Dnes si pripomenieme pamiatku amerického hrdinu so slovenským menom seržanta Michala STRENKA, pozveme vás medzi martinských opravárov a taktiež pod Javorinu, kde sa pred 65 rokmi uskutočnili boje pri Cetuni.
- Dátum: 27.02.2010
- Dĺžka: 10:22 min.
- Veľkosť súboru: 9.49 MB
"Dnes si pripomenieme pamiatku amerického hrdinu so slovenským menom seržanta Michala STRENKA, pozveme vás medzi martinských opravárov a taktiež pod Javorinu, kde sa pred 65 rokmi uskutočnili boje pri Cetuni. Pohodu pri rádiách vám želá Petra BIHÁRIOVÁ."
P. BIHÁRIOVÁ:
"Blížiace sa 65. výročie skončenia 2. svetovej vojny je príležitosťou spomenúť si na tisícky hrdinov, ktorí pre víťazstvo nad nenávideným fašizmom obetovali svoje životy. Zamyslenie na túto tému má pripravené Miroslav MINÁR."
M. MINÁR, redaktor:
"Pred rokom 1989 sme na Slovensku výhradne spomínali iba na tých hrdinov, ktorí bojovali na východnom fronte. Štátna propaganda ani nič iné nepripúšťala. Spoločenské zmeny po novembri pomohli objaviť hrdinov aj na druhej strane frontu. S úctou si pri tejto príležitosti spomínam napríklad na generála Antona PETRÁKA, ktorý nás navždy opustil pred rokom. Navždy v mojej mysle zostanú zapísané jeho zážitky v čase pôsobenia vo Veľkej Británii počas vylodenia spojencov, ale aj na trpké precitnutie vo februári 1948. Nezabudnuteľné sú pre mňa aj chvíle, keď som spolu ostatnými členmi slovenskej delegácie na summite NATO v apríli 1999 stál pod obrovským bronzovým súsoším čnejúcim sa nad Washingtonom. Výjav zachytáva vztýčenie americkej zástavy na ostrove Iwodžima. Vojakom námornej pechoty velil rodák z Jarabiny seržant Michal STRENK. Ten Michael, ktorý svoj večný spánok spí v spoločnosti amerických velikánov. Meno slávneho slovenského rodáka sa nám spolu s vtedajším veliteľom prieskumného práporu v Bardejove podplukovníkom Luďkom KOŇAŘÍKOM podarilo dostať aj do čestného názvu jednotky. Neskôr som viackrát navštívil aj STRENKOVU rodnú obec Jarabinu neďaleko Starej Ľubovne. So starostom obce Mikulášom KAŇOM sme našli spriaznených ľudí na ministerstve obrany, ako aj ne veľvyslanectve Spojených štátov v Bratislave. A tak 5. mája 2007 mohli v Jarabine zorganizovať spomienkovú slávnosť. O malú chvíľu bude odhalená pamätná tabuľa na jeho rodnom dome s číslom popisným 177. Je tu už nainštalovaný obraz, ktorý v roku 2001 bol darovaný obci, no a na samotnej pamätnej tabuli je napísané - V tomto dome sa v roku 1919 narodil Michal STRENK, seržant námornej pechoty USA, ktorý spolu so svojimi spolubojovníkmi vztýčil v roku 1945 americkú zástavu nad bojiskom na ostrove Iwodžima v Pacifiku, 5. máj 2007. Samozrejme, nechýba ani anglický text. Ja sa opýtam tuto dievčat, čo vám hovorí to meno Michal STRENK?"
Obyvateľka Jarabiny:
"Náš slávny vojak z Jarabiny."
M. MINÁR:
"Dnešná udalosť bude zasvätená aj spomienke na všetkých tých občanov Jarabiny, ktorí padli v boji proti fašizmu. Pri mikrofóne mám teraz predsedu základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov pána Mikuláša STRENKA. Z Michalom vás niečo spájalo?"
M. STRENK:
"Ja som štvrté pokolenia ako bratanci a z hľadiska celoobecného pohľadu myslím si, že si zaslúži, že práve bratancovi Michalovi STRENKOVI na základe rozhodnutia Ministerstva obrany Slovenskej republiky budeme odhaľovať pamätnú tabuľu na jeho rodnom dome."
M. MINÁR:
"No a záverečné slovo patrí starostovi obce Mikulášovi KAŇOVI."
M. KAŇA:
"Sme veľmi radi, schádzajú sa hostia z ministerstva obrany, ale aj zavítal mimoriadny splnomocnený veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Rodolphe WALLE. Tento akt znamená zadosťučinenie toto čo sme si predsavzali pred niekoľkými rokmi, konkrétne pred šiestimi rokmi, keď sme odhaľovali obraz seržantovi Michalovi STRENKOVI a vtedy v nás vznikla myšlienka, že trebalo by postaviť nejaký pamätník alebo pamätnú tabuľu seržantovi Michalovi STRENKOVI. Túto vec sa nám podarilo aj zrealizovať a hrdina USA Michal STRENK bude mať pietne miesto nielen na Arlingtonskom cintoríne, kde už navštívili aj naše ženy, naša folklórna skupina a veľa našich rodákov, ale bude ho mať aj vo vlastnom rodisku, na jeho vlastnom rodnom dome."
M. MINÁR:
"Vojaci seržanta Michala STRENKA zástavu na Iwodžima vztýčili koncom februára 1945, v čase keď už sa zdalo, že Američania boj o ostrov s Japoncami prehrali. Nestalo sa tak a tento symbolický akt bol obrovskou vzpruhou pre konečný útok námornej pechoty. 1. marca, keď Michal do piesku kreslil bojovú situáciu, priletel medzi vojakov delostrelecký náboj, ktorý pretrhol život mladého Slováka. Pamiatku hrdinov z Iwodžima zachoval na filmovom plátne herec a režisér Clint EASTWOOD. Nuž a jednému vojakovi STRENKOVHO tímu venoval svoju pesničku aj legendárny Johnny CASH. Balada o Indiánovi Ira HAYESOVI nech je aj výzvou pre nás, aby sme na zabudnutých hrdinov opäť nezabudli. Bardejovský prieskumný prápor seržanta Michala STRENKA je už totiž dávnejšie zrušený."
P. BIHÁRIOVÁ:
"V Ozbrojených silách sa postupne modernizuje nový dielenský kontajner typu A. Bernardovi ROŠTECKÉMU predstavil major Peter DOLINAJ."
P. DOLINAJ:
"Slúži na opravy pásových a kolesových podvozkov v poľných podmienkach formou výmeny skupín a podskupín, vlastne bežnej opravy. Dielenský kontajner je vybavený pre osádku štyroch profesionálnych vojakov. Je to náčelník pracoviska. mechanik pre opravu výzbroje, elektromechanik a vodič, strojník elektrocentrály. To znamená ich výbava, prostriedky, pomôcky, náradie, ktoré budú používať na vykonávanie opráv v poli."
B. ROŠTECKÝ, redaktor:
"Vchádzame do stanu, je tu dosť chladno, nebude im zima týmto opravárom?"
P. DOLINAJ:
"Tento prístrešok má zabezpečené aj vykurovanie z kontajnera, takže bude zabezpečené, také príjemné pracovné prostredia aby mali."
B. ROŠTECKÝ:
"Je to výrazný modernizačný prvok."
P. DOLINAJ:
"Dielenské kontajnery sú zavedené a prototypy sú opravárenského práporu v Martine a tieto dielenské kontajnery sú aj súčasťou bojovej skupiny Poľskej republiky."
B. ROŠTECKÝ:
"Výborne. Vojdeme do miestnosti, víta nás náčelník pracoviska čatár Ján LIGAS."
J. LIGAS:
"Tak je tu samostatná opravárenská časť, kde sa vykonávajú základné druhy opráv a technologická časť, ktorá nám slúži na zabezpečenie tohto kontajnera vlastne čo sa týka elektrickej energie, vzduchotechniky a ostatných vecí."
B. ROŠTECKÝ:
"Už ste mali možnosť si to vyskúšať v praxi, vidím, že to náradie je úplne novučičké?"
J. LIGAS:
"Áno teraz to prebieha vojskovými skúškami, vlastne je to overovacia séria zavedených kontajnerov, zistíme či to bude slúžiť tak ako to má."
B. ROŠTECKÝ:
"Máte mechanikov pripravených na to, aby vedeli s tým narábať v tých ťažších podmienkach?"
J. LIGAS:
"Áno určite to ocenia títo naši špecialisti dielenskí. Oproti tým zastaraným V3S-kovým dielňam je to určite krok dopredu."
B. ROŠTECKÝ:
"Ja som videl vašich kolegov, možno aj vás, na cvičení vo vojenskom priestore Lešť."
J. LIGAS:
"Áno, prešli sme niekoľkými cvičeniami, v roku 2007 sme prešli certifikáciou NRF-10."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže do skupiny rýchleho nasadenia aliancie?"
J. LIGAS:
"Áno, teraz vlastne cvičia, tak sa s tým zoznamujú pomaly chlapi."
B. ROŠTECKÝ:
"Čiže poradia si aj s bojovým vozidlom pechoty, aj s tankom, možno aj s terénnym vozidlom, so všetkým?"
J. LIGAS:
"Áno ten kontajner je stavaný tak, že sa dokážu vlastne opraviť všetky zavedené druhy techniky."
STANE SA
P. BIHÁRIOVÁ:
"Pri príležitosti 65. výročia skončenia 2. svetovej vojny a porážky fašizmu vám Plná poľná prináša zaujímavé rozhovory a reportáže z miest, ktoré sa zapísali do protifašistického odboja. Boli sme pietnej spomienky Ostrý Grúň a Kľak, navštívili sme rekonštrukciu prechodu partizánov cez rieku Hron pri Orovnici a už zajtra sa uskutoční spomienkové stretnutie pod Javorinou. Z obce Bzince pod Javorinou bude dnes na rozhlasovej stanici Rádio Slovensko vysielať aj reláciu Nočná pyramída. K rádiám vás pozýva autor Miroslav MINÁR."
M. MINÁR:
"Slovenské mestá a obce si pripomínajú nielen 65. výročie svojho oslobodenia, ale, žiaľ, aj besného vyčíňania fašistov, ktorým pomáhali slovenskí prisluhovači. Represálie súviseli s oslobodzovaním územia Slovenska a s pomstou obciam, ktoré poskytovali pomoc partizánom. Väčšinou dochádzalo k prepadom v čase keď partizáni opustili základne a prešli frontovú líniu. Civilné obyvateľstvo, ranení a chorí v tom čase zostali napospas nacistickej pomste. Tragédiu týchto obcí umocnilo, že do ich oslobodenia zostávalo len niekoľko dní. Tragédia udalostí posledných mesiacov roku 1944 a prvých mesiacov roku 1945 je smutná. Fašisti, príslušníci pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy, žandárstva, protipartizánskych jednotiek Edelweiss, Joseph a ďalších vypálili 102 obcí a zanechali po sebe desiatky masových hrobov. Niektoré údaje uvádzajú, že celkom bolo umučených a zavraždených 5304 ľudí, ktorých po vojne našli v 211 masových hroboch, z toho na území južného Slovenska okupovaného horthyovským Maďarskom to bolo 832 ľudí v 42 hromadných hroboch. O fašistických represáliách v obciach Ostrý Grúň, Kľak, o bojoch partizánskeho oddielu Hurban s jednotkou Edelweiss pri Cetuni sa budem rozprávať so Stanislavom MIČELOM, riaditeľom Múzea Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici, Františkom ČÉFALVAJOM z Vojenského historického ústavu v Bratislave, Pavlom BAHNÍKOM, starostom obce Bzince pod Javorinou, Emíliou PRAŽENKOVOU a Zorou UHROVOU. Ešte raz pripomínam, že reláciu vysielame dnes naživo z obce Bzince pod Javorinou v čase od 22,30 do 23,55 na rozhlasovej stanici Rádio Slovensko. Otázky hosťom do relácie môžete posielať na adresu slovensko@rozhlas.sk alebo minar@rozhlas.sk."
P. BIHÁRIOVÁ:
"A to už je posledná správa z obsahu dnešnej Plnej poľnej. Pripravili a vysielali ju pre vás Pavol PRELOVSKÝ, Bernard ROŠTECKÝ, Miroslav MINÁR a Petra BIHÁRIOVÁ. Dopočutia o týždeň."
