- Dátum: 29.01.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 50.9 MB
Plná poľná
[29.01.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Po odstránení administratívnej prekážky, opäť zaujali svoje miesto v tvare, resp. vo vysielaní Rádia Regina, Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Tešíme sa z toho, že aj v roku 2021, do ktorého vám želáme len samé dobré správy a zdravie, sme tu opäť s armádnym magazínom pre vojakov a nevojakov.
Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Mier má stále svoju cenu, nahlas to povedalo takmer 300 študentov.
* 1318 kilometrov, najdlhší pozemný presun techniky v histórii našich ozbrojených síl.
* 24. ročník ankety Vojenský čin roka vyhlásený.
* Poslední záklaďáci strihali meter pred 15 rokmi.
* Pripomenieme si aj najdôležitejšiu epizódu zo života vojakov, spartakiádu z roku 1985.
* Prelistujeme časopis Obrana a na záver
* Pochválime vojakov za ďalšie nasadenie v boji proti šíreniu nákazy Covid-19."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"Majme mier najmä v našej duši a medzi nami. Aj v tomto duchu napísalo 299 študentov vysokých a stredných škôl svoje práce v literárnej súťaži ministerstva obrany. Jej názov totiž znel Akú cenu má mier? Pýtali sme sa víťazov v jednotlivých kategóriách. Lenky Kolcunovej z Gymnázia Terézie Vansovej zo Starej Ľubovne a Simony Jurkovej z Akadémie Policajného zboru v Bratislave."
Lenka Kolcunová, študentka, Gymnázium R. Vansovej, Stará Ľubovňa:
“Ja som na začiatku vôbec nevedela o čom písať. Ja som myslela, že pôjdem skôr do tejto situácie, že vlastne vojna v samom človeku, že vo vnútri, že proste tak, ale nakoniec som sa inšpirovala súčasnou situáciou a koronavírusom a tak nejak som to poňala.”
Simona Jurková, Akadémia Policajného zboru Bratislava:
“Ja som sa nad touto témou vlastne zamýšľala hlavne z toho hľadiska, v akej dobe dnes žijeme a vlastne trošku sa pozrieť možno aj spätne do dejín a vlastne keď sa tak človek zamyslí, tak vlastne tým, že nás je neskutočné množstvo ľudí na svete a vlastne každý zastáva úplne iné hodnoty, názory, má úplne iné myšlienky, rodinné prostredie a tak, tak vlastne ono je veľmi ťažko na túto otázku aj odpovedať. A vlastne možno v tom bola táto téma taká krásna, že vlastne každý si v nej našiel to svoje a každý vlastne vyjadril niečo také zo seba, že vlastne preňho ten mier znamená.”
Miroslav Minár:
"Čiže mier a pokoj v duši u každého človeka potom vyvoláva aj ten mier všeobecný. Že sa nebojuje, nerinčia zbrane a buďme idealisti, je pokoj vo svete. Ale žiaľ, dnes, aj v týchto dňoch keď nahrávame tento rozhovor, stovky našich vojakov pôsobí na rôznych postoch v zahraničí. Možno keby sme teraz v tejto chvíli poslucháčom Plnej poľnej aj priblížili ten obsah tej vašej práce, poviedky. Aký bol ten lajtmotív tejto práce?"
Lenka Kolcunová:
“Moja práca vlastne obsahovala veľmi veľa slov, ako lockdown, karanténa, alebo prípadne nejaké takéto podobné slová, s ktorými sa dneska žiaľ veľmi často stretávame a nemôžeme to vlastne ani ovplyvniť, no ja som to chcela zobrať trošku ináč, aby to nebolo len že karanténa a koronavírus, ale karanténa, ale skôr som išla do tej situácie, že sme vlastne ľudia akože sami so sebou a musíme sa naučiť samo so sebou vlastne žiť a až tak sa môžeme naučiť žiť v mieri s druhými ľuďmi.”
Simona Jurková:
“Ja som použila vo svojom diele takú myšlienku, alebo vlastne čo raz povedal Milan Rastislav Štefánik a to bolo vlastne, že ak budeme politikom platiť viac ako učiteľom, tak vlastne mier vo svete nebude nikdy a vlastne toto si ja zastávam, pretože si myslím, že v dnešnej dobe ľudia, ktorí možno majú trošku lepšie také nejaké zabezpečenie z finančného hľadiska, tak vlastne riešia úplne iné veci, než možno vlastne my, takí bežní ľudia takej nejakej strednej vrstvy na Slovensku a chcela som sa vlastne strašne opierať o túto jeho myšlienku len si myslím, že vlastne na ten mier sa možno by som povedala, tak riešime strašne takých vecí, nad ktorými možno netreba strácať až toľko času, ako práve nad tým, ako ste vlastne vy spomenul, že ten mier musí mať každý jeden vlastne v sebe a až potom sa budú možno druhí od nás učiť. Povedia si, waw, ono to je super sa správať mierumilovne voči čo i len rodičom a vlastne ono sa to vlastne už potom odvíja od generácií, od širšieho okolia.”
Miroslav Minár:
“Je toto vaša prvá práca, alebo už ste v minulosti, písali ste už nejaké poviedky, nejaké zaujímavé fejtóny, alebo niečo podobné a možno že odtiaľto sa potom bude odvíjať aj vaša ďalšia kariéra?”
Lenka Kolcunová:
“Ja som už napísala jednu prácu, ale tá jedna práca nedopadla veľmi dobre, takže toto bola vlastne taká prvá práca, avšak musím povedať, že som myslela veľmi veľkou náhodou, aj keď som v práci napísala, že náhody neexistujú, lebo ja som ju začala písať práve vtedy, keď vlastne stredné školy sa zavreli a ja som sa išla pozrieť na ministerstvo školstva a táto súťaž mi vyskočila iba ako reklama. Čiže ja som to napísala a vôbec som nečakala, že dostanem sa až tu tuto to rozprávať.”
Simona Jurková:
“Ja veľmi rada píšem také svoje myšlienky, alebo taký nejaký pohľad na svet, ale teda do dnešného dňa som nikdy nejak nezdieľala tieto svoje literárne práce, alebo iba nejakých pár riadkov napísaných na papieri, tak som sa nie že hanbila, ale prišlo mi to také, že je to také moje vnútro, také moje niečo súkromné a vlastne keď prišla táto možnosť, tá téma mi v dnešnej dobe úplne tak mnou zalomcovala, tak som si povedala, že prečo nie, skúsim niečo napísať, možno sa to niekomu bude páčiť a tiež som absolútne nečakala, že vlastne sa ocitnem dnes na tomto mieste.”
Miroslav Minár:
"Tak ako po iné roky, o víťazkách rozhodovali návštevníci facebookovej stránky ministerstva obrany, kde boli jednotlivé práce umiestnené. Spolu to bolo vyše 8000 hlasov. Do finále poslali aj jednu z najmladších pisateliek, 16-ročnú Sandru Grimekovú z Gymnázia Jána Hollého z Trnavy."
Sandra Grimeková, študentka, Gymnáziu J. Hollého v Trnave:
“Akonáhle máme mier, tak máme viac-menej všetko.”
Miroslav Minár:
“Na čo ste sa teda v rámci tej svojej práce sústredili?”
Sandra Grimeková:
“Moja poviedka je o tom, že jeden mladý muž si otvoril pred časom kaviareň, ktorá má skrachovala tým, že ju musel postupne zatvárať a keď nemal peniaze už takmer ani na zimné topánky, tak išiel okolo jedného starého holičstva a tam sa zastavil a ten holič bol starý pán, ktorý prežil 2. svetovú vojnu a on tomu pánovi vysvetlil, že on si sťažuje na quasi hlúposti, lebo to, že sa mu zatvorila kaviareň, že to nič neznamená, pretože teraz máme mier, ale že si ho sami ničíme a tam som narazil vlastne na tie protesty, ktoré sa konávajú proti tým opatreniam a vlastne tam so chcela poukázať na to, že tie opatrenia majú zmysel a že je zbytočné, aby si to nejakým spôsobom ničili.”
Miroslav Minár:
“Takže krásne premostenie aj na súčasnú pandemickú situáciu, ktorá je na Slovensku. Je tu s vami aj mamička Jana. Možno v tejto chvíli, pani Jana, trošku aj taká hrdosť na Sandru, ktorá sa podujala takéto niečo urobiť, alebo vás to neprekvapilo?”
Jana Grimeková, mama Sandry:
“Prekvapiť ma neprekvapilo. Začala sa zapájať do súťaží a hrdosť aj áno, lebo teraz prejaviť nejaký názor je dosť aj riskantné a keďže prejavili názor, že zastáva opatrenia, no myslím, že je to dosť odvážne.”
Miroslav Minár:
"Budú nasledovať aj ďalšie takéto úvahy, poviedky, nielen teda čo sa týka zapojenia do literárnych súťaží, ale možno aj v rozhovoroch s vašimi spolužiakmi, spolužiačkami:
Sandra Grimeková:
“Tak to neviem. Akože vyjadrím rada svoj názor, ale že by som ho niekomu silou-mocou vnucovala, tak to nie.”
Miroslav Minár:
"Prvýkrát za 14-ročnú existenciu literárnej súťaže sa stalo, že v oboch kategóriách dominovali dievčatá. Ceny im ešte pred Vianocami odovzdal minister obrany Jaroslav Naď."
Jaroslav Naď, minister obrany:
“Úžasné, že z takmer 300 študentov, ktorí sa zúčastnili, naozaj 299 prác bolo odovzdaných, čo je fantastické číslo, v konečnom dôsledku šiesti víťazi, teda prvé tri miesta v kategórii stredoškolákov a vysokoškolákov, obsadili výlučne len dievčatá. Je to zaujímavé, že tejto téme sa tak intenzívne venujú ženy. A je to dobre. Lebo naozaj my sme tu v tom rezorte obrany tak viac naučení na mužov, ale naozaj všade vo svete je to trend, že v otázke obrany a bezpečnosti sa čím ďalej tým viac zaujímajú a ten pohľad ženský je v tomto smere naozaj veľmi dôležitý. Ja som vďačný za to a som veľmi vďačný za to, že sa tejto súťaže zúčastnili aj vysokoškoláčky, ktoré sa svojim spôsobom štúdiu nevenujú obrany, napríklad študentka mat-fyzu z Bratislavy, ktorá napísala veľmi peknú esej na tému Akým spôsobom dosiahnuť mier vo svete. Takže som vďačným 16. ročník, úžasná tradícia a budeme ju podporovať aj naďalej, lebo presne toto je cesta, akým spôsobom komunikovať s mládežou.”
Miroslav Minár:
“Viacero tých prác dokázalo skĺbiť históriu so súčasnosťou, ale aj to, čo nás v týchto dňoch kvári, s pandémiou.”
Jaroslav Naď:
“Áno, v tých prácach sa spomínajú aj historické osobnosti, ako Štefánik, alebo Masaryk, alebo aj historické udalosti, ako je naozaj veľká tragédia, ktoré postihla židovské obyvateľstvo aj na území Slovenskej republiky počas 2. svetovej vojny, ale zároveň mnohé tie práce reflektujú aj súčasnosť, boj rezortu obrany alebo zapojenie rezortu obrany do boja s pandémiou, dopad pandémie Covidu-19 na spoločnosť na Slovensku a tiež na medzinárodné vzťahy a bezpečnosť. Klobúk dole, ako to dokázali laureátky poňať celú túto tému a akým spôsobom dokázali priniesť ako keby iný pohľad. A ja som za to veľmi vďačný a keď som si pozeral tie víťazné práce, tak naozaj som si povedal, že klobúk dole.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Národné centrum vojenskej dopravy Ozbrojených síl je v plnom nasadení takmer celý rok. Úspešnú operáciu jeho príslušníci zvládli aj v závere uplynulého roka, o čom nás informoval nadrotmajster Viliam Uhrínek.”
Viliam Uhrínek, Národné centrum vojenskej dopravy OS:
“Dňa 28. až 30. decembra 2020 sme vykonali najdlhší pozemný presun vojenskej techniky v dejinách Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorým bola dokončená výmena spôsobilosti v operácii Predsunutá prítomnosť v Lotyšsku. Celkovo sme prešli 1318 kilometrov a pre náročnosť presunu sme si trasu rozdelili na tri etapy. Prvá a najdlhšia etapa viedla z priestoru 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline na vojenskú základňu v Sochačeve pri Varšave. 29. decembra ráno sme zahájili druhú a najnáročnejšiu etapu presunu, z vojenskej základne v Sochačeve na vojenskú základňu v Marianpole. Na hraničnom prechode Poľska s Litvou na nás čakalo vozidlo litovskej vojenskej polície, ktoré nás bezpečne priviedlo do cieľa. Poslednú, najkratšiu a aj najľahšiu etapu presunu, sme absolvovali 30. decembra. Z vojenskej základne v Marianpole nás vozidlo litovskej vojenskej polície priviedlo na hranice Litvy a Lotyšska. Sem pre nás prišli tri sprievodné vozidlá lotyšskej vojenskej polície, ktoré nás rýchlo a bezpečne priviedli do výcvikového priestoru v Adeži. Po odovzdaní tatrapanov sme sa pripravili do Rigy, kde sme všetci absolvovali PCR testy. Tento presun bol výnimočný aj spôsobom prepravy späť na Slovensko. 31. decembra do Rigy priletel letecký prostriedok vzdušných síl SR Spartan. Ten priviezol zvyšok personálu nasadeného do operácie Predsunutá prítomnosť, následne naložil naše vozidlo spolu s nami a vodičmi tatrapanov a prepravil nás na leteckú základňu v Kuchyni. Tento najdlhší pozemný presun vojenskej techniky Ozbrojených síl Slovenskej republiky bol úspešný vďaka všetkým, ktorí sa podieľali na jeho zabezpečení, ale aj vďaka spolupráci s partnerskými krajinami NATO.”
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
“O týždeň sa aj Plná poľná virtuálne presunie za našimi vojakmi do Lotyšska. Dozviete sa, ako si v zostave koaličných síl počínajú a ktorí vojaci si zaslúžia pochvalu veliteľov a samozrejme aj Plnej poľnej.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie si pripomenieme 15. výročie skončenia základnej vojenskej služby na Slovensku, pripomenieme si výnimočné nasadenie vojakov počas spartakiády v roku 1985, prelistujeme rezortný časopis Obrana a pochválime vojakov za nasadenie v boji proti Covidu. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”
Miroslav Minár:
"Minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Naď vyhlásil 4. ročník ankety Vojenský čin roka v kategóriách Záchrana života, Pomoc verejnosti, Priateľ armády a taktiež v novej kategórii Služba vlasti. Návrhy do ankety môžete posielať do 28. februára 2021 a to v elektronickej podobe na adresu cinroka@mod.govsk, alebo poštou na oddelenie marketingu komunikačného odboru Kancelárie ministra obrany, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava., pričom na obálku je potrebné uviesť Vojenský čin roka. O laureátoch v jednotlivých kategóriách rozhodne komisia, ktorej členmi sú hlavní predstavitelia rezortu obrany na čele s prezidentkou a hlavnou veliteľkou ozbrojených síl."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
“Mimoriadne bohatú vojenskú históriu od vzniku Slovenskej republiky písali vojaci základnej služby. Až do 31. decembra 2005. Vtedy sa povinná vojenská služba u nás definitívne skončila. Záklaďáci, konkrétne vojaci Čestnej stráže ozbrojených síl, absolvovali poslednú vojenskú prísahu v júli 2005. Boli sme pri tom.”
Zástupca veliteľa útvaru Čestnej stráže OS SR:
“Čestná stráž, na uvítanie sprava na poctu zbraň. Pán podplukovník, zástupca veliteľa útvaru Čestnej stráže Ozbrojených síl Slovenskej republiky major … Čestná stráž nastúpila na vykonanie poslednej slávnostnej vojenskej prísahy.”
Veliteľ:
“Sláva vlasti, vojaci.”
Vojaci:
“Sláva.”
Veliteľ:
“Som pripravený brániť slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť, územnú celistvosť Slovenskej republiky a nedotknuteľnosť jej hraníc. Na to som pripravený vynaložiť všetko svoje sily a schopnosti a nasadiť aj svoj život. Tak prisahám.”
Vojaci.
“Tak prisahám.”
Veliteľ:
“Vykonajte slávnostný vojenský pochod.”
Vojak:
“Vykonám. Na slávnostný pochod, po rotách vzdialenosť 10 metrov. Všetci vpravo bok. V priamohľade, ku zbraní pochodom chod.”
Miroslav Minár:
“Tak takýmto pevným a ráznym krokom vykročili v júli 2005 v ústrety 6-mesačnej službe príslušníci Čestnej stráže ozbrojených síl. Bol medzi nimi aj vojak Miroslav Papranec, ktorého vojenskú dráhu vtedy zaznamenal náš Príbeh na týždeň. Pozrieť sa na driečneho fešáka čestnej stráže prišla aj jeho mama.”
Mama vojaka:
“Tipovali sme hradnú stráž, lebo už jeho kamarát tu bol, ale zobrali sme to.”
Miroslav Minár:
“Mal takú možnosť keď išiel na odvod, že sa mohol rozhodnúť buď vykonať vojenskú službu, alebo ísť na tú alternatívnu civilnú?”
Mama vojaka:
“No o tom vôbec neuvažoval, to hneď zamietol.”
Miroslav Minár:
“Je taká možnosť, že títo chlapci po troch mesiacoch môžu požiadať o prijatie za profesionálneho vojaka. Miro túto možnosť nevylúčil.”
Mama vojaka:
Povedal, že o tom uvažuje, no ako sa rozhodne, najprv čakal aké budú skúsenosti, ako mu to vôbec tu bude vychádzať."
Miroslav Minár:
“Nuž a Mirovi to vychádza parádne. Podpísal, stal sa profesionálnym vojakom a dnes už v hodnosti desiatnika robí česť nielen svojej jednotke, ale pri protokolárnych akciách aj samotnej armáde. Vie dobre, že od 1. januára 2006 slúžia vo vojenských jednotkách na Slovensku len samotní profesionáli. Ľudia, ktorí vojenčinu majú radi a chcú počas nej aj vyniknúť. Mimoriadnou ctižiadosťou prekypujú najmä ženy, ktoré podľa plánu majú tvoriť až 10 % armádneho stavu. Pritom nesedia v kanceláriách, ale brázdia výcvikové polygóny.”
Vojak:
“Vidíte imitačnú situáciu pre letectvo, útočí, bombarduje. bol pridelený náhradný cieľ, objavujúci sa vrtuľník v kopci s prekvapením. Strelec zahlásil zameraný cieľ.”
Miroslav Minár:
“Z bojového vozidla pechoty s označením 913 vystúpila mladá dáma, desiatnička Slávka Sliacka. To hodnotenie a potlesk tribúny vám patril za to, že ste tou raketou zasiahli cieľ. Bolo to ťažké?”
Slávka Sliacka, desiatnička:
“Ďakujem veľmi pekne, ale nie, v pohode, dalo sa to zvládnuť.”
Miroslav Minár:
“Máte to natrénované?”
Slávka Sliacka:
“Nie, prvýkrát som strieľala, odvčera sme tu.”
Miroslav Minár:
“Vy ste príslušníčka jednotky odkiaľ?”
Slávka Sliacka:
“Páková jama.”
Miroslav Minár:
“Prečo ste sa dali do armády a čo ste vôbec povedali na to, že sa dostanete k takémuto vojsku?”
Slávka Sliacka:
“No ja som nerátala, že sa dostanem na túto funkciu konkrétne, ale k armáde som chcela ísť z toho, že nebudem v kancelárii za počítačom, ale pohyb tu bude.”
Miroslav Minár:
“Čo by ste ešte chceli dosiahnuť vo svojej kariére?”
Slávka Sliacka:
“Čo najviac. Čím najviac, vážne. A čím najvyššie.”
Miroslav Minár:
“Takže budeme držať palce a všetko dobré.”
Slávka Sliacka:
“Ďakujem veľmi pekne.”
Miroslav Minár:
“Po pesničke vás pozveme na monumentálny spartakiádny štadión na pražskom Strahove. Tisícky vojakov tu pred státisícmi nadšených divákov predvádzali mimoriadne nielen športové, ale priam nadľudské výkony.”
Miroslav Minár:
“K výročiu skončenia základnej vojenskej služby na Slovensku venoval Slovenský rozhlas aj Príbeh na týždeň. Jeho autorom bol Boris Koreň.”
Spravodajca ČSRo:
“Hromové hurá zo všetkých piatich nástupných brán strahovského štadiónu rozvírilo dusný letný vzduch nad plochou. 13.824 armádnych športovcov, gymnastov, beží na svoje značky behom. Už samé o sebe je to výkon, ktorý málokto dokáže oceniť.”
Spravodajca ČSRo:
“Áno, bežia po pieskovej ploche, to nie je tartan. A napriek tomu si vytýčili náročný cieľ. 40 sekúnd, prví sú na značkách, ale čakajú ostatných, pretože ide o kolektívne dielo. Ďalší ťažký prvok, objavujú sa traja a traja vojaci, dvíhajú svojho kamaráta a prehadzujú ho ponad prekážku. Je to skutočne ťažká pasáž, pretože dopad musí byť 100-percentný. Ruka kamaráta musí prísť na pomoc presne včas.”
Spravodajca ČSRo:
“Na ploche vyrástlo 384 živých trampolín, z ktorých chlapci, vyhadzovaní svojimi partnermi, končia opäť vo vystretých a predpažených rukách svojich kamarátov. Pritom tí, ktorí ich zachytávajú, ani chvíľu nezostávajú bez pohybu, aj oni sú v plnej aktivite a v plnom pohybe ešte predtým, ako ich kamarát 5-6 metrov preletí vzduchom a mäkko pristane v ich náruči. Je vidno, že sú to chlapci, cvičenci, ktorí okúzlia zakaždým Strahov svojim záverečným vystúpením, príslušníci našej armády. Urastení ako nádherné jedle, tí najlepší z najlepších. No hovorí sa ľudovo, ako by ich mala jedna mama. Všetci okolo 180 centimetrov, chlapi ako majú byť. V ich rukách československá štátna zástava.”
Miroslav Minár:
“Aj keď státisíce divákov na Strahove nešetrili potleskom, hlavný vojenský telocvikár cvičiaceho celku, plukovník František Šourek pripomínal.”
František Šourek, hlavný vojenský telocvikár cvičiaceho celku:
“Ja si myslím, že by sme mali zachovať triezvosť. Predsa len ide o obrancov socialistickej vlasti, ide o plnenie úloh, ktoré sú súčasťou a boli súčasťou denného režimu vojaka, aj keď samozrejme sa väčšinou plnili v dobe osobného voľna, počas sobôt, nedieľ, ale my máme prísne deň organizovaný u nás aj osobné voľno je organizovaná záležitosť. Ja si myslím a prosím vás o to, zachovajte naozaj triezvosť, dajte plné nadšenie tam, kde je to potrebné, tej našej mladosti, uznajte skladbu armády, poďakujte za skladbu armády, ale my ju berieme ako plnenie základnej povinnosti.”
Miroslav Minár:
“Celý Príbeh na týždeň si môžete vypočuť v archíve RTVS. Niektoré ďalšie epizódy z dávnejšej minulosti služby vojakov základnej služby vám prinesieme aj v Plnej poľnej.”
LISTUJEME V OBRANE
Miroslav Minár:
“Čo zaujímavé prináša januárové vydanie, povie vedúci oddelenia rezortnej tlače Miloslav Ščepka.”
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače:
"V januári si 30. jubileum pripomína prvá plne profesionalizovaná súčasť federálnej Československej armády i našich ozbrojených síl, Vojenská polícia. V 1. čísle 29. ročníka rezortného mesačníka Obrana sa pri tejto príležitosti rozprávame s riaditeľom Vojenskej polície plukovníkom Valentínom Cebom a Vojenskej polícii sme venovali i ťažiskovú rubriku Téma. Januárovú Obranu otvára príhovor náčelníka Generálneho štábu, generála Daniela Zmeka. Navštívili sme karanténne zariadenie v Centre výcviku Lešť, vyhlásenie výsledkov ankety Vojenský čin roka 2020 i prijatie víťaziek literárnej súťaže u ministra obrany. V časopise nájdete i víťazné práce z oboch kategórií. Spolu s ozbrojenými silami sa aj Obrana lúči s najdlhšie slúžiacim vojakom novodobej histórie, štábnym nadrotmajstrom Vladimírom Belušom. Začítať sa môžete do rozboru toho, čo v bezpečnostnej a obrannej oblasti znamená odchod Veľkej Británie z Európskej únie, zistíte aké možnosti vysokoškolského vzdelania ponúkajú slovenské ozbrojené sily, ako vyzerá práca prvého Slováka v pozícii poradcu ukrajinského rezortu obrany pre likvidáciu nevybuchnutej munície a improvizovaných výbušných systémov. Pripomenieme si úlohu legendárneho ruského tanku T34 počas studenej vojny, rozhodujúcu bitku posledného kuruckého povstania i neslávnu rolu slovenskej armády pri nacistickom útoku na Poľsko. Prvé číslo Obrany v tomto roku prináša súhrn najvýznamnejších správ z domova i zahraničia, novinky zo sveta bojovej techniky, zaujímavosti zo sveta informačných technológií, dezinformácií a sieťovej bezpečnosti, rady pre zdravé športovanie a mnoho ďalšieho zaujímavého čítania. V časopise nájdete vložený aj plagát s vojenským kalendárom na roku 2021."
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
"Počas uplynulého víkendu pomáhalo so skríningovým testovaním ľudí na ochorenie Covid-19 približne 2500 vojakov. V utorok to bolo napríklad 1500 príslušníkov ozbrojených síl. Nehovoriac o tých stovkách, alebo až tisícoch, ktorí boli pomáhať priamo v nemocniciach, pomáhali alebo asistovali polícii pri zabezpečovaní bezpečnosti. Povedal v tejto súvislosti minister obrany Jaroslav Naď. Jeho pochvala vám preto právom patrí."
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
