- Dátum: 04.11.2022
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 26.59 MB
Plná poľná
[04.11.2022; Regina Západ;Stred, Východ, Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
"Ako každý piatok o tomto čase, aj dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.
Do jej obsahu sme dnes zabalili.
* Láka vás modrá uniforma a riadenie letovej prevádzky? Dnes vám na príklade majora Mateja Futáka povieme ako na to.
* Vojaci opäť pomôžu policajtom zvládnuť migračnú krízu.
* Personalisti kujú plány ako sa čo najviac priblížiť k záujemcom o službu profesionálneho vojaka. Miesto prvého kontaktu nájdete všade tam, kde sídli vojenský útvar.
* Nezlomný a vytrvalý Eduard Gregor z Tajova, veterán 1. svetovej vojny a výnimočný jednoruký rezbár.
* Pozveme vás aj na dve podujatia venované blížiacemu sa Dňu vojnových veteránov.
* Znovu vám pripomenieme tému a termín tradičnej literárnej súťaže ministerstva obrany.
* Šetreniu s energiami sa nevyhýba ani ministerstvo obrany."
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár:
"Nedostatkom kvalitných vojenských profesionálov zápasia aj vzdušné sily. Ako nám potvrdili aj na personálnom úrade generálneho štábu, do služby by na pozície riadenia letovej prevádzky radi získali nových profesionálov. Ako na to, sa možno dozviete v našom rozhovore s majorom Matejom Futákom, ktorý slúži na Letisku Sliač."
Matej Futák, riadiaci letovej prevádzky na Letisku Sliač:
“Ja som náčelník skupiny vizuálneho riadenia, čiže inými slovami, riadiaci letovej prevádzky na veži.”
Miroslav Minár:
“Čo to je za pozíciu a aké musí mať človek predpoklady, aby sa dostal jednak na tú vežu a jednak teda, že by riadil tú vizuálnu prevádzku?”
Matej Futák:
"Asi taký najdôležitejší predpoklad je zdravotná stránka, pretože aby sme mohli túto funkciu robiť, tak musíme prejsť zdravotnými testami, ktoré sami o sebe sú nejaké tri dni, no a potom sú kadejaké tie psychologické predpoklady. Aktuálne sa to študuje tuším že na vysokej škole v Košiciach, tam študujú aj nejakí naši vojaci, ktorí potom prechádzajú nejakým ešte aj vojenským výcvikom v akadémii. No a vlastne oni niektoré tieto predpoklady už na túto pozíciu musia splniť priamo na tej škole, kdežto v minulosti toto nebolo, takže to je taká novinky. Keď človek doštuduje školu, tak je už skoro hotový riadiaci, už potom treba robiť iba nejaký výcvik na pracovisku a základné výcviky sa robia priamo na tej škole."
Miroslav Minár:
"V čom teda spočíva tá vaša práca? Skúste ju popísať, aby aj teda poslucháči, ktorí možno že nás teraz počúvajú a povedia si aha, to je veľmi zaujímavé, to by som, keď vstúpim do ozbrojených síl, mohol robiť aj ja."
Matej Futák:
“Taký základ riadiacich na veži je povoľovanie pristátí, odletov lietadiel, ich rolovanie, spúšťanie, v podstate riadenie tej prevádzky ako takej, vrátane pozemných nejakých sledovaní na prevádzkových plochách, rolovacia dráha, pristávacia dráha a nejaké tie … plochy. V našej profesii je ešte časté zážitkové lietanie, to sú tie malé aerokluby, ktoré takisto využívajú naše priestory a momentálne sa s nimi často stretávame, hlavne cez víkendy už súčasne má viacej ľudí lietadlá ako niekedy, takže tá prevádzka sa stále zhusťuje a v podstate toto je tiež naša náplň, povoľovanie vstupov do priestorov, dávame nejaké informácie, rady na vyhnutie keď je tam viacej lietadielok, upozorňujeme ich na dennú prevádzku, na zhoršovanie poveternostných podmienok, počasie.”
Miroslav Minár:
“Aká bola tá vaša cesta k tejto pozícii, ktorú zastávate dnes?”
Matej Futák:
"Som absolvent vysokej školy v Liptovskom Mikuláši a vtedy bol tento systém náborovania trošku inakší. Vtedy sa zrušila akurát Vysoká škola letecká v Košiciach, takže nás prišli náborovať do Mikuláša, to boli pozemné sily. Mne sa celkom páčila táto ponuka, splnil som tie zdravotné predpoklady, nás sa hlásilo možno nejakých 50 kandidátov, cez zdravotné predpoklady prešlo asi 9 ľudí. A z tých 9 ľudí sme vlastne iba štyria z ročníka odchádzali na túto funkciu. No a potom som sa dostal na Sliač, nejako mi to tak pridelili na konci školy a už som tam ostal a v podstate som sa pomaličky vypracoval, získaval som stále vyššiu a vyššiu triedu. Stal som sa inštruktorom a nakoniec som sa stal náčelníkom v poslednom čase."
Miroslav Minár:
“Baví vás to?”
Matej Futák:
“Mňa tá robota baví. Je to v podstate stále niečo nové a máme aj pekný výhľad na letisko.”
Miroslav Minár:
“Áno, to je jeden z tých benefitov, ďalšie benefity sú zrejme aj v tom, že máte krásnu modrú uniformu, po ktorej túžia chlapci a dievčatá a ak by teda sa chceli dostať do tohto systému, čo by mali pre to urobiť? A prečo by to mali skúsiť?”
Matej Futák:
“Je to pekná robota, neni to nejaký stereotyp. Je to náročná robota, ale tak v podstate ktorá robota nie je náročná? No a čo by pre to mali urobiť? V prvom rade dbať o to svoje zdravie, aby prešli cez tie zdravotné skúšky a potom byť nejaký cieľavedomý. Treba tam veľa študovať letecké predpisy, je ich strašne veľa a dosť často sa aj niektoré menia. Takže udržať si nejaký prehľad, byť cieľavedomý a vytrvalý. Lebo samotný výcvik trvá možno niekedy aj 2-3 roky, takže keď viem čo chcem, tak za tým si idem.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
"Ministerstvo obrany v súvislosti s prehlbovaním migračnej krízy opäť podáva pomocnú ruku Policajnému zboru. V stredu o tom na svojom rokovaní rozhodla Vláda Slovenskej republiky. Viac povie hovorkyňa rezortu obrany Martina Kovaľ Kakaščíková."
Martina Kovaľ Kakaščíková, hovorkyňa ministerstva obrany:
"Profesionálni vojaci budú vykonávať úlohy, súvisiace s migračnou vlnou nateraz do polovice decembra tohto roka. Keďže sa vojaci budú striedať po 12 hodinách, v praxi tak bude nasadených okolo 200 príslušníkov ozbrojených síl."
PRIDAJ SA, STAŇ SA VOJENSKÝM PROFESIONÁLOM
Miroslav Minár:
"Ministerstvo obrany aj generálny štáb cestou svojho personálneho úradu pripravujú celý rad podujatí a opatrení, ako mladým ľuďom túžiacim stať sa profesionálnymi vojakmi čo najviac priblížili miesta tzv. prvého kontaktu. Majú byť v každom meste i mestečku, kde sídli vojenský útvar. Aj o tom sme sa rozprávali s podplukovníkom Jurajom Nejkym, zástupcom riaditeľa personálneho úradu generálneho štábu."
PRIDAJ SA, STAŇ SA PROFESIONÁLNYM VOJAKOM
Miroslav Minár:
"Samozrejme naša rubrika Pridaj sa, staň sa profesionálnym vojakom, má ambíciu napomôcť regrutácii, ale vy ste, pán podplukovník Nejky, priamo zainteresovaný v tom, aké aktivity ďalšie sa pripravujú, aby tá regrutácia, aby to doplňovanie ozbrojených síl bolo nielen teda pružnejšie, ale aby aj tá celková naplnenosť sa postupne zvyšovala."
Juraj Nejky, zástupca riaditeľa personálneho úradu generálneho štábu:
"Snahy sú byť čo najbližšie k občanov, k tomu záujemcovi, ktorý by vstúpil do ozbrojených síl, preto sa pripravujú rôzne projekty na podporu zvýšenia propagácie ozbrojených síl, na podporu regrutácie. Chceme byť bližšie k občanom už aj tým, že vlastne zriaďujeme miesta prvého kontaktu, kde budú pracovné skupiny na podporu regrutácií v každom meste, kde sa vojenský útvar nachádza. To znamená občan bude mať možnosť priamo sa nakontaktovať, nebude musieť cestovať za regrutačnými skupinami, budú podporné aktivity, ktoré sa týkajú širokej verejnosti, budú dostupné všetky portály ktoré sú, zvyšuje sa propagácia ozbrojených síl, či už cestou bilboardov, spotov, vstupov v televíziách, takže táto kampaň je rozšírená s tým, ale naozaj tá snaha je o to, dostať sa, aby ten občan mal čo najkratšiu cestu dostať sa k potrebným informáciám v mieste svojho bydliska, v mieste kde pracuje, alebo kde sa nachádza, kde trávi najviac času. Naozaj, aby ho to čo najmenej zaťažovalo a aby dostal čo najviac komplexných informácií."
Miroslav Minár:
“Samozrejme, covidové obdobie spôsobilo, že sa za ostatné roky neuskutočnil veľmi populárny a medzi študentmi žiadaný tzv. camp, kam sa dostali víťazi jednotlivých takých tých krajských kôl, uvažujete, že sa toto obnoví?”
Juraj Nejky:
“Áno, dá sa povedať, že uvažujeme o týchto veciach, je o to obrovský záujem aj čo sa týka zo strany škôl, pretože sú to pre nich naozaj podporné aktivity a tých žiakov naozaj vychovajú k tomu vlastenectvu, alebo k obrane štátu.”
Miroslav Minár:
“Len tak pre poriadok, povedzme si teda, že v čom spočíva zmysel a vlastne obsah tých súťaží, ktoré prebiehali po celom Slovensku?”
Juraj Nejky:
"Hlavne by som povedal, majú ich niečo naučiť. Základné schopnosti pri obrane štátu základné návyky, ktoré ako by sa mali správať, aj tak celkovo ich doviesť k nejakým športovým aktivitám a naozaj viesť k tej ceste k tomu vlastenectvu. Na týchto súťažiach získajú základné vojenské zručnosti, ktoré sa týkajú napríklad topografickej prípravy, chemickej prípravy, základy strelieb sú tam, zdravotnícka príprava, sú tam základy prežitia v sťažených podmienkach, čiže je to takouto zábavnou formou priblížiť reálnym vojenským schopnostiam."
Miroslav Minár:
“To sú všetko také tie základné spôsobilosti, s ktorými sa neskôr prípadný záujemca stretne aj počas toho základného vojenského výcviku a vlastne počas celej svojej vojenskej kariéry.”
Juraj Nejky:
"Samozrejme, tieto základné zručnosti využije študent, ak by sa stal následným uchádzačom o vstup do ozbrojených síl, tak počas celej doby služby ozbrojených síl. Tieto bude naďalej zvyšovať, rozširovať, bude sa stávať v týchto odbornostiach vyšším odborníkom."
Miroslav Minár:
“Samozrejme, to sú benefity, ktoré potom môžu títo účastníci týchto súťaží a týchto kempov .. v profesionálnej službe vojaka, ale aj v tom občianskom živote, pretože taká zdravotná príprava, prvá pomoc a podobné veci, to sú záležitosti, ktoré nás stretávajú denno-denne.”
Juraj Nejky:
"Samozrejme snahou týchto aktivít nie je len pre potreby ozbrojených síl, ale je to naozaj podpora dá sa povedať celého obyvateľstva, či už je to teda len tá mládež, ktorá je na stredných školách, ale je to zručenie v bežnom civilnom živote myslím si, že nájde využitie v krízovej situácii v ktorej sa vie ten občan vyskytnúť a má aspoň nejaké tie základy ako postupovať. A myslím si, že tým môže častokrát dôjsť aj k záchrane ľudského života."
Miroslav Minár:
"Veru tak tomu bolo aj v roku 2021, keď profesionálni vojaci boli na miestach, kde boli ohrozené ľudské životy. Zachovali rozvahu, chladné hlavy a vysoko profesionálne pomohli ľuďom v ťažkých situáciách. Presvedčiť sa o tom budete môcť už najbližší štvrtok, keď RTVS na svojej programovej Dvojke o 20. hodine a 40. minúta odvysiela záznam galaprogramu Vojenský čin roka."
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti dnešnej relácie si pripomenieme osud vojnového veterána 1. svetovej vojny, jednorukého rezbára Eduarda Gregora z Tajova. Pozveme vás aj na dve podujatia, venované blížiacemu sa Dňu vojnových veteránov, znovu vám pripomenieme tému a termín tradičnej literárnej súťaže ministerstva obrany a povieme vám, že šetreniu s energiami sa nevyhýba ani ministerstvo obrany. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE
Miroslav Minár:
"Nezlomná vôľa a pevný charakter pomohli vojnovému veteránovi z 1. svetovej vojny vzoprieť sa osudu a plnohodnotne prežiť zvyšok svojho života. A to aj napriek tomu, že v bojoch na Pijave prišiel Eduard Gregor z Tajova o jednu roku. V roku 2018 rozhlasoví fíčer o jednorukom veteránovi, rezbárovi z Tajova, pripravila jeho neter Vanda Gregorová."
(záznam z relácie)
Moderátor RTVS:
“Medzi Banskou Bystricou a Kremnickými horami, v tichej romantickej doline, leží malá, akoby zabudnutá medzi horami, dedinka Tajov. Leží v zákutí, ďaleko od ruchu obidvoch kedysi slávnych a bohatých banských miest. Akoby utajená pred zrakmi ďalekého sveta. Možno práve preto dostala meno Tajov. Bol práve teplý augustový, alebo septembrový letný podvečer. Slnko zapadalo za Kremnické hory, ale svojimi poslednými lúčmi ešte prenikalo do dreveného domčeka, obráteného oblokmi na južnú stranu. Bola v ňom dielňa, v histórii ľudového rezbárstva asi jedinečného jednorukého rezbára Eduarda Gregora. Veď kto by si pomyslel, že niekto môže rezbárčiť jednou rukou. A to ešte ľavou. Na to treba nielen odvahu, ale aj vôľu, tvrdšiu ako kameň, alebo kov.”
"Takto opisuje vo svojom článku novinár a známy etnograf, doktor František Kalesný, svoje prvé stretnutie s Eduardom Gregorom z Tajova, mladým veteránom 1. svetovej vojny. Eduard Gregor, rovnako ako jeho najstarší brat, spisovateľ Jozef Gregor Tajovský, patrili k 400 tisícom Slovákov, ktorých zmobilizovali do armády Cisára Pána Františka Jozefa. Ani týchto synov tajovského richtára, po matke potomka zemianskeho rodu a dozorcu v kameňolome pod Králikmi Alojza Gregora, totiž neobišla povinnosť zúčastniť sa na vojnovom šialenstve trvajúcom viac než 4 roky. Podľa údajov agentúry AFP bolo na konci vojny 5-6 miliónov zmrzačených vojakov. Tragédiu vojnovú neraz vystriedala tragédia návratu, pretože mnohí z tých, ktorí prežili vojnu, nevedeli si nájsť cestu späť do civilného života. Veteráni veľkej vojny boli po návrate z bojov navyše ponechaní na milosť a nemilosť vlastnému osudu a metódam samoliečby neurologických problémov, ako šok z bombardovania, vojnová neuróza a bojová únava a to bez akejkoľvek odbornej pomoci. Trvalo desiatky rokov, kým začal byť post-traumatický šok vnímaný ako reakcia na bezprostredné ohrozenie života pri bojoch. Hovorí hlavná psychologička Ozbrojených síl Slovenskej republiky, majorka Oľga Jančová Koháryová."
Oľga Jančová Koháryová, psychologička Ozbrojených síl SR:
"Je úplne iný systém starostlivosti o profesionálneho vojaka. V 1. a 2. svetovej vojne myslím že bol tomu venovaný nejaký väčší dôraz, rozhodne nie tým psychickým ujmám, ktoré s tým mohli ísť a v porovnaní s týmito vojenskými operáciami, do ktorých sú nasadení profesionálni vojaci, tak tá starostlivosť je úplne iná. Vždy je realizovaná psychologická krízová intervencia, čiže nie sú tí vojaci odkázaní na to spracovanie len sami na seba, ale teda je tam k dispozícii psychológ, ktorý im v tom môže pomôcť a verím tomu, že aj pomôže. V rámci tej psychologickej krízovej intervencie nie sú do toho zahrnutí len priamo tí postihnutí, ale aj tí, ktorí boli napríklad zúčastnení tejto situácie, ale aj rodina, ktorá samozrejme takisto nesie na sebe to bremeno, alebo tiež sa snaží v tej situácii nejako zorientovať, tak aj rodine je poskytovaná psychologická krízová intervencia. Po návrate z vojenskej operácie sú stretnutia so psychológmi, alebo so psychológom, podľa teda počtu profesionálnych vojakov a v tej prvej fáze je to taká fáza zameraná na spracovanie takých tých aktuálnych zážitkov a po návrate z misie. Druhá fáza, tá sa realizuje 2-3 mesiace po návrate z vojenskej operácie a tá je zameraná skôr na tú adaptáciu, pretože to sú tiež problémy, s ktorými sa profesionálni vojaci musia stretnúť, alebo sa stretávajú. Adaptácia nielen na rodinné prostredie, ale aj na pracovné prostredie, do ktorého sa po určitej dobe po vyslaní musia vrátiť. A tretia fáza je zameraná na posttraumatickú stresovú poruchu, alebo teda na symptómy, ktoré by mohli hovoriť o takomto prežívaní a v prípade, keď teda by sa potvrdilo, alebo sa potvrdí alebo sa potvrdí že naozaj tam bolo ťažšie spracovanie tej psychickej záťaže, tak potom je tá starostlivosť o profesionálneho vojaka ešte ďalej realizovaná s klinickým psychológom."
Redaktorka:
"Realita návratu slovenských veteránov z veľkej vojny do novej krajiny, do Československa a spôsob ich návratu do civilného života, boli úplne iné. Rany na duši i tele si z vojny domov priniesol aj mladý Eduard Gregor. D rodného Tajova pri Banskej Bystrici s 250 obyvateľmi sa vrátil mladík bez pravej ruky. Prišiel o ňu v známej bitke pri talianskej rieke Piava, nazývanej aj červená, alebo krvavá rieka. Boje pri nej trvali neuveriteľný rok. Od novembra 1917 až prakticky do konca 1. svetovej vojny, do novembra 1918."
Moderátor:
“22-ročný Eduard Gregor sa z vojny vrátil do Tajova ako invalid. Bez pravej ruky. Čo si ale počne robotný človek bez ruky? Človek, ktorý žije z práce svojich rúk? Veď ľavou rukou nemôže ani orať, ani kosiť. Spočiatku sa pokúšal ľavou rukou pomáhať okolo domu, aj na poli. Čo mohol. No čoskoro prišiel k presvedčeniu, že týmto smerom sa jeho ďalší život uberať nemôže. Preto sa pokúsil o iné riešenie. Potom, ako si po večeroch cvičil ľavú ruku v rezbárskej zručnosti, obrátil svoju pozornosť k rezbárskej tvorbe bačov, ktorá má v okolí Banskej Bystrice bohatú tradíciu. Počul o ľudových rezbároch, bačoch, z Priechodu, Hornej Mičinej, z Poník, z Podkoníc, z Očovej a Detvy. Pustil sa teda po salašoch, vyhľadávajúc ich po horských pastvinách, aby sa za pálenku a tabak naučil rezbárskemu umeniu, predovšetkým úžitkovému.”
Redaktorka:
“Eduard Gregor našiel v rodnom Tajove nielen vzor pre svoje umelecké ambície, ale určite objavil v sebe aj talent a vôľu, ktoré mu kolovali v žilách. Veď okrem brata, Jozefa Gregora Tajovského, ktorý sa stal známym spisovateľom, pochádza z Tajova aj svetoznámy vynálezca a praotec dnešného mobilu, reverend Jozef Murgaš, signatár Pittsburskej dohody. Jednou z desiatich vetvičiek, vytesaných na náhrobnom kameni richtára Alojza Gregora, je aj jeho syn, rezbár Eduard Gregor. Ten tesal a vyrezával svoje diela ako zrkadlo vlastného osudu. Duše, poznačenej vrcholmi aj pádmi ľudstva. Možno ako umelec a mladík, zmrzačený svetovou vojnou začiatku 20. storočia, ich prežíval o to intenzívnejšie. Doktor František Kalesný píše.”
Moderátor:
“Nemáme poruke celkovú životnú rezbársku tvorbu Eduarda Gregora. Máme poruke iba figurálnu tvorbu z posledných rokov jeho života. No táto je dosť rozmanitá, aby sme na jej témach a figúrach mohli povedať, že rezbárska tvorba Eduarda Gregora bola dosť široká. Niekoľko svojich figurálnych prác umiestnil do zbierok Slovenského národného múzea v Martine, niekoľko ich je v zbierkach Vlastivedného múzea v Banskej Bystrici.”
Redaktorka:
“Tento výpočet etnografa a novinára Františka Kalesného rozšírime o zaujímavé informácie zanieteného organizátora kultúrneho života v Tajove Jozefa Šeba z knihy spomienok spisovateľa Tajovského.”
Ukážka z knihy spomienok spisovateľa Tajovského:
“Rezbárske práce Eduarda Gregora boli vystavované aj na Bratislavskom hrade, kde sa stretli s veľkým ohlasom. Mnohé jeho práce sú roztrúsené po domácnostiach, kostoloch a cintorínoch. Stali sa súčasťou celoštátnych výstav ľudovej umeleckej tvorivosti. Jeho najkrajšia práca, Bača s fujarou, reprezentovala Československo na 3. svetovom festivale mládeže v Bukurešti v roku 1953.”
Redaktorka:
“Úspechy v rezbárskej tvorbe Eduarda Gregora určite tešili. No vo svojom najbližšom okolí ostal známy ako nezištný človek s veľkým srdcom. Napriek desiatkam rokov, ktoré pretiekli tajovským potokom, si na ľavorukého rezbára ešte aj dnes dobre pamätá aj 80-ročná pani učiteľka Melánia Poliačiková.”
Melánia Poliačiková, bývalá pani učiteľka, pamätníčka Eduarda Gregora:
“Sme hrdí my Tajovčania, že sme mali takúto osobnosť, takého zručného človeka, ktorý skutočne len s tou jednou rukou dokázal také krásne, možno povedať umelecké diela z dreva. No máme aj v kostole v spovednici taký drevený obrázok od neho, obrázok svätého Michala Archanjela. Pekný, farebný, možno ho tam uvidieť. Eduard Gregor bol obdarovaný ozaj zhora s takou schopnosťou, že vedel uplatniť aj tú jednu ruku v svojom živote tak, aby vytvoril krásne dielo, ktoré je dodnes obdivované v tých predmetoch, ktoré si ľudia od neho kupovali, alebo aj on na pamiatku zadarmo ľuďom rozdával. No ja si myslím, že korene toho všetkého boli aj v tom, že bol veriacim človekom, pramenilo to z jeho viery všetko toto, aj to, že si vedel teda aj ako handicapovaný nájsť svoje miesto a nestrácal chuť do života.”
(koniec záznamu)
Miroslav Minár:
"Príbeh tohto vojnového veterána nech je inšpiráciou pre nás všetkých. Aj jemu, ako aj tisíckam novodobých vojnových veteránov, budú venované najbližšie dni. 11. novembra si totiž po celom Slovensku pripomenieme Deň vojnových veteránov."
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Prvými novodobými vojnovými veteránmi sa stali českí a slovenskí chemici, ktorí pôsobili v zostave koaličných síl vo vojne s názvom Púštna búrka. Aj im je venovaná časť expozície v Múzeu chemického vojska. Nuž a tu sa uskutoční podujatie, na ktoré vás v mene organizátorov pozýva Alexia Gatialová."
Alexia Gatialová, organizátorka podujatia:
"Vážení poslucháči. Dovoľujeme si vás pozvať na prehliadku Múzea chemického vojska, ktoré sa nachádza v bývalom vojenskom objekte pri obci Čereňany. Tešiť sa môžete na … socializmu. Múzeum je zamerané na ochranné a analyzačné prístroje chemického vojska s množstvom historických exponátov od roku 1917 až po súčasnosť. Podujatie sa uskutoční 12. a 13. novembra od 12. do 17. hodiny."
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Tradičným podujatím na počesť vojnových veteránov je cezpoľný beh v Kopčanoch v bratislavskej Petržalke. Vie povie hovorkyňa rezortu ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková."
Martina Kovaľ Kakaščíková:
"Ministerstvo obrany pozýva na 7. ročník podujatia, ktoré organizujeme pri príležitosti Dňa vojnových veteránov. 11. novembra o 11. hodine a11. minúte odštartujeme beh na počesť vojnových veteránov. Záujemcovia sa môžu registrovať aj priamo na mieste, odporúčame prísť v dostatočnom časovom predstihu. No a okrem zástupcov rezortu a ozbrojených síl sa behu zúčastnia aj športovci Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica a to na čele s Matejom Tóthom."
ČO JE PRED NAMI
Miroslav Minár:
"Aj tento rok majú študenti stredných a vysokých škôl možnosť zapojiť sa do tradičnej literárnej súťaže ministerstva obrany. Vedúceho oddelenia rezortnej tlače Miloslava Ščepku sme sa opýtali, ako pisatelia zareagovali na výzvu ministra obrany."
Miloslav Ščepka, vedúci oddelenia rezortnej tlače:
"Už nám prichádzajú prvé súťažné práce, tak si nenechajte ujsť príležitosť. Minister obrany Jaroslav Naď a rezortný mesačník Obrana vyhlásili 18. ročník literárnej súťaže pre študentov stredných a vysokých škôl tento rok na tému Bojisko internet. Poviedky alebo úvahy v slovenskom jazyku s rozsahom od 1000 do 5000 znakov nám môžete posielať ešte do 20. novembra. Autorov víťazných diel čakajú zaujímavé ceny, finančné prémie a publikovanie v mesačníku Obrana. Ďalšie informácie a pravidlá súťaže nájdete na internete ministerstva obrany."
Xxx
Miroslav Minár:
“Ministerstvo obrany ide príkladom v oblasti znižovania spotreby energií v budovách spravovaných a využívaných rezortom. O niektorých opatreniach, ktoré majú priniesť okamžité výsledky nás informovala hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.”
Martina Kovaľ Kakaščíková:
“Medzi tieto opatrenia spadá napríklad zníženie teploty vykurovania v administratívnych priestoroch a spoločných priestoroch. Obmedzenie využívania energeticky náročných spotrebičov a tam kde je to vhodné, aj ich prípadné stiahnutie. Tiež zníženie intenzity vnútorného osvetlenia vo veľkých priestoroch v mimoprevádzkovom čase, alebo tiež výmena neefektívnych technológií osvetlenia za LED svietidlá. K tomu patrí aj informačná kampaň a úprava pracovného času tak, aby sme čo najviac využili denné svetlo.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
