- Dátum: 31.03.2023
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.36 MB
[31.03.2023; Regina Západ; Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
- Bol jeden z najmladších pilotov československých perutí v Britskom kráľovskom letectve a ako najstarší, vo veku 100 rokov, sa navždy pobral do svojho leteckého neba. Pripomenieme si životnú púť armádneho generála Emila Bočeka.
- Adam z Orešian, Martin z Radošiny a Andrej z Veľkých Dvorian poškuľujú po službe profesionálneho vojaka. Sprevádzali sme ich na mieste prvého kontaktu pod nitrianskym Zoborom, ako aj na návšteve regrutačnej skupiny.
- V Nitre sme boli aj na veľtrhu pracovných príležitostí. Prezentácia ozbrojených síl zaujala."
GENERÁL
Miroslav Minár:
"25. marca sa navždy do toho svojho leteckého neba odobral armádny generál Emil Boček. Posledný žijúci pilot československých vojnových perutí v službe Britského kráľovského letectva."
Miroslav Minár:
"S výnimočným veteránom, letcom československých stíhacích perutí vo Veľkej Británii, armádnym generálom Emilom Bočekom som sa stretol viackrát. Môžem povedať, že sa vytvorilo medzi nami silné puto a v bolo mi cťou stretnúť sa s ním opäť. Tento raz vo Zvolenskej Slatine, kde sme si spolu pripomenuli niektoré etapy v jeho bohatom živote. Po vychodení obecnej a mešťanskej školy v Brne Pozanech sa začal učiť za strojného zámočníka. Všetko sa v jeho živote zmenilo 27. decembra 1939, kedy tajne odišiel z domova."
Emil Boček, armádny generál, veterán, letec československých stíhacích perutí vo Veľkej Británii:
“Mal som kamaráta a neviem čo nás to napadlo, že pôjde do Veľkej Británie. Tak ja som už otca nemal, tak som bol za svojim najstarším bratom, on robil v Západo…. elektrárňach v Brne a hovoril som mu, že pôjdeme do Veľkej Británie. On povedal, ak si to nerozmyslíte, tak kým prejdete tú bránu, tak už vás odvedú. Tak som mu povedal, že teda počkáme až nám, povie, že on nám povie že kedy máme ísť. A v pondelok sa vydávala moja sestra, tak on prišiel na svadbu a hovoril, že si to so mnou vybaví. Ale kým prišiel na svadbu, ja som už bol preč. Ja som bol už vo vlaku a išli sme do Maďarska. Pani Sedláková nám urobila, aby sme mali na cestu niečo na jedlo, tak nám urobila balíček jedla. No, teraz ako sme chodievali do toho Brna, tak chlapci a aj dievčatá sa pýtali kam ideme. Ja som položil ten balíček s jedlom na zem, vystúpil som z vlaku a hovorím, jej ja tam mám balíček, tak som sa vrátil a balíček už bol preč. A nikto nevedel čo tam je. Tam bolo jedlo na cestu. Takže sme odišli do Bratislavy, cez Bratislavu sme prechádzali do Maďarska. Keď som tam videl tých vojakov so zbraňami, tak hovorím, tak tam urobíme krok a už nás odvedú. Tak sme išli do Trenčína a tam sme sa im zmienili, že ideme do Maďarska a tam prišli pohraničné stráže, tak hneď nás odpratali do kuchyne. Keď odišli, tak sme potom odišli do tej Bratislavy, z tej Bratislavy sme išli do Komárna. A teraz si nás všimli nejakí tí Slováci, kam idete? Do Komárna. Musíte vystúpiť v Seredi. To je posledná zastávka, v Seredi vystúpite a prejdete do Maďarska. Tak sme vystúpili a prišli sme do toho Maďarska.”
Miroslav Minár:
“Bola to samozrejme strastiplná cesta. Kedy ste vstúpili na ostrovy, do Veľkej Británie?”
Emil Boček:
“My sme najskôr prišli do Francúzska, vo Francúzsku sme išli na front a to bolo ako za 1. svetovej vojny, proste tie fronty sa pohybovali, prišli sme na front a každý vyfasoval 5 nábojov. Pušku sme mali z roku 1864 na jeden náboj. Hovorím, 5 nábojov, čo to je? Ja som to obišiel asi 4 krát dokola, aby som mal viac nábojov. Teraz sme prišli do Gienu, tak tak tam stál jeden dedo, tak hneď hovoril, daj ruky dolu, prosím ťa. Tak sme tam vliezli do bytu. Tak ako tí ľudia odišli, tak to tam zostalo. Tak sme postavili pušky k stene vyzliekli kabáty, vyzuli topánky a tak sme si ľahli na tie postele. Boli tam schody do pivnice, tak ja som sa tam išiel pozrieť a tam bola … 350-ka. Pozriem sa do nádrže, plná nádrž benzínu. A tých schodov tam bolo asi 40. Kým my sme to vytlačili hore, my sme sa tak nadreli a ja som to nakopol, bola tam prasknutá zadná oska. Hovorím, no keby tu bol sústruh, tak to urobím. No nebol tam sústruh. Tak sme to dali do komore, naštartovali sme to, dali sme plný plyn, aby sa to zadrelo, aby to nedostali Nemci. No a teraz sme ustupovali naspäť do toho tábora,do toho Agde. Cesta preplnená ľuďmi. Tak sme išli vlakom a všelijako, kým sme sa dostali do toho tábora. Zháňali šoférov. Tak ja som sa prihlásil ako šofér, pretože u nás bol obchodný dom Pazdera, ja som tam vždy tomu šoférovi pomáhal, tak on ma naučil jazdiť autom. T tej Agde potom prišla nákladná loď Rote el Frage, tak sme na ňu nastúpili a išlo sa do Gibraltáru. Franta skočil z lode do mora. Oni ho chceli zatvoriť, potom sa to nejako ututlalo. Teraz tam prišli Taliani, že budú bombardovať Gibraltár. A teraz som videl, ako v tých kopcoch išli tie kanóny a hneď ich dali preč, keď začali strieľať. To som teda žasol. Oficieri tam mali dievčatá, žiadne dievča na loď nemohlo. My sme mali odplávať ráno a odplávali sme o 7. hodine večer. Ale žena žiadna. Z toho Gibraltáru sme odišli do Veľkej Británie. Prišli sme do Veľkej Británie a mne pridelili k 312-ke, skvadroni, ako mechanika. No tak som tam robil 2 roky mechanika, ale stále som túžil po tom pilotnom výcviku. Nakoniec to dopadlo tak, že ma pridelili a tak sme odišli do Kanady a v Kanade sme robili pilotný výcvik. Potom sme sa vrátili a ja som bol pridelený k 390 skvadrone. No ale ja som stále poškuľoval po lietaní. No tak nakoniec sa mi podarilo, že ma poslali do Kanady, tam som prešiel pilotným výcvikom, vrátil som sa k 312-ke a lietal som s 312-kou do konca vojny.”
Miroslav Minár:
“Už nás Spitfairi?”
Emil Boček:
“Už na Spitfairi. To boli päťky Spitfire, to nemalo chybu. Tak som odštartoval a ono mi odišiel motor. A v tom Anglicku pristávať, tam je to zlé, pretože tie polia sú ohradené hrádzami, kde rastú kry, stromy a čo ja viem čo, no tak hovorím, proti prekážke musím ísť kolmo a hovorím, ja to ešte preskočím. Tak som to ešte zdvihol, na ľavej strane bol strom, tam som nechal polovicu krídla a padol som medzi kravy. Tie sa rozpŕchli, ja som si zapálil cigaretu a začal som nadávať. Potom priletel jeden Angličan a chcel som, aby pri tom počkal. My sme sa neboli v stave dohovoriť. On koktal. Tak to teda bolo dlho. Potom som prišiel na tú farmu, že si zavolám na letisko, že tam mám lietadlo na jeho poli. Že on nič nepočul. No ale ja som tam havaroval bez motoru. Tak potom pre mňa prišli a to bol jeden plukovník a jeden fly seržant a ten plukovník na mňa, že som štartoval s prehriatou mašinou, preto v ňom bola taká zlosť, hovorím, blbec, nerozumie tomu a bude do toho kecať. Hovoril som, že som robil 2 roky mechanika a nie som žiadny blbec, aby som štartoval s prehriatou mašinou a zabil sa. Tak sklapli, potom ma doviezli na letisko, to bol veliteľ Kanaďan, najprv vytiahol tabatierku a som sa hlásil ako pilot toho havarovaného Spitfira, vytiahol tabatierku aby som si zapálil, tak sme si pofajčili a potom sa porozprávali. My sme väčšinou doprevádzali bombardéry. Sme doprevádzali 800 Halifaxov a bombardovali ten ich ponorkový ostrov Helgoland a oni tomu hovorili vedľa Nemecký Havaj. Tam chodievali na dovolenky a tak. My sme prileteli na ten ostrov, tak proste tá protilietadlová paľby, to bolo čierno. Preletelo prvých 800 bombardérov a už tam strieľali asi 2 kanóny, preletela ďalšia dávka a už nestrieľal nikto. Aj Američanov sme doprevádzali. Američania prišli do Európy a mysleli si, že to bude prechádzka parkom, ale ono to tak nebolo, pretože tí mali takú protilietadlovú obranu tí Nemci, že to bolo úžasné. Mali rôzne stíhačky, 22 krát som bol nad Nemeckom. Som rád, že mladí ľudia si spomenú, že tu boli nejakí, ktorí bojovali pre tú vlasť, aj zomreli a že im pokladajú vence, za čo im veľakrát ďakujem. Pretože sú mladí ľudia, ktorí o 2. svetovej vojne nevedia ani čo bolo. To už je veľmi málo ľudí, ktorí si na to spomenú.”
Miroslav Minár:
“No a my na teba, pán generál, budeme spomínať stále. A nezabudneme na to, čo si so svojimi bojovými druhmi položil na oltár mieru. Ďakujeme.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Ďalšiu časť dnešnej Plnej poľnej venujeme regrutácii. Ozbrojené sily zápasia s nedostatkom personálnu a preto takmer pri všetkých vojenských útvaroch zriadili pre záujemcov o službu miesta prvého kontaktu. Boli sme na jednom v Nitre, kde sme natrafili na troch záujemcov, ktorých sme sprevádzali aj na regrutačnú skupinu. Možných budúcich vojakov sme objavili aj na veľtrhu pracovných príležitostí. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár:
“Nielen na webovej stránke budemvojak.sk, ale aj na miestach prvého kontaktu, sa môžu záujemcovia o službu v armáde dozvedieť ako na to. Takéto miesto má zriadené aj 11. brigáda vzdušných síl v Nitre pod Zoborom. Viac nám povedala nadporučíčka Mária Vilímková,”
Mária Vilímková, 11. brigáda vzdušných sil v Nitre:
“Miesto prvého kontaktu sa nachádza priamo u nás na útvare, teda adresa je Jelenecká ulica.”
Miroslav Minár:
“Prídem k tomuto kontaktnému miestu, kto ma tam bude navigovať, resp. kto mi dá základné informácie o tom, že sa môžem stať profesionálnym vojakom?”
Mária Vilímková:
“Na každom mieste prvého kontaktu budú čakať na to vyčlenení vojaci, alebo skupina, ktorá vás prevedie celým procesom a poskytne informácie na otázky, ktoré by ich mohli zaujímať.”
Miroslav Minár:
“Určite mnoho otázok zaujíma študentov nielen tu v Nitre, ale aj v širšom okolí, pretože vy sa pomerne často v ostatnom období stretávate so študentmi.”
Mária Vilímková:
“Od januára sme sa začali intenzívnejšie venovať návštevám stredných škôl a debatám so študentami.”
Miroslav Minár:
“Aké máte skúsenosti? Možno že už po týchto besedách sa niekto osmelí a povie teda, viete čo, ja by som to chcel skúsiť a prídem sa vás opýtať?”
Mária Vilímková:
“Skúsenosti a ohlasy sú veľmi dobré. Študenti aj vlastne minulý týždeň, aj tento týždeň, na stredných školách v Nitre, na ktorých sme boli, sú pripravení položiť akúkoľvek otázku, neboja sa, zaujímajú sa a mám pocit, že taká tá prezentácia nášho útvaru, alebo ten záujem o to, byť v ozbrojených silách, je stále intenzívnejší a intenzívnejší.”
Miroslav Minár:
“Napriek tomu, že na tej východnej hranici, tam zúri vojnový konflikt napriek tomu, že už vyše 40 tisíc ľudí na Slovensku v prípade priameho ohrozenia vlasti odmietlo zobrať zbrane do ruky, je toto aj od tých záujemcov tak vnímané, že chcú prejaviť také svoje novodobé vlastenectvo?”
Mária Vilímková:
“To si nedovolím tvrdiť či vo nazvať novodobým vlastenectvom, ale záujem určite intenzívny je a momentálna situácia v Európe im nie je ľahostajná.”
Miroslav Minár:
“Pochopiteľne, dôležité je aj to, kto im tie základné informácie podáva, to znamená máte so sebou keď idete na tú strednú školu erudovaných profesionálnych vojakov, ktorí majú za sebou napríklad aj službu v zahraničí?”
Mária Vilímková:
“Určite. Toto je v zásade u nás pravidlom. Čo sa týka jednotlivých besied na školách, vždy je s nami erudovaná osoba, človek, ktorý vie odpovedať a samozrejme sme si my vytvorili takú skupinku, kde pozveme so sebou profesionálneho vojaka, alebo profesionálnu vojačku, ktorí pôsobili v medzinárodnom krízovom manažmente, špeciálne sa teda my venujeme UNFICYP-u. Máme skúsených ľudí, ktorí otočili niekoľko misií.”
Miroslav Minár:
“Toto je pomerne dobrá skúsenosť, pretože tam tí mladí ľudia vidia aj na konkrétnom príklade možnosť uplatnenia sa.”
Mária Vilímková:
“Je pravda, že študenti, ich záujem určite narastá. Pýtajú sa rôzne otázky a najmä teda keď odpovedá profesionál, myslím si, že vždy tá beseda má takú inú príchuť, keďže je to človek z praxe. Máme v našom tíme profesionálneho vojaka, ktorí sa viac venuje týmto misiám v zahraničí, konkrétne to bolo 7 misií, na ktorých bol priamym účastníkom, 4 boli v Afganistane a 3 z nich boli misia Cyprus.”
Miroslav Minár:
“V Nitre sme sa stretli s tromi mladými ľuďmi, kamarátmi. Adamom Vargom z Orešian, Martinom Košútom z Radošiny a Andrejom Moringom z Veľkých Dvorian.”
Študenti:
“No prišli sme sa na to pozrieť, zaujímalo nás to. Vyzerá to veľmi zaujímavo aj z pohľadu tých fotiek, ktoré boli vydané, takže kvôli tomu sme sem prišli, že nás to zaujalo. A chceme sa v živote tak trošku viac posunúť.”
Miroslav Minár:
“Aj vás niekto motivoval, že teda vieš čo, tak skús to? Máte vo svojom okolí nejakých kamarátov, kolegov, ktorí už sú profesionálnymi vojakmi a možno, že vás tak nasmerovali, alebo možno otec, mama?”
Študent:
“Áno, samozrejme, každý nám povedal, že je to jednoducho istota v tomto smere, že keby sa mohol znova rozhodnúť, tak znova sa prihlási, pretože v tejto práci je to určite lepšie ako hocikde inde.”
Študent:
“Taktiež tí kamaráti ma sem zaviedli. Už som chcel ísť dávnejšie, ale ešte som nemal takú odvahu, ale teraz som sa tak rozhodol, keďže už sme viacerí.”
Miroslav Minár:
“Viete o tom, že tu v Nitre takáto jednotka špecializovaná vôbec existuje?”
Študent:
“Nevedeli sme o tom.”
Miroslav Minár:
“Asi sa dozviete o chvíľu, takže môžeme pani nadporučíčka, teda prezentovať samozrejme aj vašu jednotku.”
Mária Vilímková:
“Nitra je silná na nielen teda pozemné vojsko tuto dole v Krškanoch, ale aj na vzdušné a to je práve náš útvar. Je jedinečný a výnimočný, sme vlastne bývalá protilietadlová raketová brigáda, teraz už po novom 11. brigáda vzdušných síl.”
Miroslav Minár:
“Mali by šancu títo chlapci sa dostať potom, keď absolvujú celú tú tortúru, absolvujú základný vojenský výcvik, šancu dostať sa aj ku vám?”
Mária Vilímková:
“By sme boli radi, keby že privítame ďalších nových príslušníkov, pretože naše rady je vždy treba posilňovať, ale uvidíme, že či na to budú páni mať a či sa dostanú už k nám. Čo sa týka nejakých tých dokumentov na mieste prvého kontaktu, tak sú to dva dokumenty, ktorými vám vieme tuto priamo pomôcť a potom vás ďalej znavigovať na regrutačnú skupinu v Nitre. Takže prvým tým tlačivom by bola žiadosť o prijatie do štátnej služby profesionálneho vojaka Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Môžme vyplniť priamo tuto na mieste a tým druhým tlačivom bude potvrdenie ošetrujúceho lekára o spôsobilosti vykonať previerku fyzickej zdatnosti.”
PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝM PROFESIONÁLOM
Miroslav Minár:
“Adama, Martina a Andreja sme sprevádzali aj na návšteve regrutačnej skupiny v Nitre.”
Andrej Žilík, zástupca regrutačnej skupiny:
Zdravím vás. Ja vás najprv poprosím, aby ste sa podpísali tuto do knihy návštev, aby sme vedeli o tom, že ste tu dneska boli."
Miroslav Minár:
“Je ťažké nájsť miesto v dislokácii vašej regrutačnej skupiny?”
Adrián Žilík:
“Regrutačná skupina sídli v budove objektu kasární 1046 Krškany, ale my máme špecifickú adresu. Takisto k nám nechodí napríklad ani pošta. Ideálne, keď nás chcú ľudia nájsť, uchádzači, tak by si mali skôr vyhľadať či už na akýchkoľvek mapách alebo navigácii, aby si zadali práve názov Regrutačná skupina Nitra, pretože Novozámocká 1, na ktorej sídlime, sídli aj útvar, aj firma, aj naša regrutačná skupina a je ťažko nás nájsť.”
Miroslav Minár:
“No títo traja fešáci vás našli, tak poďme teda s nimi absolvovať ten základný nejaký vstupný pohovor.”
Adrej Žilík:
“Keďže od dvoch z vás máme poslanú žiadosť z regrutačného pracoviska z Nitry, čiže už máte podanú žiadosť, ale sme sa dohodli s vami, aby sme si naraz vysvetlili podmienky prijatia do štátnej služby a zároveň celý ten proces, s jedným z vás budeme riešiť žiadosť aj dnes. Takisto ako vaši kamaráti si vypisovali žiadosť tak my už nahadzujeme žiadosť priamo do systému. Keď nahodíme do systému, tak nám systém vytlačí žiadosť, ktorú na mieste podpíšete, takisto nám to generuje aj to tlačivo k lekárovi, ktoré si dáte potvrdiť vášmu lekárovi a v podstate už na základe týchto dvoch potvrdení môžete byť vyslaný na skúšky. Dnes už sme nabehli na taký systém, že nerobíme byrokraciu na začiatku, takže nepotrebujeme preverovať vaše vzdelanie, vy idete najprv do toho procesu, kdesi preveríme psycho-testy, kde si preveríme vašu fyzickú zdatnosť a až potom budete vyzvaní na to, aby sme doložili nejaké doklady, ktorým potvrdíte to, že spĺňate zákonné podmienky na vstup.”
Miroslav Minár:
“Adam Varga, Martin Košút a Andrej Moringa majú prvé kroky k tomu, ako sa stať vojenským profesionálom, za sebou. Spolu budeme sledovať aj tie ich ďalšie. Buďte pri tom s nami.”
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár:
“S nitrianskou regrutačnou skupinou sme v stredu boli aj na veľtrhu pracovných príležitostí. A tu sme pravdepodobne našli budúcich vojakov.”
Záujemca vo vojenskú profesionálnu službu:
“Jozef Čagala. Potencionálne rozmýšľam, prišiel som si nájsť nejakú robotu a uvidel som tuto vojakov, tak som sa prišiel aspoň spýtať na informácie ako to funguje, čo na to treba a tak všeobecne.”
Miroslav Minár:
“Keby prišlo k tomu rozhodnutiu, prečo asi teda, okrem toho, že je to robota ako každá iná?”
Záujemca vo vojenskú profesionálnu službu:
“Tak aj platovo, čo som sa teraz pýtal, sú na tom teraz celkom dobre, určite sa mi páči, že je tam nejaký režim, aj do budúcna, keby že niečo odslúžim, tak aj do dôchodku by mi to určite išlo, takže skôr takto nad tým rozmýšľam. Aj na budúcnosť.”
Miroslav Minár:
“Školu máte akú za sebou?”
Záujemca vo vojenskú profesionálnu službu:
“Stredoškolskú s maturitou.”
Miroslav Minár:
“Čiže by sme potrebovali, samozrejme, takýchto vojakov. Vodičák máte?”
Záujemca vo vojenskú profesionálnu službu:
“Áno, áno.”
Miroslav Minár:
“A konkrétne možno že nejaká profesia konkrétna?”
Záujemca vo vojenskú profesionálnu službu:
“Čo sa týka mojej školy, tak ja som vyučený potravinár chemik. Povedali, že majú aj chemikov.”
Miroslav Minár:
“Áno, v Rožňave máme takú špeciálnu jednotku.”
Záujemca vo vojenskú profesionálnu službu:
“Áno, áno, ale neviem, že by som bol na to až taký dobrý. Ale tak neviem, možno že ponúknu aj niečo iné, poprípade aj vodiča by som išiel robiť.”
Poručík Hotáň, Čestná stráž prezidenta SR:
“Teraz nám zanecháte na seba kontaktné údaje a o týždeň, o dva, o tri, možno budete mať nejakú otázku, nebudete vedieť na ňu zodpovedať, nemusíte ísť na regrutačnú skupinu, regrutačná skupina vám zavolá a spýta sa vás, rozmýšľali ste nad vstupom, vy poviete áno, ale mám nejaké nejasnosti v danej veci, všetko vám povedia. Čiže je to o to jednoduchšie. Ak by ste s tým teda nemali problém, ja by som navrhoval takúto cestu a keď poviete že nie, tak vec je uzavretá.”
Miroslav Minár:
“Kto im takéto informácie ponúka?”
Poručík Hotáň z Čestnej stráže prezidenta."
Miroslav Minár:
“Chlapci, zastavili ste sa pri tomto stánku, čo vás tak zaujíma na tých ozbrojených silách?”
Dalibor, účastník veľtrhu práce:
“Určite nedostatok vojakov. Všeobecne ma zaujíma byť vojakom, alebo poskytovať službu nejakú.”
Miroslav Minár:
“Toto sú vojaci Čestnej stráže prezidentky Slovenskej republiky, ale máme množstvo ďalších pozícií v armáde, tak po ktorej možno že?”
Dalibor:
“Ako som už spomínal tuto vedľa, tak určite ostreľovač.”
Miroslav Minár:
“Vy ste sem prišli k týmto našim driečnym vojakom a zobrali ste si nejaké propagačné materiály. Hovoríte, že pre syna?”
Pani:
“Áno.”
Miroslav Minár:
“Koľko má rokov?”
Pani:
“23.”
Miroslav Minár:
“To je ešte prijateľné, aby stúpil do armády. Poviete mu, že nech to skúsi?”
Pani:
“No skúsim mu to povedať, ale neviem, on nemohol prísť, tak reku zoberiem mu aspoň toto a uvidíme.”
Pán:
“Zaujala ma tá ponuka že byť vojak. Tak som sa prišiel informovať vlastne v čom to spočíva, čo vlastne ponúkajú.”
Pani:
“Ja som ako morálna podpora dneska.”
Miroslav Minár:
“Morálnu podporu by potreboval a bude potrebovať keď sa rozhodne pre službu profesionálneho vojaka. Hovorím s kým?”
Muž:
“Patrik.”
Miroslav Minár:
“Patrik, kedy teda k tomu rozhodnutiu došlo? Vstúpili by ste?”
Patrik:
“Neviem to momentálne povedať. Vlastne si pozerám nejaké obzory kadiaľ sa budem ďalej v živote uberať, takže uvidíme čo prinesie život a či sa rozhodnem pre túto možnosť.”
Miroslav Minár:
“Bola by to možno dobrá cesta?”
Patrik:
“By určite nebola zlá.”
Miroslav Minár:
“Čo ste študovali, alebo študujete?”
Patrik:
“Momentálne študujem … bezpečnosť, vysokú školu, tú končím a pozerám sa po nejakých ďalších možnostiach.”
Miroslav Minár:
“Áno, tak to by bol taký príbuzný obor v ozbrojených silách. No dobre, šťastnú ruku a šťastnú voľbu.”
Patrik:
“Ďakujem.”
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár:
"Na nitrianskom veľtrhu pracovným príležitostí nesmeli chýbať ani pracovníci personálneho úradu generálneho štábu. Oslovili sme zástupcu riaditeľa úradu, podplukovníka Juraja Nyekiho."
Juraj Nyeki, zástupca riaditeľa personálneho úradu generálneho štábu:
“Tento rok sme to poňali trošku v širšom rozsahu, kedy spolupracujeme s útvarmi, ktoré sa nachádzajú v danom regióne. Takisto máme zastúpenie zo strany čestnej stráže, čo je veľkým lákadlom. Takisto nám pomohli na prezentácii ozbrojených síl aj chlapci z 5. pluku špeciálneho určenia a zatiaľ ako to vidíme, v dnešný deň sa nám tu javí veľmi dobrá aktivita, ktorá vzbudzuje u návštevníkov výstavy značný záujem.”
Miroslav Minár:
“Regrutácia v ozbrojených silách je v plnom prúde, my sme už navštívili aj miesto prvého kontaktu tu v Nitre, dokedy je možné sa prihlásiť na výkon základného výcviku v Martine?”
Juraj Nyeki:
“Od 1. januára 2023 sa nám trošku zmenila legislatíva, čiže už nemáme výberové konania, máme prijímacie konania a tie nám vlastne umožňujú prijímať prihlášky od záujemcov o vstup do ozbrojených síl počas doby celého roka a takisto vieme disponovať s ich osobnými údajmi po dobu 12 mesiacov.”
Miroslav Minár:
“My sme, už som spomínal, navštívili aj miesto prvého kontaktu, naši záujemcovia už prejavili záujem. Je marec, čo ich čaká do istého obdobia, kedy budú pozvaní priamo už na výkon základného vojenského výcviku?”
Juraj Nyeki:
“Pokiaľ už si podali prihlášky, tak budú kontaktovaní či už z regrutačnej skupiny, alebo z personálneho úradu, kedy budú pozvaní na prijímacie konanie k nám do Liptovského Mikuláša, kde absolvujú testy psychickej spôsobilosti a testy fyzickej zdatnosti.”
Miroslav Minár:
“Kedy asi, v ktorom termíne?”
Juraj Nyeki:
“Predpokladáme, pokiaľ máme nástupné termíny 1.4.. 1.8., 1.10. a 1.4., čiže máme to pravidelne v týchto štvrťrokoch, pozývaní sú priebežne podľa toho, ako podávajú prihlášky. To znamená, že v dostatočnom časovom predstihu budú pozvaní, budú vedieť o tom, že sa môžu na to pripravovať a v ktorých deň budú absolvovať to prijímacie konanie do Liptovského Mikuláša.”
Miroslav Minár:
“Absolvujú prijímacie konanie a čo nasleduje potom?”
Juraj Nyeki:
“Po úspešnom absolvovaní tohto prijímacieho konania budú odoslaní, po dohode s tým uchádzačom, na komplexné lekárske vyšetrenie do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde absolvujú celodňové zamestnanie vo všetkých špecializáciách lekárskych odborností a ak uspejú, dostanú od nás v čo najkratšom čase oznámenie o tom, že uspeli v prijímacom konaní a po dohovore s nimi, či im to bude vyhovovať, ak má niekto zamestnanie tak 1. by nastúpili v auguste, alebo niekomu to vyhovuje, že ešte nedal výpoveď tak nastúpi až v októbri. Čiže je to po vzájomnej dohode kedy nastúpia na tento výcvik do Martina.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
