priateľ, ktorý mi dával radosť, na ktorého sa dalo spoľahnúť a ktorý ma vždy bezpečne doviezol domov. Mig29, ďakujem. Bolo mi cťou.”
Miroslav Minár:
“Nebeskí jazdci ukázali počas uplynulého víkendu tisíckam divákov nevšedné divadlo. Ako napríklad aj na Medzinárodných leteckých dňoch SIAF 2013. Predviedli sa vtedy nielen najmodernejšie vojenské lietadlá, ale aj tie, ktoré patria do kategórie veteránov. Zaujali napríklad Krakena, vtedy nadporučíka Dušana Tichého, ktorý už mal za sebou prvé letové hodiny na stíhačke Mig29.”
Miroslav Minár: (záznam z roku 2013)
" Vy ste začínali na cvičnom prúdovom lietadle Albatros L39, aké to bolo?"
Dušan Tichý, pilot lietadla Albatros a Mig29:
“Zo začiatku to bolo ťažšie a už ku koncu, keď už som mal viacej tých skúseností na tom lietadlo, tak už si to človek viacej užíval, už proste bolo to lietanie krásne. Albatros je vynikajúci stroj na výcvik a dajú sa s ním robiť pekné lety.”
Miroslav Minár:
“Čo všetko ste museli na Albatrose splniť, aby ste mohli presedlať a osedlať silnejšieho tátoša, teda Mig29?”
Dušan Tichý:
“Takže musel som si prejsť komplet celým základným výcvikom, pokračovacím výcvikom, to znamená musel som mať nalietaných aspoň 400 hodín, čo je u nás podmienkou na získanie prvej triedy pilota vojenského letectva.”
Miroslav Minár:
“V boji ste neboli, čo všetko to ale v tých mierových podmienkach obnáša?”
Dušan Tichý:
“Je to svojim spôsobom malé vzdušné boje, ja som vycvičený jeden na jedného, takže od prepadu vzdušného cieľa, až končí sa to svojim spôsobom tým manévrovaním vzdušným bojom.”
Miroslav Minár:
“Kedy prišiel ten očakávaný okamih, kedy ste teda dali viacmenej zbohom Albatrosovi a vyskúšali ste si a prvýkrát ste si sadli za Mig29?”
Dušan Tichý:
“Bolo to v novembri minulého roku. Bol som prevelený, resp. bol som premiestnený na spomínaný Mig29, z výcvikovej letky som prešiel na bojovú letku, no a svoj prvý let som mal koncom novembra.”
Miroslav Minár:
“Tie pocity asi boli neopísateľné.”
Dušan Tichý:
“Jednak neopísateľné, jednak podobné ako na začiatku výcviku na Albatrose, kde človek mal plnú hlavu všetkého. Teraz takisto ešte mám plnú hlavu, lebo predsa mám odlietaných len nejakých 10 hodín zatiaľ na Mig-u 29, takže ešte stále sa v tom človek necíti tak ako v tom Albatrose, kde už viac-menej niektoré veci sa robili už podvedome.”
Miroslav Minár:
“Vystupuje váš učiteľ, veliteľ, displej pilot zmiešaného leteckého krídla tu na Sliači, Buker, podplukovní Marián Bukovský. Dá sa od neho, Dušan, čo-to odkukať, aby ste raz v tých výškach mohli robiť také úžasné veci ako on?”
Dušan Tichý:
“Určite sa dá, nakoľko je to, ako ste spomínali, môj veliteľ a jednak je to aj inštruktor. Takže učí nás svojim spôsobom odovzdávať tie svoje skúsenosti ďalej a ďalej, takže určite áno.”
(koniec záznamu)
Miroslav Minár:
“Ako sme povedali na úvod relácii, ak to bolo nevyhnutné, tak naši stíhači vyrazili k ostrému štartu, keď ich k tomu vyzval renegát. Aktiváciu vyčlenených lietadiel proti narušiteľovi si nielen piloti, ale aj celý systém renegát vyskúšal v júli 2015 na cvičení Slovenský štít. Rozprávali sme sa vtedy o tom s vtedajším veliteľom Vzdušných síl, brigádnym generálom Miroslavom Korbom.”
(záznam z roku 2015)
Miroslav Korba, vtedajší veliteľ Vzdušných síl:
“Máme presne stanovený systém. Pokiaľ niečo podobné sa stane a máme pripravených stíhačov, takže aj v dnešnej dobe zasahovali reálni stíhači, ktorí držia hotovosť na Sliači. Bola použitá pre nás reálna techniky. Stíhači reagovali, žiadnu prípravu na to nepotrebovali, išli naostro.”
Miroslav Minár:
“Slovensko už zažilo aj ostrú hotovosť, ostré zásahy.”
Miroslav Korba:
“Tých zásahov bolo viacej a takmer vo všetkých prípadoch sa jednalo o nenadviazanie spojenia, čo je väčšinou problém, ale práve tento problém môže predstavovať aj nebezpečie. Takže jedná sa o to, že či to nenadviazanie spojenia je vzhľadom k tomu, že zlyhala technika, to znamená rádiá že si špatne naladili piloti, trebárs frekvenciu, alebo že nejaký iný zámysel. Čiže pravda je taká, že je to súhrn posúdení, podľa ktorých aj ľudia, ktorí sa zúčastňujú na tom rozhodovacom procese, majú určité indície čo sa asi môže stať, alebo čo sa asi môže diať, či je to v poriadku, neni to v poriadku. Je to iba o tom, že s tým lietadlom nemám napríklad spojenie, alebo je to aj o tom, že má narušenie, alebo nemá vôbec plán na let, alebo plán ktorý na let má, tak ho nedodržiava, odkláňa sa od neho, otázka kam smeruje, smeruje na niečo nevýznamné, alebo na niečo významné. Takže len tak v skratke sa snažím priblížiť to, že pravda je, že tých indícií je tam niekoľko, kde sa dá pomerne spoľahlivo rozpoznať, či sa jedná o narušiteľa, alebo nie.”
Miroslav Minár:
“Cvičiaci zásah ostrej hotovosti dvoch stíhačiek Mig29 zo Sliača sa uskutočnil v rámci 2. fázy cvičenia Slovenský štít. Krátko potom, ako narušiteľ, sprevádzaný stíhačkami dosadol na zem, vstúpili na scénu ďalšie zložky. Napríklad špeciálne komandá polície a Ozbrojených síl, prítomná bola aj chemická jednotka, vojenskí policajti a ďalší. Teda všetci tí, ktorí zabezpečujú tzv. domáci krízový manažment.”
(koniec záznamu)
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“Áno. Keď sa legenda spojí s ďalšom legendou, vznikne z toho výnimočný a neopakovateľný príbeh, ktorým zakončíme aj našu rozlúčku s legendárnymi stíhačkami Mig29. Mal ich v srdci nezabudnuteľný herec Michal Dočolomanský.”
Michal Dočolomanský, herec (záznam):
“Viete, ja tak hovorím, že naši piloti sú veľmi šikovní a veľmi dobrí akrobati a to je teda prvý predpoklad pre stíhacieho pilota. Tieto mašiny, na ktorých lietajú, sú skutočne vynikajúce. Tá 29-na, Mig29, bol naozaj uznávaný ako svetovo najlepšia stíhačka a viete musím povedať, zhodou okolností som aj ja mal možnosť letieť na nej, pilotovať ju trošku. Mal som to šťastie, no tak ako herec som sa dostal na Sliači, polietali sme si a je to úžasné dačo. To je taká sila, že môj rozum ostal stáť nad tým, že je to vôbec možné. Takže viem čo to je. Tie ukážky, ktoré robili tu a ktoré som videl aj na minulých leteckých dňoch, to je dá sa povedať vrchol pilotáže. Je to nádhera čo sa s tým dá robiť a práve že som dokonca bol svedkom figúry, to sa volá Kobra myslím, že tá mašina dokáže zastaviť úplne, nechá tie stíhačky pred seba predbehnúť a potom pokračuje ona v stíhaní. To je úžasné dačo. Vojakom držím palce. Dnes už je armáda trošku iná, profesionálna, náročnejšia si myslím. My sme tú vojnu mali takú jednoduchšiu, pretože bolo viacej zábavy, viacej srandy, teraz je to trošku vážne. Želám im, aby sa im nie že páčila vojna, ale aby ju robili z lásky. Lebo vtedy človek niečo dosiahne, keď robí svoju prácu z lásky. Keď robí vlastne to, čo robiť chce. A myslím si, že keď niekto pôjde do armády, tak to bude chcieť robiť, takže v tej armáde niečo môže dosiahnuť. Prajem veľa, veľa šťastia, veľa zdaru, veľa sily, veľa trpezlivosti a hlavne nezabúdať na život, lebo žijeme len raz.”
(koniec záznamu)
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie sa opäť pozrieme na to, ako sa darí frekventantom dobrovoľnej vojenskej prípravy za bránami Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine. Pripomenieme si boje povstalcov v Telgárte a tiež vám predstavíme jeden výnimočný čin mladých ľudí pri obnove pamätníka hrdinom Slovenského národného povstania. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
DVP-čka OČAMI MARIÁNA BALÁŽA
Miroslav Minár:
“Čo zažili naši dobrovoľníci v Martine a v Sučanoch? Pýtame sa nášho informátora Mariána Baláža.”
Marián Baláž, účastník dobrovoľnej vojenskej prípravy:
“Zdravím poslucháčov Plnej poľnej zo Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine. V dnešnej epizóde si niečo povieme o výcvikovom priestore v Sučanoch, o nácviku strelieb. Streľby, ktoré sme absolvovali, spočítali zo streľby zo samopalu, z pištole, z guľometu a čerešnička na torte bol hod granátom. Tak začal by som asi tým samopalom. Samozrejme, ešte pred tým všetkým ako sme išli prvýkrát na strelnicu, sme sa museli s tou zbraňou lepšie zoznámiť, to znamená zborka, rozborka, ako správne čistiť zbraň, ako sa o ňu starať, nejaké ten weapon handling, čiže manipulácia so zbraňou, ako s ňou manipulovať, ako s ňou nemanipulovať, učili sme sa aj BOZP na strelnici, kto to neovládal, nebol pripustený k streľbám. nakoľko vedieť BOZP je dôležité, lebo človek nikdy nevie a môže sa hocičo stať, keď aj nechcene. Samozrejme, všetko sa robilo na povely, to znamená, že keď som už bol aj na prípravnej čiare, nemohol som si len tak prísť k stanovišťu k hociktorému ku ktorému som chcel a že som ski mohol hneď nabiť a vystreliť, všetko bolo na povely. Bolo nám určené každému stanovište z ktorého strieľal, no a niektorých prekvapila streľba, či už zo samopalu, guľometu, alebo pištole. Mňa osobne nie, nakoľko sa s týmito zbraňami stretávam aj pri rekonštrukciách bojov. Ostré rany sme odstrieľali, niektorí lepšie, niektorí horšie, ale všetko je to len o tréningu a o cviku a o tom správnom manipulovaní so zbraňou, s mierením a so samotným strieľaním. Čerešnička na torte z celej strelnice bol hod granátom, samozrejme ostrým. Mohli sme si to vyskúšať, mali sme tú možnosť. Stalo sa, konkrétne mne, že ja som sa priznám sa zľakol toho granátu, že pôvodne som nechcel ním hádzať, alebo som mal pred tým obrovský rešpekt, ale keď som si to potom viackrát vyskúšal ten samotný hod gumeným granátom, cvičným, tak som sa odhodlal a odhodil som si aj ja, nakoľko granát, niektorí si povedia z počítačových hier, že keď to buchne odo mňa 5-6 metrov nič sa mi nestane, ale skutočnosť je úplne inde a taký granát vie spôsobiť fatálne zranenia. Niektorí kolegovci, vrátane mňa, sme mali aj pridelenú stráž, že ak by sme videli lietajúci objekt, zver, alebo nejaký pohyb, ktorý sme museli hneď nahlásiť, aby sa streľba prerušila, aby nedošlo k usmrteniu zvierat, nebodaj ľudí, alebo nízko lietajúcich objektov.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Počas Slovenského národného povstania sa ťažké boje odohrali aj v Telgárte. Z obce sa k povstaleckej armáde pripojilo 152 obyvateľov. 3. septembra 1944 Telgárt obsadili fašisti, ktorých povstalci o dva dni vytlačili. Nemci však po sebe zanechali spúšť. 5. septembra vypálili 263 domov, zastrelili 21 civilov a 14 zajatých povstaleckých vojakov. Tieto udalosti si dobre pamätá vtedy 16-ročný Ján Dudašák. Jeho spomienky sme zaznamenali ešte v septembri 2014, keď sme si v Telgárte rozložili svoj rozhlasový stan.”
Ján Dudašák, pamätník bojov v Telgárte (záznam z r. 2014):
“Pre mňa to bolo prekvapenie, lebo ja som len počul voľakedy z rádia, že vojna zúri niekde na východe. Ale keď vypuklo Slovenské národné povstanie, tak to bol taký šok pre mňa a nevedel som si skoro uvedomiť, že čo to je. Až potom, jak tie vojská sa priblížili, tu prišla povstalecká armáda a čakali ten nápor od Popradu. Ale medzitým, jak už tie vojská ustupovali, čiže nemecká armáda tlačila, viem že to bola sobota, prišli povstalecké vojská vo večerných hodinách a hovorili, ľudia utekajte, lebo nemecká armáda vraždí. Tak mamin brat popriahal kone a my sme potom odišli smerom na rejdovskú stranu, vysťahovali sme sa z tejto dediny. Ľudia išli húfom a jak sa ráno rozvidnilo, tak sme sa dostali až nad tzv. Priehybu, ale keď horel Telgárt, tak sme vyšli tam na ten kopec a sme sa pozerali aký to bol obrovský oheň.”
Miroslav Minár:
“Neskôr sa Telgárt opäť dostal do rúk Nemcov. Nastalo obdobie šikanovania a ponižovania miestnych obyvateľov. Jánovi Dudašákovi sa aj po rokoch vynára najstrašnejší obraz tých dní. Nemal strach iba o seba, ale aj o mamu a mladších súrodencov.”
Ján Dudašák:
“Najstrašnejšie bolo to, že keď už Nemci prišli a my sme sa prisťahovali naspäť, prišiel do nás ozbrojený po zuby a hovoril nemecky, hľadal partizánov. A takým brutálnym spôsobom by bol všetko zničil. My sme povedali, že nie to. Mal som malého brata, vtedy mal pár mesiacov, mali sme ešte sestru, tí len pozerali, lebo oni boli odo mňa mladší. Ale mama hovorila, že niet partizánov a mama vedela trošku nemecky, lebo ona slúžila v Dobšinej a mu vysvetlila Tak odišiel preč. Keď povstanie sa rozpadlo, tak sme žili v tej dedine, ešte pár ľudí ostalo, niektorí sa vysťahovali do okolitých obcí, lebo trištvrte dediny bolo spálené. Druhý šok bol vtedy, jak už prišla fronta, lebo našu obec oslobodili rumunské vojská a vtedy sme si mysleli, že sa to nazad vracia, ale vtedy Nemci nemali už času, ustúpili a pritom ústupe vyhodili do vzduchu železničné mosty a tunely. No a bola nedeľa a už jak prišli rumunské vojská, už povedali dospelí ľudia, no už asi bude lepšie, lebo už oslobodili Telgárt.”
Miroslav Minár:
“Ak mu to zdravotný stav dovoľoval, rád sa Ján Dudašák stretával s deťmi v základnej škole, aby im porozprával svoje zážitky spred 70. rokov a rovnako rád spomína na osobné stretnutia s ľuďmi, ktorí vtedy bojovali v povstaleckej armáde.”
Ján Dudašák:
“Stretol som sa aj s týmto veliteľom, železným kapitánom Stanekom. Aj terajším generálom Husákom tiež, lebo oni chodili radi tu, keď to výročie bolo toho povstania.”
(koniec záznamu)
Miroslav Minár:
“Spomienky na neúprosné boje v Telgárte v septembri 1944 ožijú už na budúcu sobotu, keď sa tu uskutoční rekonštrukcia bojov.”
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Pred týždňom sme sa s predsedom Klubu vojenskej histórie Golian Martinom Gagom rozprávali aj o tom, ako najmä u mladých ľudí vyvolať záujem o povstaleckú históriu a ako ich motivovať k tomu, aby nepodľahli šíriacim sa dezinformáciám. Niekedy na to ani netreba peniaze, stačí sa prejsť povstaleckými územiami, ktoré sú posiate mnohými pamätníkmi. Žiaľ, niektoré sú zarastené náletovými drevinami a poškodenými nielen zubmi času. Mladí ľudia okolo Maroša Čupku urobili v uplynulých dňoch niečo, čo by sme mohli aj my. Počúvajte.”
Martin Čupka, dobrovoľník:
“Nachádzame sa neďaleko centra Banskej Bystrice na železničnej stanici, ktorej dejiny sú spojené so Slovenským národným povstaním. Je známa tiež táto trať 170 ako trať SNP a to práve z dôvodu, že pancierové vlaky, ktoré na tejto trati pomáhali povstaleckej armáde odrážať odpor nemeckých vojsk, útočiacich v roku 1944, práve vyrážali z tejto stanice do bojových akcií, ako to dokumentuje aj táto pamätná tabuľa. Rovnako na tejto pamätnej tabuli sa nachádza aj veta, ktorá spomína aj ústup a vlastne jedno z centier ústupu, ktoré pomáhali vlastne povstalcom sa dostať do hôr. Naďalej tu potom vyrástol pamätník, ktorý zdobí ľavý bok stanice. Pri tejto príležitosti 78. výročia Slovenského národného povstania sme sa rozhodli, že prispejeme rukou k dielu a pomôžeme ho obnoviť, keďže bol dlhodobo zanedbávaný. Pamätník, pred ktorým sa nachádzame, vznikol v roku 1969 na pripomienku obetí a ustupujúcich vojsk z Banskej Bystrice, ktoré prechádzali do hôr na partizánsky spôsob boja. Myslím si ja osobne, že takéto miesta je potrebné zachovávať. Keďže som sem prišiel a našiel som toto miesto v dosť zanedbanom stave, bol som prekvapený, že je tento pamätník po jeho vyčistený pompézny, svojou veľkosťou aj svojim priestorom. O to viac by sme mali preto dbať na t o, aby sa takéto miesta uchovávali, pretože tak ako tento pamätník, ktorý symbolizuje vlastne zraneného vojaka, ktoré nesú jeho kamaráti a ustupujúci partizáni, vidíme tu matku s dieťaťom, to symbolizuje aj mladú generáciu, že aj mladí ľudia, deti, ktoré museli zažívať hrôzy vojny v tom čase, boli vystavené ťažkým životným podmienkam. Verím, že takéto miesta by mali práve byť tými vrcholnými miestami. Práve v srdci povstania, kde sa nachádzame, v týchto horách, tu sa prelievala najväčšia časť slovenskej a vôbec aj všetkej krvi ľudí, ktorí tu bojovali a nemali by sme už nikdy dopustiť, aby sa podobné zločiny, ako je vojna, na Slovensku opakovali.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
