V pondelok sa v Novom Meste nad Váhom sa po prvýkrát v histórii uskutočnil slávnostný ceremoniál uvítania vojakov, ktorí sa vrátili zo zahraničných misií. Príslušníkov jednotky operácie ISAF v Afganistane i z misie z Golanských výšin medailami za službu v misiách vyznamenal minister obrany František KAŠICKÝ.
- Dátum: 26.06.2007
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Textový prepis relácie:
P. REPKOVÁ, redaktorka: "V pondelok sa v Novom Meste nad Váhom sa po prvýkrát v histórii uskutočnil slávnostný ceremoniál uvítania vojakov, ktorí sa vrátili zo zahraničných misií. Príslušníkov jednotky operácie ISAF v Afganistane i z misie z Golanských výšin medailami za službu v misiách vyznamenal minister obrany František KAŠICKÝ."
F. KAŠICKÝ: "Takéto oceňovanie všetkých príslušníkov, ktorí slúžili v operáciách v zahraničí, budeme realizovať mimo kasárenských dvorov, pôjdeme na verejnosť a vždy vyberáme lokality na Slovensku, ktoré majú aj väzbu na vojenstvo, to znamená, že napríklad sú útvary a zariadenia, ale vyberáme aj také, aby sme zvýšili atraktivitu jednak pre regrutáciu a jednak aj pre prezentáciu rezortu na verejnosti a to sme docielili aj dnes tu. Samozrejme Nové Mesto nad Váhom má svoju históriu v ktorej je viazaná na rezort obrany a myslím si, že bolo veľmi vhodné, že takáto akcia sa uskutočnila tu práve tu."
P. REPKOVÁ: "V týchto dňoch už príslušnící siedmej rotácie v afganskom Kandaháre plnia operačné úlohy na novom pôsobisku. Jednou z najdôležitejších funkcií je veliaci poddôstojník. V Kandaháre túto pozíciu zastáva Alojz MOKRYŠ."
B. ROŠTECKÝ: "Pán rotmajster, veliaci poddôstojník je jedna z najdôležitejších funkcií v jednotke. Aké sú vaše povinnosti?"
A. MOKRYŠ: "Mojou povinnosťou je vykonávať rozkazy, ktoré vydá veliteľ roty. Mám na starosti služby, ktoré musia byť postavené na zabezpečenie tábora. Ďalšou povinnosť je personálne krytie."
B. ROŠTECKÝ: "Vy ste aj akýmsi hovorcom vojakov smerom k veliteľovi?"
A. MOKRYŠ: "Je to tak, v podstate mám na starosti z družstva všetkých poddôstojníkov a mužstvo. Ja som taký spojovací článok medzi veliteľom a mužstvom."
B. ROŠTECKÝ: "Videl som vás pri príchode sem do tábora pri poučení vojakov. V čom spočívalo toto poučenie, na čo si naši vojaci musia dávať pozor?"
A. MOKRYŠ: "Po príchode do misie musí byť každý vojak zoznámený s pravidlami, ktoré platia v danom teritóriu. Je to hlavne nosenie zbrane a potom ako vstupovať či už do jedálne alebo do spoločenských priestorov."
B. ROŠTECKÝ: "Keby ste boli konkrétnejší, čo napríklad v tých jedálňach?"
A. MOKRYŠ: "Čo sa týka jedální, je zakázané nosiť tašky, ruksaky a samozrejme aj vynášať nejaké väčšie množstvá či už potravy alebo vody, že to bude skladovať na ubytovacích kontajneroch, aby nedošlo k šíreniu nejakej epidémie zbytočne."
B. ROŠTECKÝ: "Zajtra (...) presúva sa na vozidlách, aké sú pravidlá cestnej premávky?"
A. MOKRYŠ: "Je to trošku zmena, prakticky križovatky zo všetkých štyroch smerov sú opatrené značkami STOP!, to znamená kto prvý príde na križovatku ten aj prvý z križovatky odchádza. Rýchlosť jazdy je stanovená po hlavných cestách 16 kilometrov v hodine, ostatné cesty sú označené značkami."
B. ROŠTECKÝ: "Kam by ste zaradili túto vašu tretiu misiu?"
A. MOKRYŠ: "Golanské výšiny bola misia OSN. Irak bola náročná misia kde sme v prvej rotácii stratili dvoch chlapcov pri mínovom útoku..."
(...) P. REPKOVÁ: "Príslušníci chirurgického tímu z misie OSN v Libanone sa tešia aj podpore domácich obyvateľov. Na základni ich príde potešiť pani Anna NOSÁĽOVÁ, rodáčka zo Slovenska."
B. ROŠTECKÝ: "Pani Anna, odkiaľ ste sem prišla?"
A. NOSÁĽOVÁ: "... a žijem tu už 27 rokov."
B. ROŠTECKÝ: "Zrejme vás potešilo, že Slováci sú tu v Libanone."
A. NOSÁĽOVÁ: "Veľmi som rada, často sa navštevujeme a aj oni sa určite veľmi tešili."
B. ROŠTECKÝ: "Chodíte len tak besedovať?"
A. NOSÁĽOVÁ: "Nie, vždycky im niečo donesiem (...) kapustnicu a nejaké sladkosti."
B. ROŠTECKÝ: "Bývate ďaleko od tábora?"
A. NOSÁĽOVÁ: "Asi 30 kilometrov."
B. ROŠTECKÝ: "Ma juhu pri mori. Ako sa vám žije v Libanone?"
A. NOSÁĽOVÁ: "No tak už som tu 27 rokov, tak všeličo sme si už zažili určite a dá sa povedať, že už sme si zvykli, no ale je tá vojna a stále niečo je, nepokoje, no ale čo už."
B. ROŠTECKÝ: "Ale usmievate sa, zrejme bude stále lepšie. Stretávajú sa Slováci tu v Libanone."
A. NOSÁĽOVÁ: "Máme veľmi dobrú komunitu česko‑slovákov, každý mesiac sa stretávame spolu.
B. ROŠTECKÝ: "Chodievate aj na Slovensko?"
A. NOSÁĽOVÁ: "Áno ja dosť často, dvakrát, trikrát do roka."
B. ROŠTECKÝ: "Aké aktivity Slováci a Česi vyvíjajú?"
A. NOSÁĽOVÁ: "Robíme výlety, napríklad minulý rok sme robili výlet do Prahy, na Slovensko tiež ... a tu Libanone robíme tiež stretnutia krajanov."
B. ROŠTECKÝ: "Máte aj detičky, rozprávate sa po slovensky s nimi."
A. NOSÁĽOVÁ: "Samozrejme, syn má 29 rokov, ten veľmi dobre rozpráva po slovensky ... , dcérka tiež vie slovensky."
(...) P. REPKOVÁ: "A na záver ešte typ na zaujímavé využitie voľného času. Počas prvých národných leteckých dní si mnohí návštevníci prezreli aj exponáty piešťanského Vojenského historického múzea. Čo sa skrýva v jeho útrobách, to nám prezradila Peter TURZA."
P. TURZA: "Tak v útrobách vojenského historického múzea v hangároch sa nachádzajú skutočne niektoré skvosty, ktoré sa málokde vidia. V hangáre číslo 3 je to kompletná séria tankov, tie sú aj v hangári číslo 2 kompletne obrnenej techniky a takou najväčšou višničkou na torte je hangár číslo 1 kde sú (...)."
M. MINÁR: "Sezóna je v plnom prúde, takže ešte aj informácia ako sú prevádzkové hodiny vášho múzea?"
P. TURZA: "Od 9. do 17. streda, štvrtok, piatok, sobota a nedeľa."
(...) P. REPKOVÁ: "No a tou ž je dnes naozaj všetko. Za pozornosť vám ďakujú tvorcovia relácie Martin CHOVANEC, Miroslav MINÁR, Bernard ROŠTECKÝ a Petra REPKOVÁ. Dopočutia o týždeň."
