Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Textový prepis relácie Plná poľná 5. novembra 2021

  • Dátum: 05.11.2021
  • Dĺžka: min.
  • Veľkosť súboru: 25.71 MB

Plná poľná

[05.11.2021; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]

PLNÁ POĽNÁ

 

Miroslav Minár, redaktor:

"Ako každý piatok o tomto čase, i dnes Miroslav Minár a Pavol Prelovský pre vás pripravili armádny magazín so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Vitajte, začína sa Plná poľná.

 

Do jej obsahu sme dnes zabalili.

 

* Po žandároch v čase Rakúsko-Uhorska, príslušníkoch tankovej a automobilovej inšpekcie v časoch bývalého Československa, prevzali žezlo do rúk vojenskí policajti. V Trenčíne včera oslávili 30. výročie svojho vzniku.

 

* Nielen na zemi či vo vzduchu, ale už aj na mori sú vojenskí policajti schopní pomôcť ľuďom v núdzi .

 

* Sme v dobrej kondícii, tvrdí riaditeľ Vojenskej polície, plukovník Valentín Cebo.

 

* V dobrej kondícii sú aj armádni športovci, ktorí i v tomto roku žali úspechy na európskych i svetových kolbištiach. V Banskej Bystrici vyhodnotili tých najlepších.

 

PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE

 

Miroslav Minár:

"Kedysi dávno sa im hovorilo žandári. Bola to špecifická zložka ozbrojených jednotiek, ktorú ešte v prvej polovici 15. storočia zriadil francúzsky kráľ Karol VII. Na teritóriu Rakúsko-Uhorska bola prvá zmienka o žandároch zaznamenaná v roku 1815. Z historických prameňov sa dozvedáme, že do tejto výnimočnej zložky mohol napríklad nastúpiť iba muž, ktorého výška musela byť minimálne 163 centimetrov, musel vedieť čítať, písať, počítať, nesmel navštevovať pohostinné zariadenia a pozor, oženiť sa mohol až po dovŕšení 30. roku svojho života. Pravda, ešte pred tým musela byť jeho vyvolená a jej rodina preverená, či má oddaný vzťah k vlasti. Niektoré takéto cnosti majú aj súčasní vojenskí policajti, napríklad nadrotmajstri Patrik Štefko a nadrotmajster Marek Launer, ktorí sa pre službu vo Vojenskej polícii práve pred 30 rokmi."

 

Vojenský policajt:

"Sme v podstate tuto kolegovci, ktorí sme od začiatku u Vojenskej polície, od toho 92. roku, takže sme prešli úplne všetkým. Chcel by som zaželať Vojenskej polícii minimálne ďalších 30 rokov úspešných v reprezentácii našej zložky. Boli ťažšie časy, boli ľahšie časy, boli dobré časy, bola stará technika, stará výstroj, čiže prešli sme veľa zmenami, modernizáciami, atď. Teraz je tá polícia úplne na inej úrovni a je nejak zákonom opatrená, ako sa povie, čiže toto je super."

Miroslav Minár:

"Čo by ste chceli zaželať vašej zložke?

Vojenský policajt:

"Hlavne nech sú tí naši nástupcovia, ako sa povie, minimálne takí dobrí, ako sme my. Nech sa zmodernizuje vozový park, technika, vybavenie, výstroj, všetko a nech si to užívajú tak, ako sme si to užívali aj my. Teraz v podstate robíme inštruktorov vo Vojenskej polícii v našom centre výcviku."

Miroslav Minár:

“Akí sú tí noví mladí policajti?”

Vojenský policajt:

“Tak sú podľa mňa takí plní očakávaní, že čo bude a ako to bude fungovať a samozrejme, že tie ideály sa časom budú samozrejme meniť tou praxou a tým každodenným životom policajným. Zistia, že to nie je vôbec jednoduché byť vojenským policajtom, čo im stále zdôrazňujeme, že v podstate ten okruh oblastí a vedomostí, ktoré musia zvládať, je široké spektrum. Takže myslím, že máme dobrých nasledovníkov.”

Miroslav Minár:

“Ja si pamätám, že kedysi dávno, dávno vaši predchodcovia, príslušníci tankovej a automobilovej inšpekcie, tak to bol obrovský postrach všetkých mladých vojakov základnej služby, obzvlášť vodičov. Bola to taká represívna zložka. Ste aj vy?”

Vojenský policajt:

"Tak určite, tá represia tam musí byť, ale na druhej strane ja si myslím, vojenská polícia už len tým, že niekde príde a niekde vystupuje, tak pôsobí aj preventívne a čo je jedna z tých našich hlavných úloh, nepôsobiť stále len represívne, ale pôsobiť aj preventívne. Tá prevencia funguje takýmto spôsobom, že už len tam kde sa ukáže vojenský policajt, svojou prítomnosťou už vzbudzuje nejaký rešpekt a v podstate hneď pôsobí na tých ostatných príslušníkov ozbrojených síl tým, že už sa musia zamýšľať nad tým, ako vykonávajú tú svoju každodennú činnosť, takže dávajú si pozor, ako by som to jednoducho nazval."

 

Xxx

 

 

Miroslav Minár:

“Ako sme už na úvod povedali, dnes vojenskí policajti vedia úspešne pôsobiť nielen na suchu, vo vzduchu, ale aj na mori. Slováci na nemeckej fregate úspešne pôsobili v misii s názvom Sophia v Stredozemnom mori. Jednému z tímov velil nadrotmajster Štefan Tršo.”

 

Štefan Tršo, veliteľ slovenských vojenských policajtov v misii Sophia:

“Bola to, dá sa povedať, druhá misia a nie veľa ľudí na Slovensku malo takú možnosť ako sme mali vlastne tých 20 ľudí, ktorí tam boli, prvých 20, ktorí boli vyslaní Slovenskou republikou na takéto nejaké pôsobenie v zahraničí.”

Miroslav Minár:

"Vojenská polícia väčšinou teda sa pohybuje po zemi, alebo vo vzduchu, vo vrtuľníkoch, v lietadlách, ale na mori?"

Štefan Tršo:

"Bola to špecifická misia, avšak naša jednotka bola zriadená a riešila úlohy, alebo rieši úlohy takéhoto typu, čo sa týka prehľadávania miestností, čiže nám sa zmenilo len prostredie v ktorom sa to robilo, ale tie úlohy odstali vlastne tie isté."

Miroslav Minár:

“Prostredie samozrejme špecifické, pretože tie vlny v Stredozemnom mori niekedy boli aj dosť veľké a dokonca vy ste zabezpečovali aj jednu takú záchrannú akciu v noci.”

Štefan Tršo:

“Áno. Vlastne jednalo sa o prvú záchranu v noci, ktorá sa v danej operácii robila. Ani pred nami, ani po nás už takáto operácia riešená nebola. Vtedy sa zachránilo niečo okolo 500 utečencov, ktorí sa našli v priebehu dňa na mori, no a bola potreba kvôli zhoršovaniu sa počasia, bola potreba ich vlastne evakuovať ku nám na loď, tak sa robilo aj v noci. Prišlo rozhodnutie teda že urobiť to v noci, chvalabohu sa nám to podarilo, za čo sme zožali vlastne aj patričný úspech a uznanie.”

Miroslav Minár:

“V prvom rade samozrejme asi poďakovanie tých ľudí, ktorým ste zachránili doslova holý život. Čo vám táto operácia v Stredozemnom mori dala do vašej ďalšej kariéry?”

Štefan Tršo:

“Najmä rozhľad, že teda síce sme suchozemský štát, ale treba sa pripravovať aj na úlohy, ktoré nie sú čisto špecifické pre našu oblasť a ďalšia vec, stmelenie kolektívu, pretože tam vám odchádzalo akékoľvek súkromie, vaše súkromie sa zúžilo na úplné minimum. 24 hodín denne sme boli 250 ľudí v kuse spolu, čiže tam psychika, odlúčenie od rodiny, ako o viete zvládať, ako to viete manažovať a všeobecný rozhľad, spolupráca s inou armádou na takom prostredí ako je more a resp. loď.”

Miroslav Minár:

“Tak samozrejme to sú veci, ktoré sa dajú potom aplikovať aj v ďalšom vojenskom živote. V súčasnosti ste zaradený na akej pozícii a čo robíte?”

Štefan Tršo:

“Momentálne pôsobím ako vedúci starší dôstojník na oddelení špeciálneho výcviku, takže tieto skúsenosti, ktoré som získal aj počas prípravy do operácie, aj v operácii, tieto môžem teraz aplikovať a preniesť vlastne tam, kde sedím ako inštruktor.”

Miroslav Minár:

"Špeciálny výcvik, to znie veľmi tajuplne. Ak neprezradíme nejaké tajomstvo, tak v čom spočíva tá základná vaša úloha?L

Štefan Tršo:

"Základná úloha, vlastne my sme určení pre oddelenie krízového manažmentu a riešime špeciálnu streľbu, streľba spoza bariér, streľba z vozidla a streľba zo špecifických pozícií a napríklad teraz sme boli v súčinnostnom cvičení s Krajskými veliteľstvom Policajného zboru v Trenčíne, kde sme vlastne nacvičovali, alebo koordinovali streľbu z vrtuľníka. Takže takéto viac už špecifické veci."

Miroslav Minár:

"Zrejme nebudem ďaleko od pravdy keď poviem teda, že práca vo Vojenskej polícii je vašim koníčkom?"

Štefan Tršo:

“Samozrejme. Keby to nebolo mojim koníčkom, tak vlastne už nerobím to takú dlhú dobu ako to robím. Je to v mojom prípade, že koníček sa stal prácou.”

 

Xxx

 

Miroslav Minár:

"Sme aj po 30 rokoch v dobrej kondícii. Doma aj v zahraničí sa o nás občania, vojaci, aj partneri môžu vždy spoľahnúť. Hovorí súčasný riaditeľ Vojenskej polície, plukovník Valentín Cebo a dodáva."

Valentín Cebo, riaditeľ Vojenskej polície:

 

"Tá zložka pred tými 30 rokmi vznikala vlastne ako keby na zelenej lúke, pretože do tej doby v armáde v podstate zložka ako vojenská polícia neexistovala, čiže my sme museli začínať od začiatku. Tie spôsobilosti jednotlivé, ktoré policajti majú, sme museli preberať od našich kolegov či z Policajného zboru, alebo iných zložiek, no ale v podstate za tých 30 rokov sme sa už čo-to naučili, nazberali sme rôzne skúsenosti a dnes môžem povedať, že sme dokonca tí, ktorí ich dokážu odovzdávať."

Miroslav Minár:

"No ale treba povedať jedným dychom, že ste boli prvou zložkou Ozbrojených síl, vtedy Armády Slovenskej republiky, ktorá bola plne profesionalizovaná."

Valentín Cebo:

"Áno. Bola to prvá profesionalizovaná zložka v armáde, čo na tú dobu, keď si zoberieme, že boli, alebo väčšinu armády tvorili vojaci základnej služby v porovnaní k tým počtom, tak aj ten výber tých profesionálnych vojakov, ktorí potom prestupovali k Vojenskej polícii, asi tiež nebol jednoduchý, ale malo to svoj význam, určite, nakoľko jednoducho keďže zasahovali do tých základných práv a slobôd, tak jednoducho bola tam, musela tam byť tá požiadavka, aby to boli profesionálni vojaci."

Miroslav Minár:

"Vojenská polícia za tých 30 rokov prešla rôznymi medzníkmi svojho vývoja. Ktoré boli také tie najhlavnejšie?"

Valentín Cebo:

"No najdôležitejší míľnik, keď teda nepočítame samozrejme vznik Vojenskej polície, ja myslím, že bol prechod do podriadenosti ministra obrany v roku 2005, nakoľko tam takisto vznikla požiadavka, aby tá zložka bola, keďže vyšetruje hlavne trestné činy, tak aby bola nezávislou, aby tam podľa možnosti nedochádzalo k ovplyvňovaniu, takže toto bol ten najzásadnejší moment podľa môjho názoru, no a vlastne potom už zapájanie sa do medzinárodného krízového manažmentu. My sme boli, pokiaľ si ja pamätám, prvý vo veľkom počte, ako jeden veľký celok v Afganistane, kde sme mali okolo 50-členný kontingent, ktorý zabezpečoval vlastne ochranu základne, no a samozrejme čo musím teraz spomenúť, je tá námorná misia Sophia, v ktorej boli vlastne dve rotácie za sebou. To je jedinečná vec, ktorá na Slovensku nebola a ja som za to rád, že toto zabezpečovali vojenskí policajti."

Miroslav Minár:

“Vojenská polícia má 30 rokov, teda zdatný mladý muž, v akej kondícii sa nachádza v roku 2021?”

Valentín Cebo:

“Vojenská polícia v roku 2021 po tých 30 rokoch si myslím, že sa nachádza vo veľmi dobrej kondícii, svedčia o tom všetky tie úspechy, ktoré som tu naznačil. Či to je medzinárodný krízový manažment, ale aj úlohy, ktoré sme plnili v domácom krízovom manažmente. Tí ľudia sú odborne spôsobilí, sú vycvičení, majú skúsenosti z rôznych akcií, či doma alebo v zahraničí a dôkazom toho je napríklad aj spoločný výcvik s inými medzirezortnými zložkami, ktoré už dnes nás berú ako rovnocenného partnera a veľakrát od nás požadujú tie naše spôsobilosti, ktoré my im dokážeme dať a za to som veľmi rád, že to takto je.”

Miroslav Minár:

“Určite máte veľmi pozitívne skúsenosti aj z pôsobenia vašich ľudí, ktorí sú vyčlenení v mnohonárodnom prápore vojenskej polície.”

Valentín Cebo:

“Mnohonárodný prápor vojenskej polície takisto. To je v rámci vojenských polícií NATO jedinečný projekt. Takýto prápor, akého sme my členom, taký asi ani nie je. Samozrejme Česká republika, Slovensko, Poľsko, Chorvátsko už 15 rokov, tento rok to už bude 15 rokov kedy bol ten prápor založený a zhodou okolností na konci tohto roka preberáme predsedníctvo ako Slovenská republika na ten ďalší rok a to nám dáva obrovské skúsenosti. V priebehu minulého roka sme dokonca pribrali ako partnera Gruzínsko, ktoré sa takisto chce nejakým spôsobom rozvíjať a jedna z tých spôsobilostí, ktorú si oni určili, je vojenská polícia a toto je cesta, ktorou sa oni chcú zapojiť do toho medzinárodného prostredia.”

Miroslav Minár:

“Čo zaželať príslušníkov, príslušníčkam, Vojenskej polície do tých ďalších rokov?”

Valentín Cebo:

“No ja želám všetkým mojim kolegom v tejto dobe hlavne veľa zdravia a samozrejme do tej budúcnosti, aby sa tie spôsobilosti ďalej rozvíjali, aby jednoducho tá zložka rástla,. aby bola rešpektovaná nielen v rezorte, ale naprieč celou republikou a takisto aj v medzinárodnom prostredí a touto cestou by som im chcel aj poďakovať všetkým samozrejme za tú prácu, ktorú odvádzajú.”

 

Xxx

 

Miroslav Minár:

"Medzi mnohými gratulantmi, ktorí včera prišli do Trenčína zablahoželať vojenským policajtom k ich výročiu, bol aj minister obrany Jaroslav Naď."

Jaroslav Naď, minister obrany:

 

“Naozaj Vojenská polícia prešla za 30 rokov úžasnú cestu a musím povedať, že vďaka každému jednému riaditeľovi, ktorí sa vystriedali za tých 30 rokov a každému jednému príslušníkovi alebo príslušníčke Vojenskej polície, sme dnes úplne inde ako sme boli na začiatku a tie pozitívne ohlasy prichádzajú aj na domácom fóre, či to je napríklad v súvislosti samozrejme s riešením otázok, ktoré sa týkajú pandémie, alebo to je v súvislosti s otázkami ako sú zahraničné návštevy, príklad je návšteva Svätého otca nedávna, kde Vojenská polícia bola veľmi dôležitou súčasťou zaistenia jeho bezpečnosti, ale samozrejme tie pozitívne ohlasy prichádzajú aj zo zahraničia, z množstva operácií, kde pôsobia naši vojenskí policajti. Za tých 30 rokov to bolo naozaj v postate po celom svete, od krajín bývalej Juhoslávie, cez Irak, Afganistan, aktuálne Lotyšsko, Cyprus, Bosna a Hercegovina, no a samozrejme, možno nezvyčajné, ale o to dôležitejšie a výnimočné, nasadenie Vojenskej polícia v operáciách, v dvoch operáciách v Stredozemnom mori. Jedna už bola, teda Sophia a ďalšia bude nasadenie budúci rok v operácii IRINI. Takže naozaj klobúk dole a prácu vykonávajú veľmi dobre a v konečnom dôsledku o tom svedčí aj výrazný pokles trestnej činnosti v rámci rezortu obrazy v priebehu tých 30 rokov, z desiatok tisíc ročne sme sa dostali na stovky ročne a to je naozaj úžasné číslo. Aj pre mňa osobne je Vojenská polícia jednou z priorít a aj tie investície, ktoré už boli zrealizované za to obdobie 1,5 roka, odkedy som na ministerstve, relatívne výrazne. Hovoríme o rekonštrukcii budov, hovoríme o nákupe techniky, hovoríme o nákupe výstroja a výzbroje pre vojakov, hovoríme o zabezpečení zahraničného pôsobenia atď. Takže musím povedať, že som veľmi spokojný aj s tým, ako je riadená Vojenská polícia, ale tiež aj s tým, ako podporné zložky v rezorte obrany sa starajú o Vojenskú políciu. Naozaj to funguje veľmi dobre.”

 

PO STOPÁCH VOJENSKEJ HISTÓRIE

 

Miroslav Minár:

“Bohatá história 30-ročnej existencie Vojenskej polície je zaznamenaná v publikácii s názvom Vojenská polícia. Do života ju uviedli práve včera. Na jej vydaní s pod vedením majorky Oľgy Šrámekovej podieľali aj podplukovník Marián Markus, podplukovník Martin Baňas, podplukovník Štefan Masaryk, podplukovník Martin Jonek a podplukovník Marián Turanský.”

 

Oľga Šrámeková, spoluatorka publikácie Vojenská polícia:

“Začala by som od začiatku. Slúžim vo Vojenskej polícii od jej vzniku. Dá sa povedať, že som Vojenskej polícii zasvätila svoj pracovný život a dnes, keď na to pomyslím, uvedomujem si, že je to obrovský záväzok. A viete, asi práve preto pripadla úloha pripraviť ďalšiu knihu o Vojenskej polícii, ktorá bude mapovať 30 rokov života jednej zložky práve mne. Dnes už môžem skonštatovať a povedať, že mám skúsenosť s produkciou bulletinov, služobných brožúr a aj knihu o Vojenskej polícii, ktoré vznikli pri príležitosti 15., 20., ale aj 25. výročia jej vzniku. No toto 30. výročie, kreovanie tejto knihy, si užívala a chvíľami aj prežívala. Viete aká situácia dnes panuje a komunikácia napríklad s grafikom, bola veľmi náročná. Rôzne obmedzenia, ktoré pred rokom začali platiť, nás nútili pracovať a využívať moderné technológie, pretože osobný kontakt bol nemožný. Pripravila som text, fotky, mapky a všetko posielala mailom. Grafik, pán Pavol Daniš, spracoval a posielal späť na schválenie. Musím mu aj touto cestou poďakovať za trpezlivosť, ktorú so mnou mal. Veď mala som svoju predstavu ako má kniha vyzerať a tak som pripomienkovala, upravovala, presúvala. Bolo to náročné obdobie, ale cítim, že sa nám podarilo spojiť a doplniť mozaiku minulosti a súčasnosti. Informácie, fakty o bohatstve našich policajných dejín o živote žandárov od Napoleona, Rakúsko-Uhorska, cez svetové vojny, až po súčasnosť. Takmer 200-stranová kniha s príznačným názvom Dejiny a súčasnosti Vojenskej polície osloví hlavne vojenských policajtov a stáva sa tak sprostredkovateľom kolektívnej pamäte. Aby vzťah k minulosti a hrdosť na všetko, čo sme za posledné roky vytvorili a vybudovali, sa s pokorou prenieslo do budúcnosti pre ďalšie generácie. Myslím si, že v knihe je množstvo fotografického materiálu a tým kniha plní úlohu vzdelávaciu, popularizačnú, ale aj prezentačnú.”

 

RÁDIO REGINA

 

Miroslav Minár:

“A na jej vlnách stále počúvate armádny magazín pre vojakov a nevojakov so zaujímavými informáciami spred i spoza kasárenského plota. Miroslav Minár a Pavol Prelovský ho pre vás pripravujú a vysielajú každý piatok o tomto čase na rádiách Regina Západ, Stred a Východ. Plnú poľnú si môžete vypočuť aj v repríze v sobotu hodinu po polnoci, alebo nájsť aj v archíve na webovej stránke ministerstva obrany, či v archíve RTVS v sekcii Rozhlas pod písmenkom P. Svoje názory a typy do vysielania nám môžete posielať na adresu plnapolna@rtvs.sk, alebo plnapolna@mod.gov.sk. Ďalšia časť dnešnej relácie bude patriť armádnym športovcom. V stredu sme spoznali mená tých najlepších za rok 2021. Niektorých vám predstavíme. Počúvajte nás aj ďalej, dozviete sa viac.”

 

PLNÁ POĽNÁ

 

Miroslav Minár:

“V Banskej Bystrici vyhodnotili najlepších armádnych športovcov roka. Neprekvapuje, že víťazkou sa stala kráľovná lyžiarskych svahov Petra Vlhová. Na slávnosti sa nemohla zúčastniť, keďže sa intenzívne pripravuje na ďalšie kolo Svetového pohára. Pod Urpínom bol aj náš kolega, šéfredaktor časopisu Obrana Pavol Vitko, ktorý zaznamenal aj slová úspešného reprezentanta vo vodnom slalome Alexandra Slafkovského.”

Alexander Slafkovský, reprezentant vo vodnom slalome:

 

“Ešte stále ma napĺňa to čo robím, ten šport a bez toho by to asi nešlo, lebo keby tá motivácia bola len výsledky, tak asi by som už nejazdil. Ale to, že sa vrátim vždycky ako keby k tým koreňom kde som začínal a to prečo robím ten vodný slalom a prečo robím ten šport, tak to je ten hnací motor. Keď človeka baví to čo robí, tak nevidí tak veľké tie prekážky pred sebou, ako možno sú. Ešte budúci rok by som chcel zostať pri vode, ale súbežne už s tým trošku pracujem na kariére takej kaučingovej mentálnej prípravy pre športovcov, aj do biznis sféry, ale tam vidím asi svoje pôsobenie. Skôr má to ťahá ku tomu športu, ale nebudeme si klamať, biznise je viac peňazí.”

 

Miroslav Minár:

“V neoplympijských športoch sa na prvom mieste umiestnila reprezentantka v bojových športoch, slobodníčka Monika Chochlíková.”

Monika Chochlíková, reprezentantka v bojových športoch:

“Mne vlastne vojenské centrum Dukla Banská Bystrica ponúklo post vojačky, tým pádom aj profesionálnej športovkyne, takže pre mňa vlastne tam nebol ani žiaden dôvod, že prečo to nezobrať. Tak ja si myslím, že tieto bojové športy práve idú dokopy s vojenskou službou. Ja som vlastne od 6 rokov robila karate a v 16. rokoch som prešla na thajský box. A potom to už išlo ruka v ruke všetky tie ostatné disciplíny a športy. Z karate na thajský box, tam bolo viacero dôvodov. Mala som vtedy 16 rokov a moja trénerka sa mi trošku prestala venovať a ja som to cítila na mojej výkonnosti, že začala som prehrávať a ja nemám rada keď prehrávam a celkovo som vyhorela z toho športu a vlastne celé to leto keď som skončila, som hľadala niečo nové, čo by ma proste mohlo motivovať, pretože som odmalička robila šport a nevedela som si predstaviť, že čo teraz budem robiť so životom v šestnástich, tak úplne náhodou som sa dostala na tréning thajského boxu. Ako neolympijský športovec to mám trošku ťažšie, aj čo sa týka zháňania sponzorov, aj nejakých tých iných zdrojov financovania. To že som v Dukle pre mňa znamená to, že sa vlastne živím tým, čo ma baví. To je podľa mňa najviac. Proste je to môj koníček tento šport a je to to, čo ma živí. Takže to je taká že vyni vyni situácia úplne. Tak akože ešte som neuvažovala o konci kariéry, dúfam že to nebude ani v blízkej budúcnosti, ale áno, je to jedna z možností, kde by som sa možno aj chcela uberať. Ale hovorím, ešte som nad tým moc nerozmýšľala.”

 

Miroslav Minár:

"Najlepších armádnych športovcov osobne dekoroval minister obrany Jaroslav Naď. Paľo Vitko sa ho opýtal, čím môžu byť armádni športovci príkladom pre vojakov Ozbrojených síl a vlastne aj pre nás ostatných."

 

Jaroslav Naď:

“Úžasným životným príbehom, zanietením oddanosťou, zodpovednosťou, ale tiež veľkou charizmou a veľkým srdcom. Naozaj som stretol mnohých z dnes ocenených v priebehu roka osobne a musím povedať, že ich osobný príbeh, ale aj ich osobné nastavenie je úžasné a naozaj nasledovania hodné a verím, že budú veľkým príkladom a veľmi pozitívnym príkladom pre všetkých mladých ľudí na Slovensku, aby sme čoskoro mali z dnešných detí desať najlepších športovcov nielen v rámci rezortu obrany, ale aj na Slovensku.”

 

Xxx

 

Miroslav Minár:

“Prvýkrát, takpovediac z druhej strany, blahoželal najlepším armádnym športovcom nový riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, podplukovník Matej Tóth. Aké to bolo preberať riaditeľské žezlo po úspešnom manažérovi Romanovi Benčíkovi?”

 

Matej Tóth, nový riaditeľ Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica:

“Je to pre mňa asi to najdôležitejšie aj prečo som sa rozhodol ísť do tohto, keď som videl, že naozaj bude zachovaná kontinuita, že vidím tam podporu aj od ministerstva, ale aj od bývalého riaditeľa, že ten sa s tým stotožnil a že on to aj tak vravel, že keď vedel že na mieste riaditeľa sa nedá byť večne a keď si vytipovával že kto by to mohol po ňom prevziať, tak som to bol ja. Takže naozaj už tam to niekde pramenilo taká tá kontinualita, taký ten konsenzus a taký tá naozaj ťah na jednu bránu. Takže ja si ani neviem predstaviť, ako by to bolo v nejakej inej konfliktnej situácii, ako by to bolo, keby 2.11. sadnem do kancelárie a neviem nič. Ja mám za sebou vďaka Romanovi naozaj dobrú školu a spoznal som procesy, agendu a oveľa ľahšie sa teraz začína. Takže ja som mu za to vďačný a myslím si, že vďaka tomu takto tesne pred pred zimnými olympijskými hrami jednoducho nečakajú žiadne turbulencie, ale skôr naopak, budem sa aj ja snažiť zase to trošku posunúť možno tým svojim vplyvom, alebo tou svojim vkladom na čo ešte väčšiu úroveň. Organizačný výbor sme už tvorili, Roman … propagácia marketingu, takže bolo to už také naše spoločné dielo a veľmi sa teším že vyšlo a že sa vydarilo.”

Miroslav Minár:

“Áno, galaprogram, na ktorom vyhodnotili armádneho športovca za rok 2021 bol úspešný, ale čo ďalšie plány a predsavzatia, pán riaditeľ?”

Matej Tóth:

“Tak zamerať všetko na športovcov. Dokončiť rozbehnuté projekty a potom, aby sme tým športovcom tú infraštruktúru a tú veľkú podporu ktorú máme, mohli pretaviť naozaj na ideálne podmienky. Aby si každý mohol povedať, že tu, v Dukle Banská Bystrica mám ideálne podmienky. To je môj prvoradý zámer a k tomu budeme všetko podriaďovať, samozrejme postupnými krokmi, takže teraz naša úloha je dobudovať infraštruktúru, dokončenie ubytovne. Teraz práve začíname prestavbu kuchynsko-jedálenského bloku, kde majú vyrásť nové priestory aj pre úkolové športy, aj pre diagnostiku, pre našu skupinu podporného tímu, ale aj jedáleň, takže naozaj ďalšie a ďalšie infraštruktúrne projekty. Takisto nás čaká nejaká rekonštrukcia aj v Trenčíne, na Králikoch, takisto lodenicu treba dokončiť čo boli nejaké opravy v Liptovskom Mikuláši, takže stále tých projektov je veľmi veľa aj týchto ešte infraštruktúrnych, aj keď teda najväčší štadión je za nami, ale je treba ešte dokončiť, aby sme naozaj budúci rok mohli povedať, že športovci, nech sa páči, máte to tuná komplet.”

Miroslav Minár:

“Všetkým armádnym športovcom blahoželáme a veríme, že bohatú zbierku medailí obohatia už na nadchádzajúcej zimnej olympiáde v Pekingu.”

 

ČO JE PRED NAMI

 

Miroslav Minár:

“Každoročne si 11. novembra pripomíname Deň vojnových veteránov. Je to prejav úcty a vďaky všetkým, ktorí so zbraňou v ruke bojovali a padli za slobodu a mier vo svete. Nadpráporčík vo výslužbe Jozef Korený žije v Trenčíne a nie je vojnovým veteránom. A pritom by mohol byť. Je vášnivým zberateľom, filatelistom a publicistom. Jeho zbierka poľnej pošty, obsahujúca pečiatky, listy, či pohľadnice prakticky zo všetkým vojenských operácií a mierových misií, je jedinečná a výnimočná. Budeme sa o nej, o vojenskej kariére Jozefa Koreného rozprávať v predvečer Dňa vojnových veteránov na Rádiu Regina Západ, teda v stredu, nuž a potom vo štvrtok 11. novembra, ak vám to vás čas dovolí, príďte a navštívte hroby padlých vojakov, ktorí obetovali svoje životy za nás všetkých. Ďakujeme.”

 

PLNÁ POĽNÁ

 

Miroslav Minár:

“A to už je z obsahu dnešnej Plnej poľnej všetko. Pripravili a vysielali ju pre vás Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Dopočutia o týždeň.”