- Dátum: 05.03.2021
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 23.2 MB
Plná poľná
[05.03.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár, redaktor:
“A dnes s podtitulom Vesmírna. Armádny magazín pre vás pripravili Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili. * Vladimír Remek prerušil hegemóniu Rusov a Američanov. * Misia s názvom Generál Štefánik na orbite úspešná aj vďaka Ivanovi Bellovi. * Michal Fulier, Ivanov náhradník, skončil službu vlasti. * Slováci odchádzajú do Stredoafrickej republiky. Čo tam budú robiť? * Služba vlasti. Svojmu poslaniu tento raz zostali verní v Martine, aj v Bratislave.”
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Bratislava ešte nikdy nezažila a možno ani nezažije, aby ju v jeden deň navštívili vesmírni muži z viacerých európskych krajín. Cestu do kozmu im ešte v roku 1978 otvorili československý kapitán stíhacieho letectva Vladimír Remek. Vladimír Remek je synom významného slovenského generála, rodáka z Mojšovej Lúčky, bývalého veliteľa letectva Československej ľudovej armády. generálporučíka Jozefa Remeka. Na jeseň 1976 prešiel výberom kozmonautov a spolu s ďalšími kandidátmi z Poľska a vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky sa vo Hviezdnom mestečku pri Moskve pripravoval na vesmírny let. Bol to nevídaný počin. Veď planétu Zem mohol z výšav dovtedy pozorovať iba kozmonaut z Ruska a Spojených štátov amerických."
Vladimír Remek, československý kozmonaut:
Všetci, kto má menej ako 45, plus, mínus, tak si na to nepamätajú a nevnímajú túto situáciu. To proste bolo niečo, i na mňa to pôsobilo. Predstavte si, že letíte v kozmickej lodi nad Južnou Amerikou, my sme tam mali krátkovlnné prijímače, na krátkych vlnách sa tam proste presadzovali tie rádiostanice zo Zeme, na ktorými sme leteli. A to pochopíte, že hovoria o vás, aj keď hovoria prevažne španielsky. Tam sa samozrejme frekventovali Czechoslovakia, Remek, Gubarev, Sojuz a to samozrejme pochopíte, že hovoria o vás a to samozrejme hovorili na druhom konci planéty. Takže to vtedy bola naozaj udalosť, naozaj udalosť. Neskôr som sa stretol s neskorším francúzskym kozmonautom, ktorý je mladší ako ja a ten mi hovoril, vieš v čom to bolo zaujímavé ten tvoj let? Keď som sa dozvedel, že letíš, tak som hovoril, tak a začalo to. Otvorili sa dvere pre tých ostatných, pretože dovtedy lietali naozaj len Sovieti a Američania. Ja som to nikdy takto nechápal, až on mi to takto povedal, že to proste pre neho osobne znamenalo a určite aj pre niektorých ďalších, áno, ten čas, keď sa tým máme šancu dostať, začala. Otvorili sa dvere."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Vladimír Remek bol čestným hosťom bratislavského stretnutia kozmonautov. Čo robí dnes?”
Vladimír Remek:
“Teraz som už rok v penzii. Robil som v poslednom období veľvyslanca Českej republiky v Moskve, posledným januárom 2018 som skončil, to bolo zároveň 40. výročie môjho letu, no a išiel som do dôchodku. Vlani som mal 70 rokov, mám samozrejme rôzne povinnosti, povedzme spoločenské a tak, povedzme, že som sem-tam niečo sníva, mám úplne normálne sny. Som samozrejme absolvoval po kozmickom lete naozaj martýrium. Ešte v 78. roku, pol roka po kozmickom lete, som sa stihol preškoliť na L39 Albatros, vtedy ešte v Košiciach na Vysokej leteckej škole. Samozrejme sa to tak prelínalo. Najskôr samozrejme prevažovali tie veci spojené s určitou daňou a ja som to tak bral, že som letel za peniaze daňových poplatníkov, aj keď sa to vtedy tak priamo nehovorilo, ale vedelo sa to, tak som hovoril, musím sa v čo s najväčším počtom ľudí podeliť s tým čo ich zaujíma a vtedy to naozaj veľmi ľudí zaujímalo. Vtedy to bola trošku iná doba, neboli počítače, neboli digitálne prostriedky záznamové atď., to znamená, bolo to oveľa ťažšie sa niečo viac dozvedieť, nebol internet. Osobný kontakt s človekom ktorý tam bol a mohol popísať zážitky, to bol, predpokladám, pre celý rad ľudí veľkým zážitkom a samozrejme veľa ľudí to zaujímalo. Ale nemôžete len tým žiť, takže som postupne samozrejme prechádzal k nejakej činnosti, ktorá ma zaujímala aj pracovne. Život mi to ovplyvnilo rozhodujúcim spôsobom. Bolo dlhé obdobie, kedy som v podstate nemohol ísť po ulici, alebo sa niekde pohybovať bez toho, že by ma niekto nespoznal. To koniec-koncov ma sprevádzalo ešte keď som bol poslancom Európskeho parlamentu, kedy to samozrejme občas televízia pripomenula, bol človek na obrazovke, chodil som na zhromaždenia, alebo na stretnutia s ľuďmi. Ja si myslím, že sám za seba som hrdý na to, že som tú situáciu zvládol.”
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Dnešná Plná poľná patrí kozmonautom. Slovensko si pripomína 22. výročie letu prvého slovenského kozmonauta do vesmíru. 20. februára 1999 rodné Slovensko z výšav pozoroval takmer celých 8 dní plukovník Ivan Bella. Druhý plukovník vo výslužbe Michal Fulier bol v úlohe náhradníka, kryl takpovediac chrbát. Musel prejsť všetkým, aby bol kedykoľvek pripravená zaujať Ivanove miesto. Bola na túto možnosť pripravená aj Michalova manželka Jarmila?”
Jarmila Fulierová, manželka kozmonauta náhradníka:
“Zozačiatku to bol samozrejme šok, no a potom sa s tým človek zmieril, prial mu to, podržal ho, lebo vedela som, že je húževnatý, cieľavedomý, priala som mu to.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, potom prišiel aj ten deň D, kedy teda išiel tam hore do nebíčka Ivan, ale manžel v podstate absolvoval všetko. Myslím si, že v očiach nás Slovákov rovnaký hrdina a statočný človek.”
Jarmila Fulierová:
“Skutočne ten výcvik absolvovali spoločne. Bol úplne rovnaký. Tam nebol žiadny rozdiel v tom výcviku.”
Miroslav Minár:
“Vy ste počas toho jeho profesionálneho života zažívali mnoho takých adrenalínových situácií, pretože bol aktívnym letcom. Predsa len tá dušička bola niekedy taká malinká, keď mal tie letové hodiny, ale toto bolo úplne niečo iné. Ísť tam niekoľko stovák kilometrov do kozmu, to asi bol trošku iný adrenalín.”
Jarmila Fulierová:
“Keď už sa púšťate do takejto akcie, musíte veriť. Jednak musíte veriť tým ľuďom čo sú na zemi, že sú pripravení, že to majú všetko OK a my sme verili, všetci, jak chalani, tak my manželky. Verili sme tomu, že to skutočne je dokonale pripravené. Tam neboli iba kozmonauti, tam boli i ľudia na zemi. Každý ten technik, ktorý robil tú raketu, jednoducho to je tím, ktorému musíte veriť.”
Miroslav Minár:
“Tak manželka svojmu hrdinovi verila, samozrejme, krásne vyznanie. Dobre, pán Fulier, 20 rokov uplynulo od toho okamihu, kedy náš vyslanec zo Slovenska si to zamieril až priamo ku hviezdam a nasledoval ten príklad, i keď samotný generál Štefánik nelietal, ale tie hviezdy mu boli blízke. Boli aj vás počas toho výcviku v Hviezdnom mestečku?”
Michal Fulier, náhradník prvého slovenského kozmonauta:
“Samozrejme, ešte stále sú mi blízke a budú mi blízke celý môj život.”
Miroslav Minár:
“Vynárajú sa spomienky na to obdobie, kedy sa ten výcvik tvrdo, tvrdo pripravoval?”
Michal Fulier:
“No samozrejme. Pamäť mi slúži a keď sa začne spomínať, tak postupne sa vybaví, povedal by som aj každý deň, každá hodina. Lebo v tej hlave to tam stále je a keď sa to pripomenie, tak sú to veľmi pekné spomienky.”
Miroslav Minár:
“Čo ste prežívali v okamihu, kedy bolo rozhodnuté, že do Hviezdneho mestečka idete vy s Ivanom Bellom?”
Michal Fulier:
“Bol som rád a šťastný, že v to čo som dúfal, sa mi vyplnilo. Pretože som veril, že po zdravotnej stránke prejdem, takže už ostalo len na tom, koľko nás zostane a či vlastne ten los padne na mňa.”
Miroslav Minár:
“Bola to nevďačná úloha toho náhradníka?”
Michal Fulier:
“Som si to vybavoval, každú tú ich minútu, než sa dostali na tú orbitu, tých 6 minút, alebo koľko to trvá, lebo som tam mohol sedieť aj ja a vedel o tom, čo sa tam deje. Bolo to veľmi vzrušujúce.”
Miroslav Minár:
“Vzrušujúci aj návrat a potom samozrejme aj stretnutia s občanmi.”
Michal Fulier:
“Áno, no tak to už k tomu patrí, pretože každý je zvedavý, je to naozaj stále pre mnohých ľudí veľká exotika a keď sa k tomu dostanete a môžete si na tie veci tam priamo ako sa hovorí šiahnuť, tak to je nezabudnuteľné.”
Miroslav Minár:
“Kedy ste si tan prvýkrát povedali, že ja budem teda tým pilotom a budem brázdiť modré nebo nad Slovenskom?”
Michal Fulier:
“Naozaj treba nad tým rozmýšľať, alebo myslieť na to veľmi skoro. Ja už som nad tým rozmýšľal v základnej škole, v 8.-9. triede. Potom triedny učiteľ spomenul tú možnosť s letectvom, takže som sa prihlásil do leteckej školy vtedy, strednej a to už potom išlo jedno za druhým. Prejdete zdravotnou prehliadkou, keď je tá možnosť, tak máte sa kde realizovať.”
Miroslav Minár:
“Brali by ste späť to rozhodnutie?”
Michal Fulier:
“Späť, že by som nechcel lietať, tak to teda nie. Určite by som si to zopakoval znovu.”
Miroslav Minár:
“Už brázdil tento váš pilot slovenské nebo, keď ste sa spoznali?”
Jarmila Fulierová:
“Brázdil. Je v ňom niečo zodpovedné, v čo človek verí a budem veriť ďalej. .. brala ako bernú mincu, že mu môžem veriť. Aj v tom lietaní, že sa mi vždy vráti.”
Miroslav Minár:
“Plukovník Michal Fulier v uplynulých dňoch ukončil svoju službu vlasti. Ďakujeme pán plukovník a pohodové dni na zaslúženom odpočinku.”
RÁDIO REGINA
Miroslav Minár:
"A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. V ďalšej časti relácie sa budeme rozprávať s Ivanom Bellom o budúcnosti vesmírneho programu. Predstavíme vám misiu v Stredoafrickej republike, do ktorej sa zapájajú aj Slováci a pochválime vojakov za darcovstvo krvi, aj za pohotový zásah proti narušiteľom verejného poriadku v Bratislave. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac."
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Nielen pred 22 rokmi, ale aj v týchto dňoch sa Ivanovi Bellovi splnil sen.”
Ivan Bella, prvý slovenský kozmonaut:
“Tie spomienky na to sú veľmi čerstvé nielen preto, že to sú nezabudnuteľné myšlienky, ale možno aj preto, že ani národ mi na to nedáva zabudnúť. Ten záujem neochabol a denno-denne sa potýkam so žiadosťami, či už mailovými, telefonickými, o rôzne prednášky, besedy, stretnutia. Takže mám to neustále na pamäti.”
Miroslav Minár:
“Toto stretnutie vesmírnych ľudí tu v Bratislave bude neopakovateľné a ja si myslím, že asi na najbližších 10, možno 15-20 rokov asi neuskutočniteľné, ale má pomôcť jednej dôležitej veci. Pomôcť Slovensku etablovať sa v štruktúrach vesmírnych agentúr.”
Ivan Bella:
“Samozrejme, toto stretnutie nie je organizované z toho dôvodu, aby sme si spomenuli na to, čo sa 20 rokov udialo. Prvotná taká myšlienka bola samozrejme aj pozvať tých priamych aktérov tohto podujatia, aby sa im konečne po 20 rokoch naozaj poďakovali za to, čo pre Slovensko a jeho prezentáciu a propagáciu vo svete urobili, že nám pomohli úspešne absolvovať nielen tú pilotovanú časť toho letu, ale aj vedecké experimenty. Hlavným cieľom toho je využiť toto výročie na to, aby sme opäť do povedomia, či už vládnych garnitúr, alebo povedomia všeobecne spoločnosti tohto národa dostali, že na Slovensku existuje niečo také, ako je výskum a mierové využívanie vesmíru, že to nezačalo mojim leto, že to bolo desiatky rokov predtým a že to ani neskončilo mojim letom. Že tu máme síce určitý deficit, že sme asi jediná krajina zo skupín V4, ktorá nie je plnohodnotným členom Európskej kozmickej agentúry, ale chceme počas tohto stretnutia na konferencii hlavne sa pozrieť na to, kam sme sa za tých 20 rokov dostali, aké sú naše ciele a približné časové horizonty, v ktorých by sme chceli dosiahnuť tieto ciele. Predpokladám, že našim cieľom je práve to členstvo v Európskej kozmickej agentúre a ukázať, že to nie je len členstvo v nejakom vychytenom klube.”
Miroslav Minár:
“Naplnil sa týmto stretnutím kozmonautov, kamarátov, priateľov, taký aj sen, možno taká túžba, že áno, tu sa stretávame na mojej rodnej pôde a potrasieme si rukou, porozprávame, pospomíname?”
Ivan Bella:
“Samozrejme, s mnohými z nich som sa stretol už niekoľkokrát v rôznych častiach Európy, ale na území Slovenska sa niektorí z nich, hlavne napríklad francúzski kozmonauti, vyskytli prvýkrát. Jean-Pierre určite a Claudie tu pravdepodobne bola, ale len krátky pobyt, keď bola ministerkou francúzskej vlády, zodpovedajúcou za európske záležitosti okolo roku 2005. Takže som naozaj rád, že sa to tu uskutočnilo a keď sa pozrieme aj na to vekové zloženie tejto skupiny ľudí, tak o nejakých 20 rokov už to budú ľudia, ktorí budú vo vyššom veku, takže myslím si, že 20 rokov je tak akurát, aby sme týchto ľudí doniesli sem na Slovensko, pozvali ich, aby sme im vyjadrili svoju vďaku a takto určitým spôsobom im poďakovali za to, čo pre Slovensko robili pred 20 rokmi a stále robia, pretože vždycky keď sa rozpráva o ich kozmickej kariére, tak nezabudnú spomenúť, že leteli aj so Slovenskom, vysoko hodnotia náš vedecký program, ktorý bol riešený, vysoko hodnotia našu prípravu a našu pripravenosť ako členov posádky, či už hlavnej, alebo záložnej.”
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
“Ako dlho to potrvá, než sa ďalší Slovák alebo Čech pozrie do kozmu? Opýtali sme sa postupne Michala Fuliera, Ivana Bellu a Vladimíra Remeka.”
Michal Fulier:
“Tak musíme sa na to pozrieť aj trošku z inej perspektívy. Vieme, že sme v Európskej únii a Európska únia má svoj oddiel kozmonautov, tak musíme sa snažiť najprv dostať tam a myslím si, že je to perspektívne pre mládež. No musia sa vybrať ľudia, musí byť o to záujem. V dnešnej dobe, viete, mladí ľudia majú viac-menej skôr iné záujmy ako letieť do kozmu a je to trošku aj dosť náročné a musí človek hodne obetovať a mne sa zdá, že v dnešnej dobe tí mladí ľudia nechcú toľko obetovať.”
Ivan Bella:
“Najdôležitejším krokom práve v tejto oblasti je pravdepodobne to členstvo v Európskej kozmickej agentúre, pretože Európska kozmická agentúra má svoj oddiel kozmonautov, to znamená, táto agentúra pripravuje ľudí na lietanie do vesmíru a plnenie vedeckých programov. Individuálne Slovenská republika pravdepodobne nebude mať svoj vlastný program. Je to veľmi finančne náročné. To si môžu dovoliť len veľmi, veľmi bohaté krajiny. Ale takto v kolektívnom zoskupení, keď náš človek bude spĺňať požiadavky, ktoré sú kladené na to, aby človek mohol letieť do vesmíru, tak nie je vylúčené, že člen, konkrétne oddielu kozmonautov, by nemohol byť aj Slovák.”
Vladimír Remek:
“Česká republika vstúpila už pred 10 rokmi do Európskej kozmickej agentúry. Európska kozmická agentúra má svoj povedzme oddiel, alebo tím kozmonautov, ktorý sa formuje tak ako sa formuje, to znamená priberajú za veľmi dlhý úsek nových ľudí. Myslím si, že mala prejaviť Česká republika väčšiu iniciatívu a mohla tam možno niekoho mať. Zatiaľ, podľa toho čo viem ja, nemá. Slovensko, tak ako som pochopil situáciu, je vo fáze pridruženého člena a sú ľudia na Slovensku, ktorí by si želali a ja im prajem, aby im to vyšlo, aby Slovensko vstúpilo do Európskej kozmickej agentúry a tu vidím zatiaľ najschodnejšiu cestu, aby niekto zmysluplný sa opäť dostal z Česka a Slovenska do vesmíru. Pravda, je ešte iná cesta, niektorí ľudia si môžu zaplatiť, môžu si dovoliť zaplatiť tú letenku, určite sú takí ľudia aj v Čechách aj na Slovensku, ktorí by si to mohli zaplatiť, ale zatiaľ to nikto neurobil.”
SLOVENSKÍ VOJACI V ZAHRANIČÍ
Miroslav Minár:
“Slovenská republika rozširuje svoje pôsobenie v operáciách a misiách medzinárodného krízového manažmentu. V pondelok odlietajú prví dvaja profesionálni vojaci do Stredoafrickej republiky, aby podporili svetové spoločenstvo v úsilí zabezpečiť pokoj a poriadok v tejto časti Afriky. Slovensko sa stane 14. krajinou, pôsobiacou v Stredoafrickej republike. Misia je postavená na piatich pilieroch. Hovorí major Michal Balušík.”
Michal Balušík, účastník misie v Stredoafrickej republike:
“V prípade Stredoafrickej republiky je hlavnou úlohou misie podpora miestnych ozbrojených síl, ktoré je založená na troch pilieroch. Prvý pilier tvorí strategické poradenstvo politickým a vojsk orgánom. Druhý pilier je výcvik ozbrojených síl a posledný je samotné vzdelávanie dôstojníkov a poddôstojníkov v špecializovaných oblastiach. V marci 2021 budeme nasadení dvaja profesionálni vojaci na veliteľstvo síl, ktoré je dislokované v hlavnom meste Bangui. V súlade s mandátom schváleným Národnou radou Slovenskej republiky sa tento počet môže navýšiť celkovo na 5 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky.”
Miroslav Minár:
“Aká je dnes situácia v Stredoafrickej republike?”
Michal Balušík:
“Aktuálna situácia v Stredoafrickej republike je dosť nepokojná. V decembri 2020 sa v tomto štáte konali prezidentské voľby, ktoré prispeli k zhoršeniu celkovej bezpečnostnej situácie. Povstalecké jednotky obsadili približne dve tretiny krajiny a dokonca sa pokúsili o útok na hlavné mesto Bangui, ktoré sa podarilo miestnym ozbrojeným silám s pomocou koaličných jednotiek odraziť. Napriek tomuto úspechu, naďalej zostávajú oblasti, ktoré sú v rukách povstalcov. Výcviková misia Európskej únie v Stredoafrickej republike spolupracuje s civilnou misiou Európskej únie, ako aj s misiou OSN, ktorá sa volá MINUSCA. Príslušníci výcvikovej misie Stredoafrickej republiky pochádzajú z 13 participujúcich krajín a Slovenská republika bude celkovo už 14., ktorá sa bude podieľať na zvýšení bezpečnosti tejto časti sveta.”
Miroslav Minár:
“V ďalšej časti major Michal Balušík nám viac povedal o tom, čo konkrétne budú Slováci v Stredoafrickej republike robiť, ako sa na misiu pripravovali a aké má on osobné očakávania od služby v tejto africkej krajine.”
Michal Balušík
“Na začiatok treba pripomenúť, že primárna úloha misie je budovanie moderných, dôveryhodných a etnicky vyvážených ozbrojených síl hosťujúcej krajiny. Čo sa týka slovenského príspevku, tak každý z nás bude zastávať špecifickú úlohu v rámci medzinárodného veliteľstva, či už to bude plánovanie, vykonávanie a korigovanie jednotlivých aktivít a operácií, strednodobé a dlhodobé plánovanie, alebo interný výcvik príslušníkov misie. Ten pozostáva z úvodného výcviku po príchode do priestorov operácie a následným pravidelných výcvikových aktivít, ktoré slúžia na udržanie pripravenosti príslušníkov tejto misie. Okrem toho sa budeme podieľať na napĺňanie jednotlivých pilierov misie. Celá príprava na Slovensku bola rozdelená do troch častí. Prvá bola vykonaná v Centre výcviku Lešť, so zameraním na činnosť pri nútenom odlúčení od jednotky. Počas jedného týždňa sme boli oboznámení s prežitím v krízovej situácii, s postupmi pri úniku, ako používať vybavenie na prežitie a svoju záchranu, vrátane improvizácie a využitia prostredia. Druhá časť výcviku bola vykonaná vo výcvikovej jednotky vojenských misií v Martine a prebiehala súbežne s výcvikom do výcvikovej misie v Mali. Počas prvého týždňa sme získali teoretické informácie o priestore nasadenia poslaní výcvikových misií, možných hrozbách, ako aj zdravotných rizikách, ktorým čelia príslušníci týchto misií. V druhej časti sa výcvik preklenul do nácvikov zručností na základe vedomostí, ktoré sme nadobudli počas teoretickej prípravy v prvom týždni. Vyvrcholením výcviku bolo cvičenie, v rámci ktorého sme si precvičili reakciu na rôzne druhy incidentov, ako aj činnosť po nástrele, poskytnutie prvej pomoci spolu s odsunom zranených a mnohé ďalšie. Predposledné dni výcviku boli rovnako zamerané aj na osvojenie si činnosti s primárnou a sekundárnou zbraňou. A to konkrétne so samopalom vzor 58 a s pištoľou Lock 17, kde v rámci streleckej prípravy sme mali možnosť zdokonaliť si svoje strelecké schopnosti. Významnou mierou ku skvalitneniu výcviku prispelo odovzdanie skúseností a situačného prehľadu od hlavného poddôstojníka Ozbrojených síl Slovenskej republiky, štábneho nadrotmajstra Marcela Kaniaka, ktorý pôsobil v minulosti vo výcvikovej misii Európskej únie v Mali 6 mesiacov. Počas svojej prednášky objasnil špecifiká poradenstva a výcviku pre miestne ozbrojené zložky. Poslednú časť výcviku zabezpečil jazykový inštitút v Liptovskom Mikuláši, kde sme absolvovali špecializovaný jazykový kurz, zameraný na zdokonalenie sa vo francúzskom jazyku. Nakoľko pôsobím na výcvikovej jednotke vojenských misií, tak moje očakávania sú zrejme čiastočne odlišné od väčšiny profesionálnych vojakov, ktorí pôsobia v operáciách a misiách medzinárodného krízového manažmentu. V prvom rade sú to nové skúsenosti, ktoré následne využijem a aplikujem počas ďalších výcvikov na jednotke. Ďalej je to samozrejme určitý osobný rozvoj a rovnako nesmiem zabudnúť na zdokonalenie jazykových zručností, nakoľko budem pôsobiť na medzinárodnom veliteľstve. V neposlednom rade je to pre mňa veľká výzva, keďže ide o prvú rotáciu Slovenskej republiky v tejto výcvikovej misii.”
Miroslav Minár:
“Ďakujeme majorovi Michalovi Balušíkoví za tieto informácie a v Stredoafrickej republike mu želáme najmä veľa zdravia a úspešné plnenie úloh.”
SLÚŽIME VLASTI
Miroslav Minár:
“Martinčania z Mechanizovaného práporu kapitána Jána Francisciho opäť prejavili svoju šľachetnosť a oddanosť občanom Slovenskej republiky. Koncom marca totiž 25 vojakov, v spolupráci s Národnou transfúznou stanicou, darovali svojim občanom krv. Na odbere sa zúčastnili nielen prvodarcovia, ale aj jednotlivci, ktorí kráčajú po tejto ceste už dlhšie a sú zároveň držiteľmi zlatého Jánskeho plakety. Patria medzi nich rotný Dušan Labaš, 67 odberov, desiatnik Ľudovít Kvočka, 56 odberov, desiatnik Erik Heger, 55 odberov a rotmajster Zdenko Siviček, 44 odberov. Ďakujeme.”
SLÚŽIME VLASTI
Miroslav Minár:
“O ďalšom čine, ktorý si zaslúži naše poďakovania, informuje hovorca Ozbrojených síl Slovenskej republiky, podplukovník Štefan Zemanovič.”
Štefan Zemanovič, hovorca Ozbrojených síl SR:
“Vo štvrtok popoludní príslušníci dopravného krídla Kuchyňa, pomáhajúci v Národnom centre zdravotníckych informácií v Bratislave, zadržali páchateľa trestnej činnosti priamo pri čine. Vojaci René P. a Martin S. počas prestávky začuli volanie spoluobčanov o pomoc na parkovisku centra, kde sa pravdepodobne ozbrojený páchateľ pokúšal o krádež motorového vozidla. Obaja vojaci neváhali, na mieste muža z auta vytiahli a do príchodu privolanej policajnej hliadky.., že v praxi vieme využiť skúsenosti, ktoré sme získali počas výcviku.”
PLNÁ POĽNÁ
Miroslav Minár:
“To už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”
