Dnes vás pozývam medzi svetové esá karate, ale aj na Hron, kde sa urputne bojovalo.
- Dátum: 26.07.2008
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
"Dnes vás pozývam medzi svetové esá karate, ale aj na Hron, kde sa urputne bojovalo. Príjemné počúvanie vám želá Petra REPKOVÁ."
"Rozmary počasia ani tento rok neobišli východ našej krajiny. Dlhotrvajúce dažde spôsobili rozvodnenie riek a potokov. Ľuďom v núdzi pomimo špeciálnych zložiek prišli pomôcť aj vojaci. Medzi prvými, ktorí monitorovali situáciu nad postihnutými oblasťami, boli príslušníci Leteckej základne generálplukovníka Ambruša v Prešove. Svoju dovolenku v tejto súvislosti prerušil a vrtuľníkom MI‑24 vzlietol aj veliteľ základne plukovník Miroslav KORBA."
"Dá sa povedať, že sme preverovali asi deväť postihnutých oblastí, ktoré sme mali nahlásené. Dá sa povedať, že sme sa dostali ku každému takmer, nedostali sme sa na Kríže, jednalo sa o oblasť Bardejovského okresu, jak je pohorie Čergov, (...) a Sabinova. Medzi tých deväť oblasti sme sa nedostali kvôli počasiu, akurát na dve oblasti Kríže a do Livovskej huty. Počas toho prvého letu sme snažili sa preskúmať aj, aký je stav ohrozenia, aký je prejazd ciest, čo sa týka mostov, ktoré sú pozhadzované, priechodnosť. Celú túto situáciu potom automaticky sme dávali po pristátí krízovému štábu a svojim nadriadeným. V tom druhom lete vznikla tá požiadavka na to, aby sme prepravili hlavne lieky, ale rovnako aj proviant a pitnú vodu do Livova, kde nebol prístup. Takže na ten prvý let prieskumný sme štartovali včera v 5.25, na ten druhý 8.05. Všetko to čo bolo potrebné, sme do Livova doručili letecky, teda vrtuľníkom a takisto sme nasadili od včera dve UDS‑ky, to je bager na podvozku Tatry 815 jeden do Livova, jeden do Sližľova a takisto aj do Čirča cisternu pitnej vody. Máme pripravených stále 9 vrtuľníkov, 5 vrtuľníkov MI‑24 a 4 vrtuľníky MI‑17. Akonáhle by bolo potreba, sme okamžite schopní zasiahnuť a vypomôcť."
"Aj keď je ničivý prírodný živel takmer pod kontrolou, vojaci na východe sú v pohotovosti. Za obetavú pomoc našim spoluobčanom posielame vojakom nasledujúcu pesničku."
"Pripomenuli sme si 128. výročie narodenia spoluzakladateľa spoločného štátu Čechov a Slovákov generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA v jeho rodisku v Košariskách. Spomienkové stretnutia prebiehali po celom Slovensku. Bolo jedno aj v Michalovciach. Informoval nás o ňom spolupracovník Milan ŠTEFAN."
"V Michalovciach si spomínali členovia Vojenského klubu generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA a jeho sympatizanti na nášho veľkého Slováka. Táto významná osobnosť slovenského národa ukázala smer a cestu, ktorou sa Slováci mali uberať v budúcnosti. Trvalo dlhý čas, počas ktorého si Slováci razili cestu k svojbytnosti a samostatnej vlasti, až po dnešnú Slovenskú republiku. Pre budúcnosť nám ostáva ešte mnoho vecí poriešiť. V jedných z jeho myšlienok sa hovorí: 'Úloha národa nemôže byť iná ako úloha jednotlivca. Účelne logicky žije len ten, kto využíva každý okamih na prehĺbenie intelektu, čím bystrejší je náš ľud, čím väčšie je množstvo v nás spracovaných vedomostí, tým hlbšia je súdnosť človeka, tým jasnejší je jeho pomer k svetu vonkajšiemu a tým vrúcnejší.' Koniec citátu. Až tieto Štefánikove myšlienky zrealizujeme, potom si môžeme smelo povedať, že sme Európania vzdelaní, cieľavedomí a životaschopní Slováci. Náš (...) Vojenského klubu generála Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA v Michalovciach stretáva sa s mládežou, ktorá študuje na stredných školách, teraz prípadne na gymnáziu Pavla HORALA v Michalovciach a prípadne iných a vysvetľuje im osobnosť Milana Rastislava ŠTEFÁNIKA, jeho zásluhy a preto im vysvetľujeme aj to, že štúdium na vojenských školách je veľmi účelné, ale treba zachovať jeho myšlienky."
"V Starom Tekove opäť duneli výstrely Kaťúš, tankov a guľometov. Nebojovalo sa skutočne, prebiehala tu totiž populárna rekonštrukcia historických bojov o rieku Hron. Do obdobia, kedy tieto boje naozajstne prebiehali, nás zavedie Miroslav MINÁR."
"Prielom nemeckej obrany na rieke Hron v marci 1945 mal dôležitý význam, útočiacim spojeneckým vojskám v rámci bratislavsko‑brnianskej operácie umožnil rýchly postup na Prahu a priamo na Berlín. V boji o rieku Hron sa vyznamenali aj rumunskí vojaci. Jeden z nich plukovník Juana FEDEREŠ(?) spomína."
"Došli sme na Hodrušu, pahorky nad Žarnovicou. Aj teraz ešte vidím, v pamäti sa mi vynárajú tie obrazy. Ako spojári sme boli v blízkosti prvej línie, ako praskali ľady na Hrone a tiekli dolu Hronom a spolu s týmito kusmi ľadu plávali aj krvavé telá rumunských vojakov."
"Tak toto bolo vyznanie jedného z vojakov, ktorí prešli Slovenskom v časovom období piatich mesiacov a v boji s nepriateľom takmer 400 kilometrov, prekročili štyri rieky, Hron, Nitru, Váh a Moravu a samozrejme viaceré horské masívy. Straty rumunských vojakov za toto obdobie predstavovali 60‑tisíc padlých, ranených a nezvestných. Na pamiatku padlých rumunských vojakov na území Slovenska bol zriadený Ústredný vojenský cintorín rumunskej armády vo Zvolene, ktorý je najväčším rumunským cintorínom v zahraničí."
"Cintoríny a pamätníky rumunským vojakom sú roztrúsené po celom Slovensku. Pred rokom k nim v starom Tekove na autentických miestach, kde prebiehali urputné boje o rieku Hron, pribudol ďalší. Spolu so svojimi zamestnancami ho postavil Jozef HOSTINSKÝ. Je predsedom Konfederácie klubov vojenskej histórie Slovenska a jeden z hlavných organizátorov rekonštrukcií historických bojov o rieku Hron."
"Slovensko sa od svojho vzniku stalo svetovou veľmocou v karate. Má 55 majstrov sveta, množstvo ďalších medailistov a ešte viac talentov. Vedia o tom aj v japonskej Okinawe. Aj preto najuznávanejší japonskí majstri a učitelia karate prišli v uplynulých dňoch na Slovensko. Prvýkrát vo svojich 77. rokoch vycestoval z Okinawy aj majster Hanshi Choyu KIYUNA(?). Opýtali sme sa ho, čím si vysvetľuje medzinárodné úspechy slovenských karatistov?"
"Myslím, že je to aj vďaka tomu, čo je Okinawe vlastné a to je nielen fyzická, ale aj tá duchovná sila jednotlivých ľudí na Slovensku a to si myslím podľa toho, čo som videl cvičiť mojich žiakov teda zo Slovenska."
"Majstrov a učiteľov karate prijal minister obrany Jaroslav BAŠKA. Miroslav MINÁR sa ho opýtal."
"Pán minister, bojové umenia vlastne dnes sú už za kasárenskými bránami. Ako využiť takúto významnú návštevu, ale aj nadchádzajúce stretnutie učiteľov, majstrov týchto bojových umení v Mošovciach pre možno kvalitatívnejší výcvik vojakov?"
"U nás to robí Ústav špeciálneho zdravotníctva a výcviku na Lešti a venuje sa tomu aj veľa vojakov, ktorí slúžia v rámci 5. pluku špeciálneho určenia. My sme za to, aby túto spoluprácu rozšírili a získavali ďalšie skúsenosti práve od týchto učiteľov okinawského karate."
"Japonských majstrov po Slovensku sprevádza veľvyslanec dobrej vôle Okinawy Ladislav KLEMENTIS, Predseda Slovenskej federácie karate a bojových umení."
"Ja som jeden z tých, čo kedysi pomáhali budovať učenia alebo využívať karate v armáde, možnože nadviažeme užšiu spoluprácu, možno príde niekto z niektorého špeciálneho útvaru vojenského na sústredenie a budeme potom pokračovať."
"Čo vám karate v doterajšej vašej životnej púti dalo a čo môže dať začínajúcim mladým karatistom?"
"V prvom rade sa to stalo pre mňa spôsobom života, cestou života, dalo mi to manželku a deti. Manželka cvičí, je inštruktorka, je majsterka sveta, deti cvičia, je to pre mladých ľudí šanca na celý život, kde môžu cvičiť od športu až po fitnes, kde sa môžu zdokonaľovať, môžu robiť na sebe, na svojom duševnom vývoji, na telesnom, môžu byť zdraví tak jak títo majstri, ktorí majú 70 rokov a viacej a sú v super kondícii."
